Farár Alexander Gross z Nemeckej evanjelicko-luteránskej cirkvi na Ukrajine napísal o tom, ako vyzerá situácia s utečencami z jeho krajiny na Slovensku. Pri návšteve utečencov mal možnosť stretnúť sa s farármi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorí sa aktívne podieľali na diele služby blížnemu.
Láska k blížnemu na príklade služby utečencom v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Keď sme doma na Ukrajine, často počúvame štatistiky o ženách a deťoch, ktoré odišli z Ukrajiny. Ľudia, ktorí si zachránili životy, zachránili svoje deti, utiekli z krajiny. Veľa sme tiež čítali o tom, ako susedné štáty Ukrajiny prijímali utečencov a vytvárali im podmienky na prečkanie vojny. Štatistiky hovoria o 6 miliónoch Ukrajincov v krajinách Európskej únie, z ktorých väčšina získala štatút utečenca, dostala podporu, často si našla bývanie a prácu. Viac ako pol milióna detí išlo do vzdelávacích inštitúcií v rôznych krajinách.
Môj príbeh bude o tom, ako vyzerá situácia najmä na Slovensku. Pri návšteve utečencov sme mali možnosť stretnúť sa s farármi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v tejto krajine, ktorí sa aktívne podieľali na diele služby blížnemu.
O tom, ako komunita zo všetkých síl a prostriedkov slúžila utečencom z Ukrajiny, porozprával farár evanjelického zboru v Poprade Michal Findra. Priestory kancelárie a komunitnej budovy sa zmenili na byty pre Ukrajincov. Poprad ako regionálne centrum a vyspelé mesto dokázal prijať a podporiť značný počet Ukrajincov. Ľudia sa usadili v bytoch a domoch, ktoré im prenajímala cirkev.
Michal Findra (vľavo) a farár Oleksandr Gross
Významnú úlohu v otázke pomoci zohralo Medzinárodné centrum mládeže vo Veľkom Slavkove pri Poprade. Počas marca a apríla, v období najväčšej vlny migrantov, centrum prakticky zastavilo všetky vlastné projekty a sústredilo sa výlučne na problémy utečencov. Cez centrum prešlo viac ako 150 ľudí, ktorých previezli cirkevným transportom z hraníc do Vyšného Nemeckého (Užhorod na ukrajinskej strane) a ďalších priechodov. Tu si ľudia mohli v priebehu niekoľkých dní oddýchnuť a rozhodnúť sa pre ďalšiu trasu. Časť ľudí odtiaľto odišla do Poľska, časť do Česka, Nemecka a Dánska. Pomerne veľké množstvo ľudí sa usadilo po celom Slovensku.
Tu a na iných miestach sa členovia luteránskych komunít, ale aj ľudia, ktorí sa nehlásia k cirkvi, snažili Ukrajincov čo najviac podporovať. Mnoho ľudí prinieslo jedlo, oblečenie, obuv, hygienické potreby a snažili sa ukázať svoju účasť na biede a utrpení ľudí.
Aktívnu a koordinovanú prácu umožnila centralizácia práce úradu Východného dištriktu cirkvi v Prešove (biskup Peter Mihoč) a aktívna účasť komunít, ktoré vo svojich mestách a obciach ponúkali miesta na presídlenie. Už 26. februára, v tretí deň vojny, stál na hranici vo Vyšnom Nemeckom cirkevný stan, v ktorom pracovali dobrovoľníci, ktorí pomáhali zmäteným ľuďom, ale aj tým, ktorí stratili nádej a boli plní strachu a neistoty – prijať pomoc od evanjelickej cirkvi. Podľa pastora Vladimíra Maťaša, riaditeľa Medzinárodného centra mládeže vo Veľkom Slavkove, on a mnohí ďalší ľudia denne lietali na hranice a späť a prepravovali ľudí.
Oleksandr Gross a Vladimír MaťašJedným z prvých partnerov v tejto neľahkej službe bola americká organizácia Spiritual Orphans Network na čele s režisérom Davidom Breidenbachom. Táto organizácia sústredila veľa úsilia vo svojej vlasti, aby získala prostriedky na poskytovanie pomoci Ukrajine, najmä tým, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy kvôli vojne. Na Slovensko totiž smerovali nemalé prostriedky na zabezpečenie dopravy, ubytovania a stravy pre vysídlené osoby. Už 25. februára, v druhý deň vojny, sa k tomuto významnému dielu na Slovensku pripojil pastor Scott Yount z Bieleho Kostola, misionár zo SON, a jeho manželka Elena. Stali sa mostom medzi Ukrajincami, Slovákmi a Američanmi pri pomoci ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou.
Personál misie SON: Scott Yount a David Breidenbach na hraniciach s Ukrajinou Veľmi zaujímavý zážitok z práce s utečencami sme videli v meste Martin, v strede Slovenska. Tri neziskové kresťanské organizácie spojené s miestnou luteránskou cirkvou tu vytvorili špeciálne centrum na pomoc Ukrajincom. Vedenie mesta poskytlo bezplatne dve miestnosti, niektoré firmy prevzali výplatu zamestnancov, Evanjelická cirkev vytvorila odľahčovací fond. Tak sa zrodilo „Verejné centrum pre pomoc vysídleným osobám“ a „Centrum humanitárnej pomoci“. V prvej môžu utečenci získať právnu, psychologickú a potravinovú pomoc. Tu si môžete posedieť v kaviarni a nechať deti v detskom kútiku. V tomto centre sme stretli ženu z Odesy, ktorej rodina (muži) zostala v Odese. Poznala nás, pretože na Vianoce sa stala účastníčkou vianočného jarmoku v Odesa Kirsa. Podľa Tomáša Gulána, spoluorganizátora centra, predstavuje pomoc v priemere 2 000€ týždenne. V Martine a okolí evidujú 900 utečencov z Ukrajiny.
V centre humanitárnej pomoci môžu vysídlené osoby dostať oblečenie a obuv, ako aj veci pre deti. Toto dosť preplnené miesto prijíma tých, ktorí prinášajú a poskytujú pomoc, ako aj tých, ktorí ju potrebujú.
Učiteľ Evanjelickej školy Lubos Froló a farár Evanjelickej obce Milan Kubik porozprávali o viacerých projektoch pre deti i dospelých. Asi 70 detí a tínedžerov z Ukrajiny sa stalo žiakmi základných a stredných škôl evanjelickej obce. Deti sa aktívne zúčastňovali aj detských jazykových, denných a terénnych táborov v obci. Podobný trend je aj v komunite v Batizivtsi, kde majú deti, tínedžeri a dospelí možnosť pravidelne sa zúčastňovať kresťanských táborov, kde spoznávajú nielen kresťanské učenie, ale aj evanjelicko-luteránske vyznanie kresťanskej viery.
Zľava doprava: Ľuboš Froló, Tomáš Gulán, Anna-Maria Grossová, Milan Kubík, Elena Grossová
V príbehoch farárov, ale aj Jána Hroboňa, biskupa Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi AB na Slovensku, som necítil hrdosť na vykonaný čin. Je asi jasné, že veriaci človek by nemal stáť bokom, keď mu niekto nablízku potrebuje zachrániť život. Jednoducho splnili príkaz Ježiša Krista milovať blížneho. Ale je mi zrejmé, že takáto láska nevzniká na prázdnom mieste, ale je dôsledkom lásky prijatej od Pána Ježiša Krista. Každý, kto zakúsil plnosť Božej lásky, nemôže byť ľahostajný a nezdieľať túto lásku s ostatnými.
Biskup Ján Hroboň s Alexandrom Grossom V mene Nemeckej evanjelickej luteránskej cirkvi Ukrajiny úprimne ďakujem cirkvi na Slovensku a priamo Medzinárodnému centru mládeže vo Veľkom Slavkove za lásku a starostlivosť, ako aj pohostinnosť pre našich ľudí a moju rodinu.
Oleksandr Gross, pastor komunít na južnej Ukrajine
ZDROJ: https://nelcu.org.ua/lyubov-do-blyzhnogo
Keď sme doma na Ukrajine, často počúvame štatistiky o ženách a deťoch, ktoré odišli z Ukrajiny. Ľudia, ktorí si zachránili životy, zachránili svoje deti, utiekli z krajiny. Veľa sme tiež čítali o tom, ako susedné štáty Ukrajiny prijímali utečencov a vytvárali im podmienky na prečkanie vojny. Štatistiky hovoria o 6 miliónoch Ukrajincov v krajinách Európskej únie, z ktorých väčšina získala štatút utečenca, dostala podporu, často si našla bývanie a prácu. Viac ako pol milióna detí išlo do vzdelávacích inštitúcií v rôznych krajinách.
Môj príbeh bude o tom, ako vyzerá situácia najmä na Slovensku. Pri návšteve utečencov sme mali možnosť stretnúť sa s farármi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v tejto krajine, ktorí sa aktívne podieľali na diele služby blížnemu.
O tom, ako komunita zo všetkých síl a prostriedkov slúžila utečencom z Ukrajiny, porozprával farár evanjelického zboru v Poprade Michal Findra. Priestory kancelárie a komunitnej budovy sa zmenili na byty pre Ukrajincov. Poprad ako regionálne centrum a vyspelé mesto dokázal prijať a podporiť značný počet Ukrajincov. Ľudia sa usadili v bytoch a domoch, ktoré im prenajímala cirkev.
Michal Findra (vľavo) a farár Oleksandr Gross Významnú úlohu v otázke pomoci zohralo Medzinárodné centrum mládeže vo Veľkom Slavkove pri Poprade. Počas marca a apríla, v období najväčšej vlny migrantov, centrum prakticky zastavilo všetky vlastné projekty a sústredilo sa výlučne na problémy utečencov. Cez centrum prešlo viac ako 150 ľudí, ktorých previezli cirkevným transportom z hraníc do Vyšného Nemeckého (Užhorod na ukrajinskej strane) a ďalších priechodov. Tu si ľudia mohli v priebehu niekoľkých dní oddýchnuť a rozhodnúť sa pre ďalšiu trasu. Časť ľudí odtiaľto odišla do Poľska, časť do Česka, Nemecka a Dánska. Pomerne veľké množstvo ľudí sa usadilo po celom Slovensku.
Tu a na iných miestach sa členovia luteránskych komunít, ale aj ľudia, ktorí sa nehlásia k cirkvi, snažili Ukrajincov čo najviac podporovať. Mnoho ľudí prinieslo jedlo, oblečenie, obuv, hygienické potreby a snažili sa ukázať svoju účasť na biede a utrpení ľudí.
Aktívnu a koordinovanú prácu umožnila centralizácia práce úradu Východného dištriktu cirkvi v Prešove (biskup Peter Mihoč) a aktívna účasť komunít, ktoré vo svojich mestách a obciach ponúkali miesta na presídlenie. Už 26. februára, v tretí deň vojny, stál na hranici vo Vyšnom Nemeckom cirkevný stan, v ktorom pracovali dobrovoľníci, ktorí pomáhali zmäteným ľuďom, ale aj tým, ktorí stratili nádej a boli plní strachu a neistoty – prijať pomoc od evanjelickej cirkvi. Podľa pastora Vladimíra Maťaša, riaditeľa Medzinárodného centra mládeže vo Veľkom Slavkove, on a mnohí ďalší ľudia denne lietali na hranice a späť a prepravovali ľudí.
Oleksandr Gross a Vladimír MaťašJedným z prvých partnerov v tejto neľahkej službe bola americká organizácia Spiritual Orphans Network na čele s režisérom Davidom Breidenbachom. Táto organizácia sústredila veľa úsilia vo svojej vlasti, aby získala prostriedky na poskytovanie pomoci Ukrajine, najmä tým, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy kvôli vojne. Na Slovensko totiž smerovali nemalé prostriedky na zabezpečenie dopravy, ubytovania a stravy pre vysídlené osoby. Už 25. februára, v druhý deň vojny, sa k tomuto významnému dielu na Slovensku pripojil pastor Scott Yount z Bieleho Kostola, misionár zo SON, a jeho manželka Elena. Stali sa mostom medzi Ukrajincami, Slovákmi a Američanmi pri pomoci ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou.Personál misie SON: Scott Yount a David Breidenbach na hraniciach s Ukrajinou Veľmi zaujímavý zážitok z práce s utečencami sme videli v meste Martin, v strede Slovenska. Tri neziskové kresťanské organizácie spojené s miestnou luteránskou cirkvou tu vytvorili špeciálne centrum na pomoc Ukrajincom. Vedenie mesta poskytlo bezplatne dve miestnosti, niektoré firmy prevzali výplatu zamestnancov, Evanjelická cirkev vytvorila odľahčovací fond. Tak sa zrodilo „Verejné centrum pre pomoc vysídleným osobám“ a „Centrum humanitárnej pomoci“. V prvej môžu utečenci získať právnu, psychologickú a potravinovú pomoc. Tu si môžete posedieť v kaviarni a nechať deti v detskom kútiku. V tomto centre sme stretli ženu z Odesy, ktorej rodina (muži) zostala v Odese. Poznala nás, pretože na Vianoce sa stala účastníčkou vianočného jarmoku v Odesa Kirsa. Podľa Tomáša Gulána, spoluorganizátora centra, predstavuje pomoc v priemere 2 000€ týždenne. V Martine a okolí evidujú 900 utečencov z Ukrajiny.V centre humanitárnej pomoci môžu vysídlené osoby dostať oblečenie a obuv, ako aj veci pre deti. Toto dosť preplnené miesto prijíma tých, ktorí prinášajú a poskytujú pomoc, ako aj tých, ktorí ju potrebujú.
Učiteľ Evanjelickej školy Lubos Froló a farár Evanjelickej obce Milan Kubik porozprávali o viacerých projektoch pre deti i dospelých. Asi 70 detí a tínedžerov z Ukrajiny sa stalo žiakmi základných a stredných škôl evanjelickej obce. Deti sa aktívne zúčastňovali aj detských jazykových, denných a terénnych táborov v obci. Podobný trend je aj v komunite v Batizivtsi, kde majú deti, tínedžeri a dospelí možnosť pravidelne sa zúčastňovať kresťanských táborov, kde spoznávajú nielen kresťanské učenie, ale aj evanjelicko-luteránske vyznanie kresťanskej viery.
Zľava doprava: Ľuboš Froló, Tomáš Gulán, Anna-Maria Grossová, Milan Kubík, Elena Grossová V príbehoch farárov, ale aj Jána Hroboňa, biskupa Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi AB na Slovensku, som necítil hrdosť na vykonaný čin. Je asi jasné, že veriaci človek by nemal stáť bokom, keď mu niekto nablízku potrebuje zachrániť život. Jednoducho splnili príkaz Ježiša Krista milovať blížneho. Ale je mi zrejmé, že takáto láska nevzniká na prázdnom mieste, ale je dôsledkom lásky prijatej od Pána Ježiša Krista. Každý, kto zakúsil plnosť Božej lásky, nemôže byť ľahostajný a nezdieľať túto lásku s ostatnými.
Biskup Ján Hroboň s Alexandrom Grossom V mene Nemeckej evanjelickej luteránskej cirkvi Ukrajiny úprimne ďakujem cirkvi na Slovensku a priamo Medzinárodnému centru mládeže vo Veľkom Slavkove za lásku a starostlivosť, ako aj pohostinnosť pre našich ľudí a moju rodinu.Oleksandr Gross, pastor komunít na južnej Ukrajine
ZDROJ: https://nelcu.org.ua/lyubov-do-blyzhnogo