V nedeľu 11. marca 2018 popoludní sa domáci veriaci spolu s pozvanými hosťami z okolitých zborov a z Cirkvi bratskej stretli v zborovom centre v Leviciach na prednáške Pavla Trúsika o sestrách Royových.
Keď sa mi pred rokmi dostala do rúk útla knižočka Bez Boha na svete, prečítala som ju na jedno posedenie. Bolo krátko po nežnej revolúcii a dovtedy na knižných pultoch podobnú literatúru nebolo vidieť. A už vôbec nepatrila do povinného čítania, ktoré sme mali v škole. A tak som o Kristíne Royovej, autorke spomenutého diela, dovtedy veľa nepočula. Niektoré fakty sa dozvedám až teraz, po rokoch – napríklad, že dielo autorka napísala za jeden deň a tiež to, ako si jeho pôvodné znenie musela obhájiť pred vydavateľom, ktorý žiadal jeho zmeny. Autorka trvala na svojom a dielo vyšlo v pôvodnej verzii. Neskôr bolo preložené do mnohých jazykov; je prvým dielom slovenskej literatúry preloženým do čínštiny.
Dnes môžem povedať, že toto malé dielko s veľkou silou bolo jedným z polienok, ktoré vo mne pomáhali rozhorieť plameň viery v rozpačitých poprevratových časoch, keď sme sa ešte len nesmelo nadychovali slobody okrem iného aj v prejavoch náboženského presvedčenia. A aj keď vzápätí nastala doba, ktorá nám otvorila možnosti dostať sa k podobnej literatúre a spoznávať tých, ktorí ju pre nás tvorili, ešte aj po rokoch máme čo objavovať v našej národnej a náboženskej histórii a nechať sa tým inšpirovať, obohacovať a povzbudzovať vo viere. Dvoma osobnosťami - hviezdami, ktoré nám dal staroturiansky kraj (ako ich nazval prof. Roháček), boli sestry Kristína a Mária Royové. Na nás, čo sme boli minulý rok na zborovom zájazde v Starej Turej, v Novom Meste nad Váhom a okolí, dýchla priamo história v autentickom prostredí Domova bielych hláv v Starej Turej, ktorého boli sestry Royové zakladateľkami. A v podaní zapáleného kurátora Múzea sestier Royových Mgr. Pavla Trúsika nám boli sprostredkované informácie o rodine Royových a ďalších osobnostiach.
Bolo dobrým nápadom nášho brata farára Martina Rieckeho postarať sa o to, aby sa týmito poznatkami obohatili aj ďalší členovia nášho cirkevného zboru v Leviciach. Vedenie zboru pozvalo brata Trúsika do domáceho prostredia nášho zborového centra na prednášku spojenú s premietaním prezentácie o sestrách Royových a profesorovi Roháčkovi. Stretli sme sa v nedeľu 11. 3. 2018 popoludní o 15.00 hod. domáci spolu s pozvanými hosťami z okolitých zborov a z Cirkvi bratskej. Na pár desiatok minút ožila pred nami história, sprítomnili sme si dávno zašlé časy, dozvedeli sme sa o osudoch tých, ktorým bola prednáška venovaná. Hovorené slovo bolo doplnené a oživené vizuálnymi vnemami – premietaním fotografií, nákresov, textov.
Z názorne spracovaného rodokmeňa sestier Royových sme mohli vyčítať, že boli vo vzdialenejšom príbuzenstve s M. R. Štefánikom a Ľ. Štúrom. Pochádzali z piatich detí. Prelomovým rokom ich života bol rok 1888, keď po návšteve u Jozefa Kostomlatského odovzdali svoj život Pánovi Ježišovi a odvtedy kráčali už „so svetlom“ – ako to samy skonštatovali (dovtedy to bolo „za svetlom“). Ovocie hlbokej, úprimnej, oddanej a v každodennom živote veľmi vážne branej viery nenechalo na seba dlho čakať: reagovali na vtedajší problém prostredia, v ktorom žili – alkoholizmus a založili Spolok modrého kríža, ktorý bol abstinenčným spolkom. Vieru a vzťahy medzi veriacimi vnímali tak, že cítili potrebu stretávania sa aj mimo služieb Božích v domácom prostredí a nabádali k tomu aj ostatných. V evanjelickej cirkvi to dovtedy nebolo zvykom. Prezentovali tiež rezkejšie a zrozumiteľnejšie piesne. Všetkým týmto si vyslúžili výčitky, že zavádzajú novoty a boli považované za bludárky a sektárky.
Mladšia zo sestier Kristína vo svojej literárnej tvorbe kritizovala už spomínaný alkoholizmus, ale aj pokrytectvo, bezduché a návykové kresťanstvo. Jej kritika bola odvážna a otvorená, negatívnou postavou jej diel bol niekedy aj kňaz. Za takéto postoje boli napádané slovne, no stalo sa, že boli atakované aj kameňmi. Vyhrážali sa im, že nebudú pochované na cintoríne, ale za mestom ako ľudia odvrhnutí spoločnosťou. Napriek lokálnym a dočasným neúspechom narastal počet ich priaznivcov a ich hnutie sa rozšírilo aj do Srbska, Chorvátska, Maďarska, Ameriky. A tam, kde toto hnutie pôsobilo, mizli krčmy a stavali sa modlitebne. Tým, čo nakoniec naklonilo priazeň ľudí voči nim, bola ich sociálna práca. Založili domov pre siroty, deti hauzírerov (obchodníkov, ktorí kvôli obchodom boli mimo domova aj desať mesiacov v roku), pre deti ťažko zvládnuteľné, fyzicky a mentálne postihnuté, neskôr aj pre deti partizánov. Prezentovali myšlienku, že aký krásny je východ slnka, taký krásny je aj jeho západ a seniori by nemali byť v spoločnosti zabudnutejšími ako deti a v duchu tejto myšlienky založili Domov bielych hláv, ktorého budova dodnes stojí v Starej Turej a je v nej Múzeum sestier Royových. V roku 1911 založili nemocnicu. Popri tomto všetkom boli literárne aj hudobne činné – mladšia Kristína je autorkou mnohých literárnych diel (Šťastní ľudia, Kráľovná zo Sáby, Tuláci, Splnená túžba, Nebolo miesta, Bludári...) a staršia Mária komponovala hudobné skladby. Spoločne vydali Piesne sionské – prvý evanjelický spevník. Vydávali časopisy Svetlo a Večernica.
So životom sestier Royových je spojená ďalšia významná postava našej histórie: profesor Jozef Roháček. Jeho socha stojí v jeho rodnom kraji v Starej Turej. So sestrami Royovými sa stretol ako mladý študent. Dostal od nich Bibliu a to ho podnietilo k jej prekladu do slovenčiny. Je aj autorom románu Vrany. Z prednášky Mgr. Trúsika sme sa dozvedeli o kľúčových momentoch Roháčkovho života a o jeho charaktere, o konaní a postojoch ovplyvnených jeho kresťanským presvedčením. Bol hlboko oddaný pravde, všetko bral s plnou vážnosťou a okrem iného nám zanechal tento odkaz: „Buď vo všetkom poctivý a oddaný, sám ešte nevieš, čo všetko môže byť súčasťou Božieho zámeru pre teba.“
Všetky tri osobnosti, s ktorými sme sa na prednáške bližšie zoznámili, nás oslovili, ich osudy sa nás dotkli a ich charakterové vlastnosti a hlboká a oddaná viera v Pána Ježiša sa stali pre nás príkladom. Sme Pánu Bohu vďační za takýchto predkov. Na záver stretnutia sme zaspievali royovskú pieseň Smieť žiť pre Krista a brat farár a zborový dozorca Martin Drdoš ml. sa nášmu prednášateľovi poďakovali za jeho návštevu a zaujímavý a poučný výklad.
Pri východe z chrámu sa už vo vestibule šírila omamná vôňa čerstvo uvarenej kávy značky August Roy, ktorú pre nás pripravili sestry zo združenia Sluha zo Starej Turej. Kávu v rôznom balení bolo možné si zakúpiť. Výťažok z predaja ide na prácu sociálnych a kultúrnych služieb. Združenie Sluha nám tiež ponúklo široký výber knižnej tvorby Kristíny Royovej a CD s kresťanskými piesňami. Mnohí z nás túto ponuku využili. Pri chutných koláčikoch, ktoré napiekli domáci viery, sme ešte nejaký čas zotrvali vo vzájomných rozhovoroch. Duševne naplnení sme vykročili do ulíc, kde vo vzduchu už bolo cítiť prvé závany nadchádzajúcej jari.
Dnes môžem povedať, že toto malé dielko s veľkou silou bolo jedným z polienok, ktoré vo mne pomáhali rozhorieť plameň viery v rozpačitých poprevratových časoch, keď sme sa ešte len nesmelo nadychovali slobody okrem iného aj v prejavoch náboženského presvedčenia. A aj keď vzápätí nastala doba, ktorá nám otvorila možnosti dostať sa k podobnej literatúre a spoznávať tých, ktorí ju pre nás tvorili, ešte aj po rokoch máme čo objavovať v našej národnej a náboženskej histórii a nechať sa tým inšpirovať, obohacovať a povzbudzovať vo viere. Dvoma osobnosťami - hviezdami, ktoré nám dal staroturiansky kraj (ako ich nazval prof. Roháček), boli sestry Kristína a Mária Royové. Na nás, čo sme boli minulý rok na zborovom zájazde v Starej Turej, v Novom Meste nad Váhom a okolí, dýchla priamo história v autentickom prostredí Domova bielych hláv v Starej Turej, ktorého boli sestry Royové zakladateľkami. A v podaní zapáleného kurátora Múzea sestier Royových Mgr. Pavla Trúsika nám boli sprostredkované informácie o rodine Royových a ďalších osobnostiach.
Bolo dobrým nápadom nášho brata farára Martina Rieckeho postarať sa o to, aby sa týmito poznatkami obohatili aj ďalší členovia nášho cirkevného zboru v Leviciach. Vedenie zboru pozvalo brata Trúsika do domáceho prostredia nášho zborového centra na prednášku spojenú s premietaním prezentácie o sestrách Royových a profesorovi Roháčkovi. Stretli sme sa v nedeľu 11. 3. 2018 popoludní o 15.00 hod. domáci spolu s pozvanými hosťami z okolitých zborov a z Cirkvi bratskej. Na pár desiatok minút ožila pred nami história, sprítomnili sme si dávno zašlé časy, dozvedeli sme sa o osudoch tých, ktorým bola prednáška venovaná. Hovorené slovo bolo doplnené a oživené vizuálnymi vnemami – premietaním fotografií, nákresov, textov.
Z názorne spracovaného rodokmeňa sestier Royových sme mohli vyčítať, že boli vo vzdialenejšom príbuzenstve s M. R. Štefánikom a Ľ. Štúrom. Pochádzali z piatich detí. Prelomovým rokom ich života bol rok 1888, keď po návšteve u Jozefa Kostomlatského odovzdali svoj život Pánovi Ježišovi a odvtedy kráčali už „so svetlom“ – ako to samy skonštatovali (dovtedy to bolo „za svetlom“). Ovocie hlbokej, úprimnej, oddanej a v každodennom živote veľmi vážne branej viery nenechalo na seba dlho čakať: reagovali na vtedajší problém prostredia, v ktorom žili – alkoholizmus a založili Spolok modrého kríža, ktorý bol abstinenčným spolkom. Vieru a vzťahy medzi veriacimi vnímali tak, že cítili potrebu stretávania sa aj mimo služieb Božích v domácom prostredí a nabádali k tomu aj ostatných. V evanjelickej cirkvi to dovtedy nebolo zvykom. Prezentovali tiež rezkejšie a zrozumiteľnejšie piesne. Všetkým týmto si vyslúžili výčitky, že zavádzajú novoty a boli považované za bludárky a sektárky.
Mladšia zo sestier Kristína vo svojej literárnej tvorbe kritizovala už spomínaný alkoholizmus, ale aj pokrytectvo, bezduché a návykové kresťanstvo. Jej kritika bola odvážna a otvorená, negatívnou postavou jej diel bol niekedy aj kňaz. Za takéto postoje boli napádané slovne, no stalo sa, že boli atakované aj kameňmi. Vyhrážali sa im, že nebudú pochované na cintoríne, ale za mestom ako ľudia odvrhnutí spoločnosťou. Napriek lokálnym a dočasným neúspechom narastal počet ich priaznivcov a ich hnutie sa rozšírilo aj do Srbska, Chorvátska, Maďarska, Ameriky. A tam, kde toto hnutie pôsobilo, mizli krčmy a stavali sa modlitebne. Tým, čo nakoniec naklonilo priazeň ľudí voči nim, bola ich sociálna práca. Založili domov pre siroty, deti hauzírerov (obchodníkov, ktorí kvôli obchodom boli mimo domova aj desať mesiacov v roku), pre deti ťažko zvládnuteľné, fyzicky a mentálne postihnuté, neskôr aj pre deti partizánov. Prezentovali myšlienku, že aký krásny je východ slnka, taký krásny je aj jeho západ a seniori by nemali byť v spoločnosti zabudnutejšími ako deti a v duchu tejto myšlienky založili Domov bielych hláv, ktorého budova dodnes stojí v Starej Turej a je v nej Múzeum sestier Royových. V roku 1911 založili nemocnicu. Popri tomto všetkom boli literárne aj hudobne činné – mladšia Kristína je autorkou mnohých literárnych diel (Šťastní ľudia, Kráľovná zo Sáby, Tuláci, Splnená túžba, Nebolo miesta, Bludári...) a staršia Mária komponovala hudobné skladby. Spoločne vydali Piesne sionské – prvý evanjelický spevník. Vydávali časopisy Svetlo a Večernica.
So životom sestier Royových je spojená ďalšia významná postava našej histórie: profesor Jozef Roháček. Jeho socha stojí v jeho rodnom kraji v Starej Turej. So sestrami Royovými sa stretol ako mladý študent. Dostal od nich Bibliu a to ho podnietilo k jej prekladu do slovenčiny. Je aj autorom románu Vrany. Z prednášky Mgr. Trúsika sme sa dozvedeli o kľúčových momentoch Roháčkovho života a o jeho charaktere, o konaní a postojoch ovplyvnených jeho kresťanským presvedčením. Bol hlboko oddaný pravde, všetko bral s plnou vážnosťou a okrem iného nám zanechal tento odkaz: „Buď vo všetkom poctivý a oddaný, sám ešte nevieš, čo všetko môže byť súčasťou Božieho zámeru pre teba.“
Všetky tri osobnosti, s ktorými sme sa na prednáške bližšie zoznámili, nás oslovili, ich osudy sa nás dotkli a ich charakterové vlastnosti a hlboká a oddaná viera v Pána Ježiša sa stali pre nás príkladom. Sme Pánu Bohu vďační za takýchto predkov. Na záver stretnutia sme zaspievali royovskú pieseň Smieť žiť pre Krista a brat farár a zborový dozorca Martin Drdoš ml. sa nášmu prednášateľovi poďakovali za jeho návštevu a zaujímavý a poučný výklad.
Pri východe z chrámu sa už vo vestibule šírila omamná vôňa čerstvo uvarenej kávy značky August Roy, ktorú pre nás pripravili sestry zo združenia Sluha zo Starej Turej. Kávu v rôznom balení bolo možné si zakúpiť. Výťažok z predaja ide na prácu sociálnych a kultúrnych služieb. Združenie Sluha nám tiež ponúklo široký výber knižnej tvorby Kristíny Royovej a CD s kresťanskými piesňami. Mnohí z nás túto ponuku využili. Pri chutných koláčikoch, ktoré napiekli domáci viery, sme ešte nejaký čas zotrvali vo vzájomných rozhovoroch. Duševne naplnení sme vykročili do ulíc, kde vo vzduchu už bolo cítiť prvé závany nadchádzajúcej jari.