V Hlbokom sme si v októbri pripomenuli 175. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny. Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili viacerí farári Myjavského seniorátu, medzi nimi aj - dnes už vyše 80-ročný - bývalý hlbocký farár Miroslav Hvožďara st. Kázňou slova Božieho poslúžil konsenior MYS Peter Švehla. Kázal na text 1J 5, 4: pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. Pripomenul spätosť evanjelických farárov s históriou slovenského národa a zdôraznil, že to, čo sa pred 175 rokmi udialo na hlbockej fare, sa stalo zjednocujúcim prvkom slovenského národného hnutia.
V pokázňovej časti sa v podobnom duchu vyslovil i starosta obce Hlboké a kurátor miestneho cirkevného zboru Miloš Čobrda. K prítomným sa potom prihovoril župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič a predseda Dozorného výboru Matice slovenskej Štefan Martinkovič. Okrem nich sa Bohoslužieb zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva kultúry, zástupcovia Slovákov v Austrálii, zástupcovia regionálnych kultúrnych organizácií a ďalší hostia.
Súčasťou Bohoslužieb bolo odhalenie novej sochy Jozefa Miloslava Hurbana, ktoré vykonali Jozef Viskupič, Miloš Čobrda a Juraj Šefčík. Socha v životnej veľkosti je z lipového dreva, z košatého stromu, ktorý rástol v hlbockom cintoríne. Je možné, že aj pod touto lipou niekedy Hurban sedával. Socha je umeleckým skvostom, ktorý bude v budúcnosti súčasťou hlbockej pamätnej izby. Vytvoril ju rezbár Andrej Irša z Kátova, ktorý vo svojom príhovore okrem iného povedal, že s drevom pracuje s láskou a je rád, že mu bolo zverené vytvoriť práve toto dielo.
Nechýbalo ani umelecké slovo v prednese recitátora a herca Juraja Sarvaša. Nebola to však poézia, na akú sme u neho zvyknutí, ale vybral si jednu z plamenných rečí, ktorou J. M. Hurban hájil nielen slovenčinu, ale i postoje a názory svojej doby. A predniesol ju s takým výrazom a zanietením, že prítomní ho počúvali so zatajeným dychom a mali pocit, akoby sa vrátil Hurban a sám sa prihováral.
Bohoslužby veľmi vhodne doplnil sólový spev dvoch piesní Boženy Vojtkovej, pričom pri hymnickej piesni Kto sa pravdu horí, sa k nej pridali i ostatní účastníci Bohoslužieb.
V pokázňovej časti sa v podobnom duchu vyslovil i starosta obce Hlboké a kurátor miestneho cirkevného zboru Miloš Čobrda. K prítomným sa potom prihovoril župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič a predseda Dozorného výboru Matice slovenskej Štefan Martinkovič. Okrem nich sa Bohoslužieb zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva kultúry, zástupcovia Slovákov v Austrálii, zástupcovia regionálnych kultúrnych organizácií a ďalší hostia.
Súčasťou Bohoslužieb bolo odhalenie novej sochy Jozefa Miloslava Hurbana, ktoré vykonali Jozef Viskupič, Miloš Čobrda a Juraj Šefčík. Socha v životnej veľkosti je z lipového dreva, z košatého stromu, ktorý rástol v hlbockom cintoríne. Je možné, že aj pod touto lipou niekedy Hurban sedával. Socha je umeleckým skvostom, ktorý bude v budúcnosti súčasťou hlbockej pamätnej izby. Vytvoril ju rezbár Andrej Irša z Kátova, ktorý vo svojom príhovore okrem iného povedal, že s drevom pracuje s láskou a je rád, že mu bolo zverené vytvoriť práve toto dielo.
Nechýbalo ani umelecké slovo v prednese recitátora a herca Juraja Sarvaša. Nebola to však poézia, na akú sme u neho zvyknutí, ale vybral si jednu z plamenných rečí, ktorou J. M. Hurban hájil nielen slovenčinu, ale i postoje a názory svojej doby. A predniesol ju s takým výrazom a zanietením, že prítomní ho počúvali so zatajeným dychom a mali pocit, akoby sa vrátil Hurban a sám sa prihováral.
Bohoslužby veľmi vhodne doplnil sólový spev dvoch piesní Boženy Vojtkovej, pričom pri hymnickej piesni Kto sa pravdu horí, sa k nej pridali i ostatní účastníci Bohoslužieb.
