K prvej písomnej zmienke o Jelšave

K prvej písomnej zmienke o Jelšave

Dni mesta Jelšava sa tohto roku konali pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Začali sa v piatok 15. júna 2018 slávnostným večerom v Rímskokatolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla a ukončené boli v nedeľu službami Božími v Evanjelickom kostole v Jelšave.
Sobotný program prebiehal v areáli mestského štadióna a bol skutočne pestrý. Okrem tradičných súťaží a hudobných vystúpení tiež ponúkol množstvo sprievodných podujatí. Programovým vyvrcholením sobotných podujatí bola vernisáž výstavy kovačických maliarov, členov cirkevného zboru v Kovačici J. Glózika, J. Žolnaja a J. Haviara, ale hlavne ich tvorba naživo a "odovzdanie“ monumentálneho obrazu, ktorý darovali mestu Jelšava.

Podobné diela grandióznych rozmerov už v minulosti Slovensku venovali. Obraz k 1150. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu je vystavený na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Za toto dielo vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák odovzdal maliarovi Jánovi Glózikovi striebornú plaketu za tvorivosť a propagáciu slovenského insitného umenia v Srbsku, za rozvoj slovensko-srbských vzťahov v oblasti kultúry a prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí.

V septembri 2017 sa pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku uskutočnilo na pôde Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave medzinárodné teologické sympózium k 500. výročiu reformácie. Pri tejto príležitosti daroval dekanovi fakulty J. Glózik ďalšie veľkoplošné dielo venované 500. výročiu reformácie, ktoré zdobí miestnosti EBF UK v Bratislave.

Obraz darovaný Jelšave symbolicky spája Slovákov - tých na Dolnej zemi a nás tu na Slovensku. Verejnosť mohla počas osláv Dní mesta Jelšava vidieť, ako ožíva naša bohatá história na ich plátne, ale tiež, čím žijú oni –vojvodinskí Slováci. Pod ich štetcom ožili naše tradičné remeslá - hrnčiarstvo, slávne zvonkárstvo, jelšavskí "kvaškȁri“, nechýbajú baníci aj architektonické dominanty Jelšavy vrátane oboch chrámov Božích a milé detaily, ktoré patria k mestu. Umelci vyobrazili aj posledné žijúce knieža navštevujúce naše mesto – Ferdinanda Coburga (bulharský cár). Radostnú atmosféru navodzuje typická paleta farieb kovačických insitných majstrov. Návštevníci vernisáže boli dojatí umelecky zobrazenou mozaikou reálneho života, malou farebnou učebnicou dejepisu.

Trojdňové oslavy sme zakončili v nedeľu, a to službami Božími v Evanjelickom kostole v Jelšave. V chráme Božom uvítal prítomných námestný farár cirkevného zboru Mgr. Ivan Bojna. Pán farár privítal slovami Ž 25, 10 a poďakoval Pánu Bohu za tento veľký deň. Privítal primátora mesta s manželkou, vzácnych hostí z Kovačice, dôstojného brata emeritného biskupa východného dištriktu Mgr. Igora Mišinu s manželkou, ktorý bol zároveň slávnostným kazateľom, presbyterov, bratov a sestry cirkevného zboru. Nasledovala úvodná liturgia, ktorej poslúžil domáci farár Mgr. I. Bojna. Zvesťou Božieho slova sa prihovoril Mgr. I. Mišina. V kázni Božieho slova z 1. Jána 1, 5 – 9 pripomenul veriacim históriu tohto mesta. V roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. spomína v prvej písomnej správe o Jelšave darovaciu listinu, kde rozdeľuje Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Tatármi. V nasledujúcom 14. storočí prichádzali novousadlíci – nemeckí kolonisti – baníci, ktorí dolovali, ťažili a spracovávali železnú rudu. Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v 2. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku a stala sa mestom. Neskôr v roku 1552 mesto získalo i právo meča, ktoré mu udelil Ferdinand I. Mgr. Mišina spomenul však aj ťažké časy z histórie nášho mesta: rok 1556, keď do Jelšavy vtrhli Turci, ktorí ju vyplienili a zapálili. Obyvatelia mesta sa z týchto útrap postupne spamätali a v roku 1568 založili prvý cech kováčov, neskôr aj ďalších remeselných profesií.

Vo svojich osobných spomienkach ďalej priblížil chvíle, keď pôsobil ako duchovný pastier v cirkevnom zbore v Koceľovciach v Gemerskom senioráte. Niekoľkokrát vtedy navštívil aj Jelšavu, a tak dobre poznal niekdajšie pomery prelomu 70. a 80. rokov.

V kázni pripomenul veriacim radosť zo stretania sa s Pánom Ježišom Kristom a poukázal na svetlo Božej pravdy, v ktorom sa prihovára každému veriacemu. Vyzdvihol úprimnosť v pokore ľudí prichádzajúcich do chrámu na základe podobenstva o publikánovi a farizejovi z Lukášovho evanjelia 18, 9 – 14. Prítomným položil otázku, či pozorne počúvali žalm úvodnej liturgie „Pozdvihujem si oči k vrchom: odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem“ (Ž 121, 1 – 2). Veriaci človek tak dostáva pomoc v každej chvíli, keď mu je potrebná pre život s Pánom Ježišom Kristom. Tak sa odvolával na prečítaný text: „A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy.“

Slávnostné služby Božie pokračovali záverečnou liturgiou, v ktorej tiež poslúžil Mgr. I. Mišina. Na záver si prítomní presbyteri spolu s emeritným biskupom túto slávnostnú chvíľu zvečnili pred oltárom Hospodinovým. S našimi hosťami sme strávili príjemné chvíle pri nedeľnom obede a popoludní sme pokračovali v chráme Božom seniorálnym stretnutím mužov.

Galéria k článku