Aj tohto roku sa 24. januára 2018 zišli pracovníci Ústredia Ekumenickej pastoračnej služby a Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, aby sa podľa vrúcnej túžby svojho Pána modlili za jednotu kresťanov.
Spoločnú ekumenickú pobožnosť pripravili na pôde Ordinariátu v Katedrále ozbrojených síl a ozbrojených zborov. Zúčastnilo sa na nej aj nemálo veriacich z Krasnian a okolia. Modlili sa podľa pripraveného materiálu. Modlitby boli popretkávané spevmi a slovom.
Hlavným textom, na ktorý sa prihovorili vedúci predstavitelia obidvoch duchovných služieb, bol vzatý z Máriinej piesne, v ktorej Mojžišova sestra v kolo tancoch s pannami oslavuje Pána Boha za úžasné víťazstvo, keď Hospodin zachránil svoj ľud pred faraónovou pomstou pri prechode Červeným morom. Jej výrok znel: „Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená“ (Exodus 15, 6). Tento si text vybrali karibskí kresťania s poukazom na oslobodenie otrokov, toho neblahého dedičstva koloniálnej éry – zavedenie novodobého otrokárstva, ktoré sa rozvinulo v celej Karibskej oblasti. Modlitebným spoločenstvám a celému kresťanskému svetu vysvetľujú, že v každej etape existencie kolonializmu sa kolonizátorské systémy pokúšali obrať podrobené národy o ich nepopierateľné práva: ich identitu, ich ľudskú dôstojnosť, ich slobodu a právo na sebaurčenie.
Zotročenie Afričanov nebolo len prípadom transportovania pracovnej sily z jedného miesta na druhé. Potupením Bohom darovanej ľudskej dôstojnosti urobilo z človeka tovar, jednu ľudskú bytosť vlastníctvom inej. K chápaniu zotročeného ako majetku sa pridávali ďalšie praktiky, ktorých cieľom bola ďalšia dehumanizácia Afričanov, napr. upieranie práva na praktizovanie kultúrnych a náboženských zvyklostí a práva na manželstvo a rodinný život. Je veľmi poľutovaniahodné, že počas 500 rokov kolonializmu a zotročovania bola kresťanská misijná aktivita v oblasti - s výnimkou niekoľkých jedinečných príkladov - úzko zviazaná s týmto odľudšťujúcim systémom a mnohými spôsobmi ho logicky zdôvodňovala a upevňovala, zatiaľ čo tí, ktorí priniesli Bibliu na toto územie, používali Písma na to, aby ospravedlnili svoje podrobenie zotročeného ľudu, Písmo sa v rukách otrokov stalo inšpiráciou, uistením, že Boh je na ich strane a že ich povedie do slobody.
Fotografie: Ordinariát
Hlavným textom, na ktorý sa prihovorili vedúci predstavitelia obidvoch duchovných služieb, bol vzatý z Máriinej piesne, v ktorej Mojžišova sestra v kolo tancoch s pannami oslavuje Pána Boha za úžasné víťazstvo, keď Hospodin zachránil svoj ľud pred faraónovou pomstou pri prechode Červeným morom. Jej výrok znel: „Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená“ (Exodus 15, 6). Tento si text vybrali karibskí kresťania s poukazom na oslobodenie otrokov, toho neblahého dedičstva koloniálnej éry – zavedenie novodobého otrokárstva, ktoré sa rozvinulo v celej Karibskej oblasti. Modlitebným spoločenstvám a celému kresťanskému svetu vysvetľujú, že v každej etape existencie kolonializmu sa kolonizátorské systémy pokúšali obrať podrobené národy o ich nepopierateľné práva: ich identitu, ich ľudskú dôstojnosť, ich slobodu a právo na sebaurčenie.
Zotročenie Afričanov nebolo len prípadom transportovania pracovnej sily z jedného miesta na druhé. Potupením Bohom darovanej ľudskej dôstojnosti urobilo z človeka tovar, jednu ľudskú bytosť vlastníctvom inej. K chápaniu zotročeného ako majetku sa pridávali ďalšie praktiky, ktorých cieľom bola ďalšia dehumanizácia Afričanov, napr. upieranie práva na praktizovanie kultúrnych a náboženských zvyklostí a práva na manželstvo a rodinný život. Je veľmi poľutovaniahodné, že počas 500 rokov kolonializmu a zotročovania bola kresťanská misijná aktivita v oblasti - s výnimkou niekoľkých jedinečných príkladov - úzko zviazaná s týmto odľudšťujúcim systémom a mnohými spôsobmi ho logicky zdôvodňovala a upevňovala, zatiaľ čo tí, ktorí priniesli Bibliu na toto územie, používali Písma na to, aby ospravedlnili svoje podrobenie zotročeného ľudu, Písmo sa v rukách otrokov stalo inšpiráciou, uistením, že Boh je na ich strane a že ich povedie do slobody.
Fotografie: Ordinariát