Vyhlásenie Predsedníctva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
k 100. výročiu založenia Česko-Slovenskej republiky
Vyhlásenie
Predsedníctva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
k 100. výročiu založenia Česko-Slovenskej republiky
Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku si s vďakou Pánu Bohu spomína na 100. výročie založenia Česko-Slovenskej republiky. Ďakujeme za vodcov, ktorí rozpoznali znamenia doby a po rokoch národnostného útlaku v rámci Uhorska i svetovej vojny, ktorá priniesla utrpenie či aj smrť vojakom na bojiskách aj ich rodinám doma, pripravili podmienky na vyhlásenie samostatnej Česko-Slovenskej republiky. S vďakou myslíme na veľké postavy slovenského národa, ktoré vzišli z lona evanjelickej cirkvi, z jej cirkevných zborov a fár. Myslíme predovšetkým na Milana Rastislava Štefánika, ktorý svojou činnosťou a diplomaciou spolu s Tomášom G. Masarykom presadil myšlienku spoločného štátu a jeho akceptovanie víťaznými mocnosťami. Nový štát, ktorý vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska, svojou demokratickou štruktúrou a zriadením ďaleko prevyšoval všetko ostatné, čo na okolí existovalo.
S vďakou myslíme aj na hlavných iniciátorov martinskej Deklarácie slovenského národa: laického predstaviteľa Evanjelickej a. v. cirkvi Matúša Dulu, modranského farára a neskoršieho biskupa Samuela Zocha, syna evanjelického farára zo Sučian a neskoršieho predsedu vlády ČSR Milana Hodžu, farára a neskoršieho biskupa Fedora Ruppeldta a ďalších. V mene slovenského národa dali svetu jasný signál, že slovenský národ nezahynul, ale spoločne s českým národom sa uchádza o svoje miesto na politickej mape Európy. Osobitne my, evanjelici, chceme poďakovať bratskému českému národu za pomoc a duchovné povzbudenie, ktoré sme od neho mohli čerpať v ťažkých časoch protireformácie i v rokoch národného obrodenia.
Naša evanjelická cirkev sa po vytvorení samostatnej republiky mohla nanovo konštituovať ako slovenská evanjelická cirkev na báze cirkevnej autonómie a v spoločnom česko-slovenskom štáte reprezentovať slovenskú − nielen cirkevnú, ale i národnú − svojbytnosť. Evanjelická cirkev si toto významné výročie pre cirkev i štát pripomína už celý rok 2018. Boli mu venované aj VI. evanjelické cirkevné dni vo Zvolene, aj nedávne stretnutie v Sučanoch, kde sme na slávnostných službách Božích ďakovali Pánu Bohu za všetko, čo pre nás vykonal. Oceňujeme preto rozhodnutie ústavných činiteľov Slovenskej republiky vyhlásiť v tomto roku pri 100. výročí prijatia Martinskej deklarácie štátny sviatok. Toto výročie si to zaslúži.
Bratia a sestry, myslíme na cestu, ktorú sme spoločne ako cirkev i národ prešli za posledných sto rokov, aj na ťažkosti, ktoré nás sprevádzali za ľudáckeho i komunistického režimu a ktoré sú vďaka Bohu už, dúfame, definitívne prekonané. Nezostáva nám nič iné, len spolu so Samuelom (1S 7, 12b) vyznať: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ Prosme nášho Trojjediného Pána Boha, aby zostal s nami a s našimi potomkami aj v nasledujúcich rokoch a storočiach.
V Bratislave 24. októbra 2018
doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD., generálny biskup, v. r.
doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., generálny dozorca, v. r.
Predsedníctva Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
k 100. výročiu založenia Česko-Slovenskej republiky
Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku si s vďakou Pánu Bohu spomína na 100. výročie založenia Česko-Slovenskej republiky. Ďakujeme za vodcov, ktorí rozpoznali znamenia doby a po rokoch národnostného útlaku v rámci Uhorska i svetovej vojny, ktorá priniesla utrpenie či aj smrť vojakom na bojiskách aj ich rodinám doma, pripravili podmienky na vyhlásenie samostatnej Česko-Slovenskej republiky. S vďakou myslíme na veľké postavy slovenského národa, ktoré vzišli z lona evanjelickej cirkvi, z jej cirkevných zborov a fár. Myslíme predovšetkým na Milana Rastislava Štefánika, ktorý svojou činnosťou a diplomaciou spolu s Tomášom G. Masarykom presadil myšlienku spoločného štátu a jeho akceptovanie víťaznými mocnosťami. Nový štát, ktorý vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska, svojou demokratickou štruktúrou a zriadením ďaleko prevyšoval všetko ostatné, čo na okolí existovalo.
S vďakou myslíme aj na hlavných iniciátorov martinskej Deklarácie slovenského národa: laického predstaviteľa Evanjelickej a. v. cirkvi Matúša Dulu, modranského farára a neskoršieho biskupa Samuela Zocha, syna evanjelického farára zo Sučian a neskoršieho predsedu vlády ČSR Milana Hodžu, farára a neskoršieho biskupa Fedora Ruppeldta a ďalších. V mene slovenského národa dali svetu jasný signál, že slovenský národ nezahynul, ale spoločne s českým národom sa uchádza o svoje miesto na politickej mape Európy. Osobitne my, evanjelici, chceme poďakovať bratskému českému národu za pomoc a duchovné povzbudenie, ktoré sme od neho mohli čerpať v ťažkých časoch protireformácie i v rokoch národného obrodenia.
Naša evanjelická cirkev sa po vytvorení samostatnej republiky mohla nanovo konštituovať ako slovenská evanjelická cirkev na báze cirkevnej autonómie a v spoločnom česko-slovenskom štáte reprezentovať slovenskú − nielen cirkevnú, ale i národnú − svojbytnosť. Evanjelická cirkev si toto významné výročie pre cirkev i štát pripomína už celý rok 2018. Boli mu venované aj VI. evanjelické cirkevné dni vo Zvolene, aj nedávne stretnutie v Sučanoch, kde sme na slávnostných službách Božích ďakovali Pánu Bohu za všetko, čo pre nás vykonal. Oceňujeme preto rozhodnutie ústavných činiteľov Slovenskej republiky vyhlásiť v tomto roku pri 100. výročí prijatia Martinskej deklarácie štátny sviatok. Toto výročie si to zaslúži.
Bratia a sestry, myslíme na cestu, ktorú sme spoločne ako cirkev i národ prešli za posledných sto rokov, aj na ťažkosti, ktoré nás sprevádzali za ľudáckeho i komunistického režimu a ktoré sú vďaka Bohu už, dúfame, definitívne prekonané. Nezostáva nám nič iné, len spolu so Samuelom (1S 7, 12b) vyznať: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ Prosme nášho Trojjediného Pána Boha, aby zostal s nami a s našimi potomkami aj v nasledujúcich rokoch a storočiach.
V Bratislave 24. októbra 2018
doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD., generálny biskup, v. r.
doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc., generálny dozorca, v. r.