Hovorí sa, že dlhšie rozmýšľaj a menej hovor, alebo napočítaj do desať a potom hovor. Viem, že to je ťažké pre každého z nás, zastaviť sa, porozmýšľať a až potom niečo povedať. Je to však potrebné a dôležité a to predovšetkým vtedy aj hovoríme v prchosti či hneve.
Ja si myslím, že vy už viete o tom, že niekedy slovo vie ublížiť viac ako čin. A to je vtedy, keď sú naše slová plné hnevu, keď v afekte povieme, čo by sme inak nepovedali....a potom je už ťažko vrátiť slová späť. Vypovedané slovo sa nám už späť do úst nevráti a nezmení sa na krajšie.
A stáva sa aj to, že sme to my, ktorí slovom z času na čas ubližujeme, sme nahnevaní a vtedy z našich úst vychádzajú naozaj škaredé slová. A potom keď sa upokojíme sme nahnevaní sami na seba, že ako sme mohli také niečo nepekné vysloviť.
Keď je k vám kamarát, spolužiak zlý; keď vás častuje škaredými poznámkami kolega v práci a sused neustále vyvoláva konflikty, je ťažké nevybuchnúť v hnev. Ale Pán Ježiš nás učí odpustiť, nevzdávať to a vľúdnosťou odpovedať na hnev, pretože láska plodí dobro ale zlo len zlo. V každom v nás. Amen