Požehnané popoludnie v Prietrži

Požehnané popoludnie v Prietrži

SEŽ pri CZ ECAV Senica pripravilo pre svojich cirkevníkov nevšedné popoludnie v Prietrži. Pozvali sme naň aj deti, ktoré sa počas školského roka stretávali na detskej besiedke, takže sa tu stretli tri generácie.
Obec Prietrž, ktorá leží v tesnej blízkosti Senice, má bohatú evanjelickú históriu. Práve o nej nám pútavo porozprávala dozorkyňa CZ Prietrž Zora Rýzková. Privítala nás na „Husitských hradbách“, čo je miesto, o ktorého existencii väčšina prítomných vôbec netušila. Podrobne nám porozprávala o histórii tohto miesta. Z jej príhovoru v krátkosti vyberáme:
Samostatný evanjelický cirkevný zbor vznikol v Prietrži v roku 1565. Postavený tu bol prvý kostol – vlastne bola to len drevená kaplnka. Husovo a Lutherovo učenie sa tu začalo šíriť veľmi skoro vďaka prisťahovalcom z Moravy a Čiech. Služby Božie sa vybavovali podľa husitského poriadku: v materinskej reči a Večeru Pánovu prijímali „pod obojím“. V roku 1591 na mieste kaplnky postavili nový kostol z pevného materiálu, neskôr k nemu pristavili aj ev. školu. Kostol bol evanjelikom odobratý 31. 1. 1733. Artikulárny kostol bol v Prietrži postavený v roku 1733, v tom istom roku 11. novembra ho aj posvätili. Súčasný kostol bol postavený na mieste artikulárneho kostola v roku 1906.
Na záver sme spoločne zaspievali pieseň Kto za pravdu horí.

Deti potom prešli k pamätníku SNP, kde vyhodnotili prácu detskej besiedky, zasúťažili si a nechýbala ani tradičná opekačka v prírode. Dospelí pokračovali do „Izby revolučných tradícií“, ktorá je inštalovaná v časti U Rehušov. Okrem revolučných rokov je tu zobrazený život obce v minulosti i teraz, vystavené sú ukážky krásnych prietržských krojov, tradícia ktorých sa tu stále zachováva. Po prehliadke sme prešli skratkou, ktorú poznajú len domáci, do Poľnohospodárskeho múzea. Svojpomocne ho vybudovali a prevádzkujú manželia Reptovci. Prišli sem s nami aj niektorí domáci cirkevníci a spoločne sme si poprezerali historické poľnohospodárske exponáty, ktoré sú opravené, vyčistené, veľmi dobre zachované. Spolu s domácimi sme zasadli i ku krátkemu stíšeniu so slovom Božím, s modlitbou a na záver sme zaspievali pieseň Ó, Pane drahý, čuj naše túžby...

Nechýbalo ani drobné občerstvenie. S láskou ho pripravili naše ženy. Jedna z nich prispela k pohode tohto popoludnia vlastnou básňou, ktorou vyjadrila lásku k svojim kopaniciam i kopaničiarom v dávnej minulosti. Predstavila ich ako skromných, pracovitých a bohabojných ľudí, ktorí milovali svoj kraj, svoju rodnú zem, spolu pracovali, spievali, modlili sa...

Potom sa k nám pripojili deti, ktoré si medzitým zajazdili na ozajstných koníkoch a prezreli si múzeum, pričom mnohí z nich takéto stroje a náradie nikdy predtým nevideli. Spoločne sme vyšli na rozhľadňu na vrchu Lipovec. Keďže bolo pekné počasie, výhľad na celý kraj bol naozaj veľmi pekný. Cestou naspäť si viaceré ženy nazbierali liečivé bylinky, ktorých je na bohatých prietržských lúkach naozaj dostatok. Stačí ich len poznať, zohnúť sa a odtrhnúť.

Bolo to veľmi pekné, príjemné a po každej stránke užitočné popoludnie.

Galéria k článku