Zástupcovia vlastníkov ohrozených kostolov sa stretli 19. februára 2018 na GBÚ, aby prediskutovali možnosti ďalšieho spoločného postupu pri záchrane kultúrneho a duchovného dedičstva po našich predkoch. Na stretnutí sa zúčastnil aj veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko Joachim Bleicker.
Účastníci porady si navzájom vymenili skúsenosti s ich obnovou a reštaurovaním, a najmä s prekonávaním prekážok, ktoré sa musia zdolávať. Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko Joachim Bleicker ako veriaci evanjelik už navštívil viaceré cirkevné zbory na Slovensku a živo sa zaujímal aj o tento problém.
Prednedávnom prešla aj našimi médiami správa z Francúzska, podľa ktorej kvôli neefektívnosti z približne 15-tisíc zákonom chránených historických cirkevných stavieb idú zbúrať 2800, aby na ich mieste vyrástli efektívne nákupné strediská a parkoviská. Podobné správy prichádzajú aj z Holandska, kde za posledných štyridsať rokov zmenilo svoj účel alebo bolo zbúraných asi 400 katolíckych kostolov a 500 protestantských kostolov. Podľa kvalifikovaných odhadov majú počas nasledujúcich desiatich rokov zbúrať či prestavať ďalších osemsto zo súčasných 1800 kostolov. Podľa iných odhadov počas nasledujúcich desiatich rokov v Holandsku ukončia náboženskú prevádzku priemerne dva kostoly týždenne.
Nevyužívané, málo využívané alebo priamo chátrajúce kostoly máme aj u nás, v ECAV na Slovensku. Nedávno vyšla vo vydavateľstve ViViT kniha Františka Šťastného „Opustené kostoly Horného Spiša“, v ktorej autor populárne spracoval dejiny a súčasnosť 15 spišských obcí s opustenými evanjelickými kostolmi. Opustené kostoly po odsunutých Nemcoch po 2. svetovej vojne však nie sú jediným problémom našej cirkvi. Na Gemeri, v Rimave či v Novohrade, kde mala v minulosti evanjelická cirkev silné postavenie, sa vyľudňujú celé oblasti a postupne sa mení aj sociálne a náboženské zloženie tamojšieho obyvateľstva. Chrámy po našich predkoch zostávajú prázdne.
Problém, ktorý bude musieť ECAV v najbližších rokoch riešiť, je vážny. Aj preto generálne presbyterstvo zriadilo komisiu pre chátrajúce, nevyužívané alebo málo využívané kostoly. Komisia pod vedením brata farára Romana Porubäna, predsedu komisie, zmapovala situáciu na Slovensku. Spracovaný katalóg ohrozených kostolov obsahuje popis a základné technické dáta k cca 50 najviac ohrozeným budovám. Aby však sa mohli vôbec začať pripravovať projekty a hľadať zdroje na obnovu kostolov, je nutné spracovať technické zhodnotenie a odbornú dokumentáciu. Na to však vlastník nehnuteľnosti - cirkevný zbor často nemá voľné zdroje.
Základná otázka však zostáva otvorená: Čo s nevyužívanými kostolmi? Generálne presbyterstvo k tejto téme už viackrát zasadalo, no nemá jednoznačnú odpoveď. Keďže kostoly sú vo vlastníctve cirkevných zborov, ako prvý krok by malo urobiť presbyterstvo cirkevného zboru a definovať svoje predstavy a úmysly, ako naloží s týmto majetkom.
Máme už skúsenosti s tým, že sme náš kostol ponúkli veriacim inej konfesie, a sme radi, že budova naďalej slúži svojmu účelu, aj keď už to evanjelické služby Božie nie sú. Napokon, funguje to aj opačne: aj v našej cirkvi máme príklad rekonštruovanej synagógy, ktorá dnes slúži evanjelikom ako Boží dom.
Inšpiratívny môže byť aj príklad z cirkevných zborov, kde sa rozvinula dobrá spolupráca s obcou či mestom s cieľom využiť bývalé „nemecké“ kostoly pre obyvateľstvo na kultúrne účely.
Záujem o kostoly deklarujú aj potomkovia karpatských Nemcov, ktorí by chceli mať pod Tatrami aspoň jeden funkčný stánok Boží, kde by sa mohli na výročných slávnostiach stretávať aj pri bohoslužbách.
Otázkou je, či sme dosť vykonali na poli misie medzi rómskym obyvateľstvom, ak konštatujeme, že odsťahovaných evanjelikov nahradilo v obci rómske obyvateľstvo. Neuspokojujme sa s vysvetlením, že oni nie sú evanjelici. Priznajme si, že tam, kde iné denominácie majú úspech, my zlyhávame.
V záchrane kostolov sa aktivizuje aj občianska spoločnosť a vznikajú rôzne nevládne organizácie, ktoré si kladú za cieľ zachrániť pre budúce generácie toto naše kultúrne dedičstvo. Nemal by však viac pomôcť aj štát? Je preto na zamyslenie, prečo okrem obmedzených zdrojov v rámci grantového systému Ministerstva kultúry SR „Obnov si svoj dom“ sú naše cirkevné zbory (cirkev ako celok) odstrihnuté od zdrojov EÚ. Pritom vieme, že v iných - aj okolitých - štátoch tomu tak nie je a cirkev je tam oprávneným žiadateľom z európskych fondov. A cirkvi a náboženské spoločenstvá to tam aj využívajú.
Prednedávnom prešla aj našimi médiami správa z Francúzska, podľa ktorej kvôli neefektívnosti z približne 15-tisíc zákonom chránených historických cirkevných stavieb idú zbúrať 2800, aby na ich mieste vyrástli efektívne nákupné strediská a parkoviská. Podobné správy prichádzajú aj z Holandska, kde za posledných štyridsať rokov zmenilo svoj účel alebo bolo zbúraných asi 400 katolíckych kostolov a 500 protestantských kostolov. Podľa kvalifikovaných odhadov majú počas nasledujúcich desiatich rokov zbúrať či prestavať ďalších osemsto zo súčasných 1800 kostolov. Podľa iných odhadov počas nasledujúcich desiatich rokov v Holandsku ukončia náboženskú prevádzku priemerne dva kostoly týždenne.
Nevyužívané, málo využívané alebo priamo chátrajúce kostoly máme aj u nás, v ECAV na Slovensku. Nedávno vyšla vo vydavateľstve ViViT kniha Františka Šťastného „Opustené kostoly Horného Spiša“, v ktorej autor populárne spracoval dejiny a súčasnosť 15 spišských obcí s opustenými evanjelickými kostolmi. Opustené kostoly po odsunutých Nemcoch po 2. svetovej vojne však nie sú jediným problémom našej cirkvi. Na Gemeri, v Rimave či v Novohrade, kde mala v minulosti evanjelická cirkev silné postavenie, sa vyľudňujú celé oblasti a postupne sa mení aj sociálne a náboženské zloženie tamojšieho obyvateľstva. Chrámy po našich predkoch zostávajú prázdne.
Problém, ktorý bude musieť ECAV v najbližších rokoch riešiť, je vážny. Aj preto generálne presbyterstvo zriadilo komisiu pre chátrajúce, nevyužívané alebo málo využívané kostoly. Komisia pod vedením brata farára Romana Porubäna, predsedu komisie, zmapovala situáciu na Slovensku. Spracovaný katalóg ohrozených kostolov obsahuje popis a základné technické dáta k cca 50 najviac ohrozeným budovám. Aby však sa mohli vôbec začať pripravovať projekty a hľadať zdroje na obnovu kostolov, je nutné spracovať technické zhodnotenie a odbornú dokumentáciu. Na to však vlastník nehnuteľnosti - cirkevný zbor často nemá voľné zdroje.
Základná otázka však zostáva otvorená: Čo s nevyužívanými kostolmi? Generálne presbyterstvo k tejto téme už viackrát zasadalo, no nemá jednoznačnú odpoveď. Keďže kostoly sú vo vlastníctve cirkevných zborov, ako prvý krok by malo urobiť presbyterstvo cirkevného zboru a definovať svoje predstavy a úmysly, ako naloží s týmto majetkom.
Máme už skúsenosti s tým, že sme náš kostol ponúkli veriacim inej konfesie, a sme radi, že budova naďalej slúži svojmu účelu, aj keď už to evanjelické služby Božie nie sú. Napokon, funguje to aj opačne: aj v našej cirkvi máme príklad rekonštruovanej synagógy, ktorá dnes slúži evanjelikom ako Boží dom.
Inšpiratívny môže byť aj príklad z cirkevných zborov, kde sa rozvinula dobrá spolupráca s obcou či mestom s cieľom využiť bývalé „nemecké“ kostoly pre obyvateľstvo na kultúrne účely.
Záujem o kostoly deklarujú aj potomkovia karpatských Nemcov, ktorí by chceli mať pod Tatrami aspoň jeden funkčný stánok Boží, kde by sa mohli na výročných slávnostiach stretávať aj pri bohoslužbách.
Otázkou je, či sme dosť vykonali na poli misie medzi rómskym obyvateľstvom, ak konštatujeme, že odsťahovaných evanjelikov nahradilo v obci rómske obyvateľstvo. Neuspokojujme sa s vysvetlením, že oni nie sú evanjelici. Priznajme si, že tam, kde iné denominácie majú úspech, my zlyhávame.
V záchrane kostolov sa aktivizuje aj občianska spoločnosť a vznikajú rôzne nevládne organizácie, ktoré si kladú za cieľ zachrániť pre budúce generácie toto naše kultúrne dedičstvo. Nemal by však viac pomôcť aj štát? Je preto na zamyslenie, prečo okrem obmedzených zdrojov v rámci grantového systému Ministerstva kultúry SR „Obnov si svoj dom“ sú naše cirkevné zbory (cirkev ako celok) odstrihnuté od zdrojov EÚ. Pritom vieme, že v iných - aj okolitých - štátoch tomu tak nie je a cirkev je tam oprávneným žiadateľom z európskych fondov. A cirkvi a náboženské spoločenstvá to tam aj využívajú.