.png)
Príslovia 14, 9
Určite ste už počuli, že španielsky vtáčik v skutočnosti nie je vtáčik a nepochádza zo Španielska, francúzske zemiaky neupiekli po prvýkrát vo Francúzku a ani ruské vajce neprišlo na vandrovku z Ruska. Vedeli ste ale, že ani kanadský žartík nevznikol v Kanade? V skutočnosti vraj toto slovné spojenie vzniklo v susedných Čechách, v ktorých niekdajší obyvatelia považovali Kanadu za krajinu, v ktorej vám všetko prepáčia. Dokonca, aj keď si z nich urobíte žarty. A kto by sa nechcel zabávať? Najmä ak ide o žartíky, pri ktorých je možné niekoho nachytať tak ozajstne. S vodou na tráme dverí, s petardou za chrbtom, či s banánovou šupkou na podlahe. Iste ste už podobné videá kanadských žartíkov videli. Televízia aj internet ich ponúkajú neúrekom. Lebo veď škodoradosť je vraj najlepšia radosť.
Podobnú myšlienku zachytávajú aj dnešné slová z knihy Prísloví. Blázni sa smejú z viny. Pri ich počúvaní sa zdá, že múdry Šalamún myslí práve na takúto radosť. Na radosť, ktorú spôsobilo to, že niekto iný trpí. Na smiech, ktorý sa vysmieva z nešťastia človeka. Na škodoradosť, ktorú potešila škoda niekoho iného. No jeho slová sú ešte vážnejšie. Šalamún v nich všetkých tých vtipkárov, vysmievačov a škodoradostníkov nazýva bláznami, pretože si vo svojej chuti po smiechu ani neuvedomujú, aké je to nesprávne a zlé. Iste, nemyslí tým práve banánovú šupku (aj keď radšej ani s tou to neskúšajte), ale cieľ je rovnaký. Ak si ktokoľvek z nás neuvedomuje, že svojim konaním úmyselne spôsobuje zlo, je to s ním naozaj vážne. A ešte vážnejšie je, keď si človek svoju chybu, či svoj hriech dokáže ospravedlniť. Alebo ho dokonca ani nenazve hriechom. Akoby ukázal na čiernu farbu a nazval ju bielou, alebo možno červenou. Poznáte to? My starší by sme v tejto chvíli asi vedeli vymenovať viacero príkladov, v ktorých takáto rovnica, či lepšie nerovnica existuje. Keď sa veci nenazývajú pravými menami. Keď spoločnosť okolo nás ospravedlňuje zlo, najlepšie slovami skutok sa nestal, či veď sa nič zlé nestalo. Podľa Božieho Slova to však nie je správne a ak by sme čo i len na chvíľu o Šalamúnových slovách zapochybovali, pripomínam, že on takéhoto človeka nazýva bláznom. Človekom, ktorého život nepočíta s Pánom Bohom, ktorého zmysly otupeli, a to nie len tie vonkajšie, ale otupelo jeho srdce.
Namiesto škodoradosti, posmievania či vysmievania sa hriechu nás Božie Slovo pozýva k niečomu omnoho vznešenejšiemu. K statočnosti, teda k čestnosti, poctivosti a láskavosti. Na škodoradosť či posmech toho veľa netreba, ale byť láskavý, čestný a poctivý to chce naozaj odvahu a silu. Každodenný tréning, ktorý je občas aspoň taký náročný, ako ten vo fitku. A možno to ako v tom fitku bude na začiatku aj trochu namáhavé a niektoré svaly (napríklad srdce) sa nám budú pravidelne pripomínať, výsledok však určite bude stáť za to. Šalamún tento výsledok nazval blahovôľa, či inak dobrá vôľa, porozumenie a láskavosť. A žiť obklopený láskou a porozumením je určite príjemnejšie a krajšie. Nemyslíte?
Aktivity:
Počul si už niekedy o kanadskom žartíku? Vyparatil si ho niekomu? Ako to dopadlo?
Zamyslel si sa už niekedy nad tým, ako sa cíti človek, ktorému sa niekto vysmieva? Vysmial sa niekedy niekto tebe? Aké to je?
Pán Ježiš raz svojim učeníkom povedal: „Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy;“. Vieš čo znamenajú tieto slová?
Skúsme si aj dnes spolu zaspievať:
Slová sa môžete naučiť tu: