11.novembra 2018 o 11.hod.sa rozozvučali zvony po celom svete, aj na vežiach v našej cirkvi, na pamiatku 100. výročia ukončenia 1.svetovej vojny. Vojny, ktorá spôsobila obrovské utrpenie v rodinách, do ktorých sa nevrátili otcovia i synovia, padlí na bojiskách. Preto na ich pamiatku myjavskí katechuméni a konfirmandi po sobotnom vyučovaní položili kytice pod tabule padlých, ktoré sú vo vestibule Mestského úradu na Myjave.
Do prachu zabudnutia zapadli nielen historické udalosti, ale i spomienky na tých, ktorí nezmyslenú, pôvodne označenú ako Veľká vojna, neprežili. Zúčastnilo sa nej takmer 70 miliónov vojakov, z ktorých 18 miliónov stratilo život na bojiskách, alebo v dôsledku zranení skončili svoj život v rôznych lazaretoch, či nemocniciach. Do Rakúsko-uhorskej armády narukovalo len z územia Slovenska 400.000 vojakov vo veku od 17 do 50 rokov, prakticky celá mužská práceschopná populácia. Ako spomínali účastníci bojov, hrôzy vojny sa nedajú ani popísať. Pri vzájomných útokoch, v hromadných bojoch na bodáky, človek zabíjal človeka a po hrozných útrapách, v dôsledku zranení, spočinutie nachádzal často v bezmenných hromadných hroboch, rozosiatych v cudzej, ďalekej zemi. Zostávali po nich siroty, spomienky len v kruhu najbližšej rodiny, niektorí aj na pamätných tabuliach, pod ktorými sme sa s myjavskými konfirmandmi poklonili.
Želajme si, nech červené maky, ktoré podľa očitých svedkov v čase ukončenia 1. Svetovej vojny zaplavili lúky a polia svojím krvavým čarom, sú jej akýmsi symbolom, pripomínajú neustále nielen nezmyselnosť a krutosť vojny, ale i pamiatku na tých, ktorí sa stali jej nevinnými obeťami.
Do prachu zabudnutia zapadli nielen historické udalosti, ale i spomienky na tých, ktorí nezmyslenú, pôvodne označenú ako Veľká vojna, neprežili. Zúčastnilo sa nej takmer 70 miliónov vojakov, z ktorých 18 miliónov stratilo život na bojiskách, alebo v dôsledku zranení skončili svoj život v rôznych lazaretoch, či nemocniciach. Do Rakúsko-uhorskej armády narukovalo len z územia Slovenska 400.000 vojakov vo veku od 17 do 50 rokov, prakticky celá mužská práceschopná populácia. Ako spomínali účastníci bojov, hrôzy vojny sa nedajú ani popísať. Pri vzájomných útokoch, v hromadných bojoch na bodáky, človek zabíjal človeka a po hrozných útrapách, v dôsledku zranení, spočinutie nachádzal často v bezmenných hromadných hroboch, rozosiatych v cudzej, ďalekej zemi. Zostávali po nich siroty, spomienky len v kruhu najbližšej rodiny, niektorí aj na pamätných tabuliach, pod ktorými sme sa s myjavskými konfirmandmi poklonili.
Želajme si, nech červené maky, ktoré podľa očitých svedkov v čase ukončenia 1. Svetovej vojny zaplavili lúky a polia svojím krvavým čarom, sú jej akýmsi symbolom, pripomínajú neustále nielen nezmyselnosť a krutosť vojny, ale i pamiatku na tých, ktorí sa stali jej nevinnými obeťami.