V máji 2018 bol do cirkevných zborov distribuovaný zborník z Teologickej konferencie ECAV na Slovensku 2017, ktorá sa konala v Bardejovských Kúpeľoch na tému Reformácia a umenie (editor: Miloš Klátik. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2018. 240 strán. ISBN 978-80-7140.547-4).
Cieľom teologickej konferencie bolo hovoriť o vzájomných vplyvoch reformácie a kultúry a sledovať vplyv reformácie na rôzne druhy umenia, ako aj na spôsoby umeleckého stvárnenia reformačných myšlienok. Zborník obsahuje prednášky dvoch významných teológov zo zahraničia aj niekoľkých odborníkov zo svetskej sféry zo Slovenska, ako aj príspevky zo Všeobecnej pastorálnej konferencie 2017 vo Zvolene, pobožnosti na oboch konferenciách a farebnú obrazovú prílohu.
Doc. ThDr. Peter Gažík z EBF UK v Bratislave v recenzii o. i. napísal:
„Príspevky v zborníku charakterizuje odborný prístup a obsažnosť. Ich spoločným menovateľom je konštatovanie, že Lutherova reformácia umenie nielenže nezavrhla, ale sa k nemu postavila ústretovo a jeho hodnotu uznávala. Aj Lutherov priateľský vzťah s Cranachom a podporovanie jeho tvorby je toho dôkazom. Tvorba Grünwalda, Dürera a oboch Cranachovcov inšpirovaná Lutherovým učením je zasa potvrdením faktu, že aj medzi umelcami mal program reformácie svoje miesto. Sila a krása duchovných vnuknutí vyjadrených v ich dielach pod vplyvom Lutherových myšlienok je obdivuhodná. Ich zásluhou bolo nemecké výtvarné umenie 16. stor. významnou súčasťou európskej renesancie, a zároveň umením v duchu reformácie. Sú dokladom, ako možno umením, t. j. pôsobivým obrazom, slúžiť Bohu a duchovnému povzneseniu človeka.“
Mgr. Erika Valková-Krišťáková, PhD., vo svojej recenzii o. i. zdôraznila:
„Téma Reformácia a umenie sa nestala pomyselnými dverami, ktorými cirkev uzavrela tému reformácie a Lutherovej dekády. K myšlienkam o reformácii, reformovaní a formácii priniesli prednášajúci vo svojich príspevkoch aj tento rok mnohé cenné podnety. Hudba, hymnológia, výtvarné umenie, architektúra, či krásno vo všeobecnosti a určite aj mnohé iné, ktoré by ešte mohli v kontexte takto formulovanej témy odznieť, totiž oproti teologickému uvažovaniu stavajú konkrétnu, zhmotnenú podobu a môžu byť pre teológiu veľmi zaujímavým zrkadlom.
Mnohé dôrazy či otázky, ktoré prednášatelia vo svojich príspevkoch pomenovali, nie sú pritom určené len cirkvi či jej kazateľom, ale i širšej verejnosti. Ich spoločnou črtou je volanie k zodpovednosti, k spolupodieľaní sa, participácii či starostlivosti o svet, ktorý je Boží. A ten, komu Božie veci nie sú ľahostajné, nemôže ostať nemý ani v tých ostatných.“
Doc. ThDr. Peter Gažík z EBF UK v Bratislave v recenzii o. i. napísal:
„Príspevky v zborníku charakterizuje odborný prístup a obsažnosť. Ich spoločným menovateľom je konštatovanie, že Lutherova reformácia umenie nielenže nezavrhla, ale sa k nemu postavila ústretovo a jeho hodnotu uznávala. Aj Lutherov priateľský vzťah s Cranachom a podporovanie jeho tvorby je toho dôkazom. Tvorba Grünwalda, Dürera a oboch Cranachovcov inšpirovaná Lutherovým učením je zasa potvrdením faktu, že aj medzi umelcami mal program reformácie svoje miesto. Sila a krása duchovných vnuknutí vyjadrených v ich dielach pod vplyvom Lutherových myšlienok je obdivuhodná. Ich zásluhou bolo nemecké výtvarné umenie 16. stor. významnou súčasťou európskej renesancie, a zároveň umením v duchu reformácie. Sú dokladom, ako možno umením, t. j. pôsobivým obrazom, slúžiť Bohu a duchovnému povzneseniu človeka.“
Mgr. Erika Valková-Krišťáková, PhD., vo svojej recenzii o. i. zdôraznila:
„Téma Reformácia a umenie sa nestala pomyselnými dverami, ktorými cirkev uzavrela tému reformácie a Lutherovej dekády. K myšlienkam o reformácii, reformovaní a formácii priniesli prednášajúci vo svojich príspevkoch aj tento rok mnohé cenné podnety. Hudba, hymnológia, výtvarné umenie, architektúra, či krásno vo všeobecnosti a určite aj mnohé iné, ktoré by ešte mohli v kontexte takto formulovanej témy odznieť, totiž oproti teologickému uvažovaniu stavajú konkrétnu, zhmotnenú podobu a môžu byť pre teológiu veľmi zaujímavým zrkadlom.
Mnohé dôrazy či otázky, ktoré prednášatelia vo svojich príspevkoch pomenovali, nie sú pritom určené len cirkvi či jej kazateľom, ale i širšej verejnosti. Ich spoločnou črtou je volanie k zodpovednosti, k spolupodieľaní sa, participácii či starostlivosti o svet, ktorý je Boží. A ten, komu Božie veci nie sú ľahostajné, nemôže ostať nemý ani v tých ostatných.“