V čitárni Okresnej knižnice Dávida Gutgesela na Radničnom námestí v Bardejove sa uskutočnila prezentácia monografie Juraj Kello-Petruškin na Šariši od doc. PhDr. Nadeždy Jurčišinovej, PhD., z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
V úvodnom slove riaditeľka knižnice Mgr. Ľudmila Jászayová vyjadrila potešenie z prezentácie tejto publikácie práve v tejto kultúrnej inštitúcii, pretože zapadá do dlhoročného úsilia šíriť informácie o významných osobnostiach mesta Bardejov. Juraj Kello-Petruškin (1. 2. 1844 v Trnovci − 3. 1. 1898) ako evanjelický farár, učiteľ, národno-kultúrny pracovník, básnik, cestopisec a prekladateľ sa stal jedným z tvorcov jeho dejín.
Moderátorom prezentácie bol Jozef Jurčišin, známy novinár a manžel autorky. Teda spolu putovali celým obdobím vzniku monografie od prvotnej myšlienky. Zo zaujímavého dialógu sme sa dozvedeli o prvotnom podnete k spracovaniu monografie práve o Jurajovi Kellovi-Petruškinovi. Zaoberajúc sa česko-slovenskými vzťahmi, doc. PhDr. Nadežda Jurčišinová pri téme Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe v roku 1895 pri prezentácii Šariša sa stretla s menom Juraj Kello. Postupné odkrývanie tejto vtedy pre autorku neznámej postavy sa dozvedela, že ide o osobnosť spätú s Bardejovom. Nasledovala návšteva hrobu na tunajšom evanjelickom cintoríne. Vedecká zvedavosť sa premietla do dva a pol ročnej náročnej práce bádania vo viacerých archívoch. Niekde s menším a inde s väčším úspechom. Spracovanie primárneho a sekundárneho pramenného materiálu nakoniec dostalo podobu 194-stranovej monografie, ktorú sme mohli vziať do rúk práve na tejto prezentácii. Autorka so smútkom konštatovala, že sa doteraz nepodarilo nájsť žiadnu portrétnu fotografiu Juraja Kellu-Petruškina, avšak prostredníctvom písomných pramenných materiálov je natrvalo zachovaný jeho portrét: predovšetkým to bol evanjelický a. v. kňaz, ktorý svoje poslanie chápal aj v rozmere pomáhať šíriť najmä vzdelanie vo svojom cirkevnom zbore a stáť pri svojich bratoch a sestrách v obrane ich sociálneho i spoločenského postavenia: „Kello bol človek požívajúci značnú úctu a bol známy tým, že pomáhal druhým.“ (s. 161) Evanjeliové posolstvo platné aj pre nás v prítomnosti.
Svoj pohľad na knihu o Jurajovi Kellovi-Petruškinovi ako o jednom z predchodcov na poste zborového farára CZ ECAV Bardejov vniesol svojím príhovorom aj Mgr. Ján Velebír, súčasný zborový farár. Vyznal sa aji z pôsobenia v predchádzajúcich cirkevných zborov – osobitne vo Východnej, ktorá je v pomyselnej blízkosti Liptovského Trnovca. Poťažkal si, že povinnosti zborového farára sú náročné na čas, a tak svoj záujem o prácu na historických témach musí oželieť, preto sa teší každému, kto sa podujme na takúto prácu. Doc. PhDr. Nadežde Jurčišinovej zablahoželal k dielu a čitateľom zaprial, aby sa zamysleli nad príkladom Juraja Kellu-Petruškina aj pre našu generáciu.
Prezentáciu monografie sprevádzala aj výstavka v dvoch líniách. Návštevníci sa mohli oboznámiť s reflexiou osobnosti Juraja Kella-Petruškina v miestnej tlači. Predovšetkým na stránkach niekdajšieho mesačníka Spravodajca Bardejov a týždenníka Bardejovské novosti sa na Petruškina nezabúdalo vďaka publikačnej aktivite kunsthistoričky Silvie Fecskovej, čo ocenila aj autorka monografie. Sprístupnená bola aj publikácia literárneho historika PhDr. Andreja Kostolného Poštúrovský básnik Petruškin. Druhú líniu výstavky tvorili originály vlastného štvorstranového životopisu J. Kellu a Zápisnice z konventu slovenskej ECAV v Bardejove z roku 1874 z Archívu CZ ECAV na Slovensku v Bardejove, ktoré zapožičal zborový farár Mgr. Ján Velebír. Obdivovali sme krásny, čitateľný Kellov rukopis, dnes už nevídaný. Za tento príspevok patrí poďakovanie Mgr. Jánovi Velebírovi. Archív tohto cirkevného zboru dostal do daru od autorky monografie zaujímavý dokumentačný materiál, ktorý počas práce na monografii zhromaždila.
Po zaujímavej diskusii nasledovalo ešte jedno poďakovanie. Z dôvodu odchodu do dôchodku zazneli slová poďakovania riaditeľke Mgr. Ľudmile Jászayovej, ktorá počas svojho pôsobenia vo funkcii o. i. otvorila knižnicu pre aktivity obyvateľov Bardejova práve k približovaniu odkazu takýchto osobností spoluobčanom. Výstavy, prednášky, kombinované vzdelávacie podujatia, semináre či medzinárodná vedecká konferencia. Slová vďaky vyjadrili predsedníčky Roka Jozefa Grešáka prof. Mgr. Art. Irena Medňanská, PhD., z Prešovskej univerzity, a muzikologička Silvia Fecsková, ktoré poďakovali aj za predchádzajúcu dlhoročnú podporu koncertného a umeleckého života v Bardejove. Práve v tejto knižnici sa v minulosti konali prezentácie takých unikátov ako reedícia Bardejovského katechizmu z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha a Katechizmus Leonarda Stöckela a jeho teologicko-filozofický odkaz.
Prezentáciu monografie sprevádzali hudobné vstupy Adama Velebíra na keyboarde. Mnohým návštevníkom prezentácie ostala na trvalú spomienku uvedená monografia, ktorej titulnú stranu zdobí osobné venovanie autorky doc. PhDr. Nadeždy Jurčišinovej.
Fotografie: Ľubomír Roman, Silvia Fecsková, Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove
Moderátorom prezentácie bol Jozef Jurčišin, známy novinár a manžel autorky. Teda spolu putovali celým obdobím vzniku monografie od prvotnej myšlienky. Zo zaujímavého dialógu sme sa dozvedeli o prvotnom podnete k spracovaniu monografie práve o Jurajovi Kellovi-Petruškinovi. Zaoberajúc sa česko-slovenskými vzťahmi, doc. PhDr. Nadežda Jurčišinová pri téme Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe v roku 1895 pri prezentácii Šariša sa stretla s menom Juraj Kello. Postupné odkrývanie tejto vtedy pre autorku neznámej postavy sa dozvedela, že ide o osobnosť spätú s Bardejovom. Nasledovala návšteva hrobu na tunajšom evanjelickom cintoríne. Vedecká zvedavosť sa premietla do dva a pol ročnej náročnej práce bádania vo viacerých archívoch. Niekde s menším a inde s väčším úspechom. Spracovanie primárneho a sekundárneho pramenného materiálu nakoniec dostalo podobu 194-stranovej monografie, ktorú sme mohli vziať do rúk práve na tejto prezentácii. Autorka so smútkom konštatovala, že sa doteraz nepodarilo nájsť žiadnu portrétnu fotografiu Juraja Kellu-Petruškina, avšak prostredníctvom písomných pramenných materiálov je natrvalo zachovaný jeho portrét: predovšetkým to bol evanjelický a. v. kňaz, ktorý svoje poslanie chápal aj v rozmere pomáhať šíriť najmä vzdelanie vo svojom cirkevnom zbore a stáť pri svojich bratoch a sestrách v obrane ich sociálneho i spoločenského postavenia: „Kello bol človek požívajúci značnú úctu a bol známy tým, že pomáhal druhým.“ (s. 161) Evanjeliové posolstvo platné aj pre nás v prítomnosti.
Svoj pohľad na knihu o Jurajovi Kellovi-Petruškinovi ako o jednom z predchodcov na poste zborového farára CZ ECAV Bardejov vniesol svojím príhovorom aj Mgr. Ján Velebír, súčasný zborový farár. Vyznal sa aji z pôsobenia v predchádzajúcich cirkevných zborov – osobitne vo Východnej, ktorá je v pomyselnej blízkosti Liptovského Trnovca. Poťažkal si, že povinnosti zborového farára sú náročné na čas, a tak svoj záujem o prácu na historických témach musí oželieť, preto sa teší každému, kto sa podujme na takúto prácu. Doc. PhDr. Nadežde Jurčišinovej zablahoželal k dielu a čitateľom zaprial, aby sa zamysleli nad príkladom Juraja Kellu-Petruškina aj pre našu generáciu.
Prezentáciu monografie sprevádzala aj výstavka v dvoch líniách. Návštevníci sa mohli oboznámiť s reflexiou osobnosti Juraja Kella-Petruškina v miestnej tlači. Predovšetkým na stránkach niekdajšieho mesačníka Spravodajca Bardejov a týždenníka Bardejovské novosti sa na Petruškina nezabúdalo vďaka publikačnej aktivite kunsthistoričky Silvie Fecskovej, čo ocenila aj autorka monografie. Sprístupnená bola aj publikácia literárneho historika PhDr. Andreja Kostolného Poštúrovský básnik Petruškin. Druhú líniu výstavky tvorili originály vlastného štvorstranového životopisu J. Kellu a Zápisnice z konventu slovenskej ECAV v Bardejove z roku 1874 z Archívu CZ ECAV na Slovensku v Bardejove, ktoré zapožičal zborový farár Mgr. Ján Velebír. Obdivovali sme krásny, čitateľný Kellov rukopis, dnes už nevídaný. Za tento príspevok patrí poďakovanie Mgr. Jánovi Velebírovi. Archív tohto cirkevného zboru dostal do daru od autorky monografie zaujímavý dokumentačný materiál, ktorý počas práce na monografii zhromaždila.
Po zaujímavej diskusii nasledovalo ešte jedno poďakovanie. Z dôvodu odchodu do dôchodku zazneli slová poďakovania riaditeľke Mgr. Ľudmile Jászayovej, ktorá počas svojho pôsobenia vo funkcii o. i. otvorila knižnicu pre aktivity obyvateľov Bardejova práve k približovaniu odkazu takýchto osobností spoluobčanom. Výstavy, prednášky, kombinované vzdelávacie podujatia, semináre či medzinárodná vedecká konferencia. Slová vďaky vyjadrili predsedníčky Roka Jozefa Grešáka prof. Mgr. Art. Irena Medňanská, PhD., z Prešovskej univerzity, a muzikologička Silvia Fecsková, ktoré poďakovali aj za predchádzajúcu dlhoročnú podporu koncertného a umeleckého života v Bardejove. Práve v tejto knižnici sa v minulosti konali prezentácie takých unikátov ako reedícia Bardejovského katechizmu z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha a Katechizmus Leonarda Stöckela a jeho teologicko-filozofický odkaz.
Prezentáciu monografie sprevádzali hudobné vstupy Adama Velebíra na keyboarde. Mnohým návštevníkom prezentácie ostala na trvalú spomienku uvedená monografia, ktorej titulnú stranu zdobí osobné venovanie autorky doc. PhDr. Nadeždy Jurčišinovej.
Fotografie: Ľubomír Roman, Silvia Fecsková, Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove