Syn môj, ak prijmeš moje slová a zachováš si v mysli moje prikázania, ... On uchováva úspech pre statočných, je štítom pre tých, čo žijú bezúhonne, keď chráni chodníky práva a stráži cestu svojich zbožných.
Po slovách o počúvaní prichádzajú v ďalšej kapitole a veršoch v knihe Prísloví na rad slová, ktoré pre uši mnohých môžu opäť znieť celkom provokačne. Sú to slová o zachovávaní prikázaní. Prečo? Veď kto z nás má rád, ak sa mu niečo prikazuje... Neradi počúvame príkazy od našich najbližších v rodine, v žiadnom prípade od našich priateľov a kamarátov a slová s prikázaniami od cudzích ľudí už vôbec. Čo však, ak nás zachovávaniu prikázaní pozýva sám Boh?
Výzva zachovávať Božie prikázania znie celkom provokačne aj pre mnohých kresťanov. A nie len dnes. Aj v minulosti si mnohí mysleli, že uveriť v Krista, znamená, že prikázania už viac neplatia. Veď Ježiš Kristus prináša do života úplne iné dôrazy. Sám totiž hovoril najmä o láske. O láske k Bohu, k blížnym i k sebe samému. Aké je teda miesto prikázaní v živote kresťana?
Ježiš Kristus, Boh, celé Písmo sväté nás pozývajú k celkom blízkemu, dôvernému až intímnemu vzťahu s nebeským Otcom. K vzťahu, v ktorom Boh síce dáva slobodu, no zároveň ho volá k Jeho nasledovaniu, k tomu, aby sa mu človek s dôverou odovzdal. A to neznamená, že pre človeka už neplatia Jeho slová. Práve naopak!
Boh človeku tiež pripomína, že ho nie len pozýva kráčať životom spoločne s Ním, ale že pre život človeka bude On zároveň posilou, ochranným štítom a že bude viesť kroky človeka. Biblický verš hovorí, že Boh uchová úspech pre statočných, je štítom pre bezúhonných a chráni chodníky a stráži cestu svojich zbožných. Mať ochrancu a strážcu na svojich cestách je viac než len povzbudenie pre naše životy. Znamená to, že Boh tento blízky vzťah s človekom sám napĺňa svojim požehnaním a svojou prítomnosťou. Svedectvom o tomto vzťahu sú celé dejiny spásy. Situácie, v ktorých sa sám Boh zjavoval ako milostivý a milujúci Pán.
Často tieto Jeho prejavy lásky vo svojom živote nevnímame. Ale niekedy naozaj stačí pozrieť sa s otvorenými očami okolo seba. Celý stvorený svet nám každý deň pripomína, že Boží poriadok vo svete jednoducho funguje. Ešte viac to možno vnímať v tomto období. V čase, keď sme na poliach pozbierali úrody a v ovocných sadoch zbierame posledné zvyšky jabĺčok a orechov. Je to práve Boží stvoriteľský poriadok, ktorý umožňuje, že sa nám plnia košíky a špajze. Ak by sa v prírode niektoré z období vynechalo, poriadok, kolobeh by bol narušený. Zmenil by sa beh Zeme okolo Slnka. A tieto zákonitosti prírody berieme ako samozrejmosť. No nie je to tak. A dokonca ani nie je v našej moci tento kolobeh zmeniť či ho akokoľvek korigovať. My kresťania vieme, že je v Božej moci.
Život človeka však nezávisí len od tohto Božieho stvoriteľského poriadku. Pre to, aby bolo spolužitie medzi ľuďmi dobré, zjavil nám Boh svoju vôľu vo svojom Slove i prikázaniach, napríklad aj v Desatore. Tie sú akoby dopravnými značkami na ceste nášho života. Vedú nás tak, aby na tejto ceste chránili nás, i ľudí, ktorých na týchto cestách stretávame. A je úplne jedno, kto sa na ceste nachádza, chránia životy. Podobne je to aj s Božími prikázaniami. Dokonca bez ohľadu na to, či je človek veriaci alebo nie, pre všetkých rovnako platí, že nie je správne klamať, kradnúť, či obrať niekoho o život.
Ak teda dôverujeme Božiemu stvoriteľskému poriadku a spoznávame, že vďaka týmto zákonitostiam svet funguje, skúsme sa v dôvere odovzdať aj tým ostatným a aj pri nás sa budú napĺňať slová, ktoré nám dnes znejú ako požehnanie. „On uchováva úspech pre statočných, je štítom pre tých, čo žijú bezúhonne, keď chráni chodníky práva a stráži cestu svojich zbožných.“
1. Vieš kedy a na čo sa kedysi používal štít? Vieš ako vyzerá? Skús si ho nakresliť.
2. Určite poznáš nejaké dopravné značky. Ktoré? Vieš na čo slúžia?
3. Aká je obežná dráha Zeme a ako dlho trvá?
4. Nauč sa novú pieseň, ktorú si môžeš spievať aj napríklad na cestách:
Ešte krok
R: Ešte krok, jeden krok, vieru daj pre jeden krok,
vieru daj mi, Pane, v jeden krok, ešte v jeden krok.
1. Pomaly už cestou slabneš a deň tmavý je, nemaj strach z cesty zlej.
Keď ti vraví Spasiteľ: „Som s tebou, neboj sa, za mnou poď!“, stále ver.
R: Ešte krok, jeden krok, vieru daj pre jeden krok,
vieru daj mi, Pane, v jeden krok, ešte v jeden krok.
1. Pomaly už cestou slabneš a deň tmavý je, nemaj strach z cesty zlej.
Keď ti vraví Spasiteľ: „Som s tebou, neboj sa, za mnou poď!“, stále ver.
Melódiu piesne si môžeš vypočuť napríklad tu: https://www.youtube.com/watch?v=jNTBqZJaZT8