Niekedy vo februári ma "dobehla" myšlienka, čo tak tábor pre rodiny so zdravotne postihnutými deťmi. Keďže my sa navzájom viaceré rodinky poznáme, nápad sa ujal.
Prišlo vybavovanie a organizovanie, snažila som sa vymyslieť program aj pre zdravé deti v rodinách aj pre tie zdravotne postihnuté. Samozrejme telocvičňu pre prípad zlého počasia, jedlo a mnoho iného.
Trochu to malo byť aj o čase, ktorý by chceli maminky stráviť len so svojimi zdravými ratolesťami a ostatné by ostali mne.
Tábor bol zameraný hlavne na spoznávanie prírodných krás nášho Turca, Veľkej a Malej Fatry. Takže žiadne vysedávanie ale aktívny pohyb v prírode. Taká riadna turistika pre zdravých.
No ako sa hovorí, človek mieni....
Ešte pred začiatkom tábora ochorel môj syn, čo sme dúfali, že rýchlo prejde, neprešlo. Na druhý táborový deň, na výlete v prírode, sa dcérka začala sťažovať na bolesť v očku. Pohotovosť, očný lekár...poškrabané očko zvnútra. Očko prelepené, antibiotiká a ja som bola nešťastná, smutná .....
Ale.... mala som plný dom ľudí keďže cezpoľný u nás aj bývali. Maminky jeden deň vzali deti do Bojníc ako sme plánovali; len inak, a to už bola chorá aj ďalšia rodina.
Obrovská vďaka za celodenný plánovaný výlet pre celé rodiny do Gadera pre kamaráta, ktorý to zvládol za mňa.
Nakoniec prednáška s členom horskej služby, výlet len pre maminky so zdravými deťmi a celodenný výlet pre všetkých vyšiel.
Poviem Vám, obrovský stres a váha starostí opadla až po odchode všetkých domov.
Pán Boh zase pri mne stál a pomáhal. Všetko mal pevne v rukách.
Zase mi raz dokázal, kto je tu Pán. A nech plánujem ako plánujem, Jeho vôľa sa stane.
Pretože ON je NAJVÄČŠÍ a JEDINÝ.
Dnes, včera a až naveky. Amen