Po srdečnom pozvaní našimi priateľmi z Pivnice na 6. evanjelických cirkevných dňoch vo Zvolene, ktoré sa konali v júni tohto roku, sa v októbri uskutočnil zájazd na Dolnú zem do Srbska. Ďakujeme bratom farárom Jozefovi Havrilovi a Jánovi Záhorcovi za prípravu tejto návštevy, že sa vôbec uskutočnila a mohli sme sa stretnúť s našimi priateľmi.
Po celonočnom cestovaní a štvorhodinovom čakaní na hraniciach sme konečne o desiatej dopoludnia dorazili do Pivnice, kde nás už čakali naši priatelia. Unavení, ale šťastní, že sme konečne tam, sme sa pobrali k našim domácim. Viac menej sme šli do známeho prostredia, lebo viacerí z nás sme tu boli už tretíkrát v tej istej rodine. V piatok sme mali celodenný voľný program s našimi domácimi. Bolo to fajn, lebo sme mali dosť času na rozprávanie, na prechádzku, na návštevy a prehliadku dediny. Isteže sme nemohli byť všade, ale to najzaujímavejšie sme videli. Večer sme mali spoločný nácvik v kostole aj s domácim spevokolom. Pokračovali sme v zborovej miestnosti na fare a napokon sme sa po spoločnej modlitbe pobrali domov, môžem povedať „domov“ lebo tam sa tak cítim.
V sobotu ráno sme sa vybrali na prehliadku hlavného mesta Srbska do Belehradu. Belehrad - v miestnom jazyku Biely hrad leží na sútoku riek Dunaj a Sáva. Krásne mesto s bohatou históriou. Je to najväčšie mesto krajiny . Naša prvá zastávka bola v miestnom evanjelickom zbore, kde sme boli veľmi srdečne privítaní pánom dozorcom a zástupcami zboru, pani farárka bola služobne odcestovaná v Nemecku. Zoznámil nás s históriou zboru a históriou kostola, ktorý je momentálne v prestavbe, lebo dlhé obdobie neslúžil ako kostol, ale bol využívaný na rôzne účely. Je tam vynikajúca akustika, a tak sme zaspievali niekoľko piesní. Po občerstvení a odovzdaní milodaru pre miestny zbor sme sa rozlúčili a vydali sa spoznávať krásy tohto mesta. Mali sme veľmi fundovaného sprievodcu, ktorý nám robil spoločnosť po celý deň. Pre krátkosť času sme veľa videli z autobusu a mali sme výklad o miestach, kadiaľ sme prechádzali. Nedalo sa nevšimnúť si aj budovy, na ktorých bolo vidieť stopy po bombardovaní z občianskej vojny, ktorá bola pred 18 rokmi. Ale i napriek tomuto je to skutočne krásne mesto – mesto mladých ľudí.
Stari Grad - historické centrum Belehradu, nachádza sa tu veľa historických pamiatok a múzeí. Prvou zastávkou bol chrám svätého Sávu, je to najväčší pravoslávny chrám v Srbsku. Nesie meno prvého srbského arcibiskupa. Tento dominantný chrám je najväčšia ortodoxná stavba v Európe. Má tvar gréckeho kríža. Hlavná kupola je vysoká 70 m na ktorej je 12 m vysoký pozlátený kríž. Na kupolách a polokupolách je dovedna 18 zlatých krížov. Zvonica má 49 ručne kovaných zvonov, ktoré každú hodinu hrajú hymnu sv. Sávu. Do chrámu sa vojde 10 000 veriacich a 800 zboristov. V suteréne chrámu sa nachádza hrobka sv. Sávu. Treba vidieť, lebo to je ťažko opísať a bolo by o čom na jeden samostatný článok.
Druhou zastávkou bola pevnosť Kalemegdan s nádherným parkom plným sôch a zaujímavostí, pod ktorým sa zlievajú rieky Sáva a Dunaj. Dá sa povedať, že je to najnavštevovanejšia pamiatka mesta. Pevnosť, ktorú postavili Kelti a prestaval každý národ, ktorý si ju podmanil. Postupne získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej i rakúskej architektúry. Pevnosť je známa aj sieťou podzemných chodieb a katakomb, ktoré nie sú všetky preskúmané. V roku 1979 bola pevnosť vyhlásená za Kultúrnu národnú pamiatku mimoriadneho významu.
Po chutnom originál srbskom obede (vynikajúca polievka, grilovaná pljeskavica a čevapčiči s pečenou paprikou a syrom, tradičnom chlebe, k tomu miešaný zeleninový šalát z čerstvej zeleniny) sme pokračovali s prehliadkou mesta. Dostali sme veľmi veľa informácii, lenže pre krátkosť času sme nemohli vidieť ďalšie zaujímavosti tohto mesta. Verím, že nabudúce. Večer sme sa rozlúčili s naším sprievodcom a naša cesta viedla do Pivnice. Druhý deň sme mali za sebou. Bol to krásny deň – plný zážitkov a nových poznaní. Po príchode do Pivnice sme sa stretli v kostole k nácviku a potom sme sa pobrali do svojich dočasných domovov. Dlho do noci sme s našimi priateľmi rozoberali zážitky nielen z toho dňa, ale naše rozhovory boli o všeličom.
V nedeľu ráno sme sa všetci zišli na službách Božích v chráme Božom. Kázňou slova Božieho poslúžil náš pán farár Jožko Havrila a po kázni sme poslúžili aj my s naším spevokolom. Náš pán farár potom odovzdal darček od nášho zboru spoločne s milodarom. Na záver služieb Božích sme poslúžili spoločne aj s domácim spojeným spevokolom niekoľkými piesňami. Pán farár Havrila srdečne v mene nášho zboru pozval našich bratov a naše sestry na návštevu k nám na Slovensko. Pozvanie prijali, a tak sa tešíme na máj 2019, kedy ich privítame u nás a zúčastníme sa spoločne na prehliadke spevokolov Považského seniorátu.
Po spoločnom obede sme sa pobalili a keďže v popoludňajších hodinách mali v cirkevnom zbore pohreb, na ktorom účinkoval i domáci spevokol, rozlúčili sme sa a s Božou pomocou sme sa vydali na cestu domov. Na Slovensko sme šťastlivo prišli po polnoci.
Ešte raz ďakujem obom bratom farárom za zorganizovanie tejto cesty. Ďakujem milostivému Pánu Bohu za ochranu.
Po celonočnom cestovaní a štvorhodinovom čakaní na hraniciach sme konečne o desiatej dopoludnia dorazili do Pivnice, kde nás už čakali naši priatelia. Unavení, ale šťastní, že sme konečne tam, sme sa pobrali k našim domácim. Viac menej sme šli do známeho prostredia, lebo viacerí z nás sme tu boli už tretíkrát v tej istej rodine. V piatok sme mali celodenný voľný program s našimi domácimi. Bolo to fajn, lebo sme mali dosť času na rozprávanie, na prechádzku, na návštevy a prehliadku dediny. Isteže sme nemohli byť všade, ale to najzaujímavejšie sme videli. Večer sme mali spoločný nácvik v kostole aj s domácim spevokolom. Pokračovali sme v zborovej miestnosti na fare a napokon sme sa po spoločnej modlitbe pobrali domov, môžem povedať „domov“ lebo tam sa tak cítim.
V sobotu ráno sme sa vybrali na prehliadku hlavného mesta Srbska do Belehradu. Belehrad - v miestnom jazyku Biely hrad leží na sútoku riek Dunaj a Sáva. Krásne mesto s bohatou históriou. Je to najväčšie mesto krajiny . Naša prvá zastávka bola v miestnom evanjelickom zbore, kde sme boli veľmi srdečne privítaní pánom dozorcom a zástupcami zboru, pani farárka bola služobne odcestovaná v Nemecku. Zoznámil nás s históriou zboru a históriou kostola, ktorý je momentálne v prestavbe, lebo dlhé obdobie neslúžil ako kostol, ale bol využívaný na rôzne účely. Je tam vynikajúca akustika, a tak sme zaspievali niekoľko piesní. Po občerstvení a odovzdaní milodaru pre miestny zbor sme sa rozlúčili a vydali sa spoznávať krásy tohto mesta. Mali sme veľmi fundovaného sprievodcu, ktorý nám robil spoločnosť po celý deň. Pre krátkosť času sme veľa videli z autobusu a mali sme výklad o miestach, kadiaľ sme prechádzali. Nedalo sa nevšimnúť si aj budovy, na ktorých bolo vidieť stopy po bombardovaní z občianskej vojny, ktorá bola pred 18 rokmi. Ale i napriek tomuto je to skutočne krásne mesto – mesto mladých ľudí.
Stari Grad - historické centrum Belehradu, nachádza sa tu veľa historických pamiatok a múzeí. Prvou zastávkou bol chrám svätého Sávu, je to najväčší pravoslávny chrám v Srbsku. Nesie meno prvého srbského arcibiskupa. Tento dominantný chrám je najväčšia ortodoxná stavba v Európe. Má tvar gréckeho kríža. Hlavná kupola je vysoká 70 m na ktorej je 12 m vysoký pozlátený kríž. Na kupolách a polokupolách je dovedna 18 zlatých krížov. Zvonica má 49 ručne kovaných zvonov, ktoré každú hodinu hrajú hymnu sv. Sávu. Do chrámu sa vojde 10 000 veriacich a 800 zboristov. V suteréne chrámu sa nachádza hrobka sv. Sávu. Treba vidieť, lebo to je ťažko opísať a bolo by o čom na jeden samostatný článok.
Druhou zastávkou bola pevnosť Kalemegdan s nádherným parkom plným sôch a zaujímavostí, pod ktorým sa zlievajú rieky Sáva a Dunaj. Dá sa povedať, že je to najnavštevovanejšia pamiatka mesta. Pevnosť, ktorú postavili Kelti a prestaval každý národ, ktorý si ju podmanil. Postupne získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej i rakúskej architektúry. Pevnosť je známa aj sieťou podzemných chodieb a katakomb, ktoré nie sú všetky preskúmané. V roku 1979 bola pevnosť vyhlásená za Kultúrnu národnú pamiatku mimoriadneho významu.
Po chutnom originál srbskom obede (vynikajúca polievka, grilovaná pljeskavica a čevapčiči s pečenou paprikou a syrom, tradičnom chlebe, k tomu miešaný zeleninový šalát z čerstvej zeleniny) sme pokračovali s prehliadkou mesta. Dostali sme veľmi veľa informácii, lenže pre krátkosť času sme nemohli vidieť ďalšie zaujímavosti tohto mesta. Verím, že nabudúce. Večer sme sa rozlúčili s naším sprievodcom a naša cesta viedla do Pivnice. Druhý deň sme mali za sebou. Bol to krásny deň – plný zážitkov a nových poznaní. Po príchode do Pivnice sme sa stretli v kostole k nácviku a potom sme sa pobrali do svojich dočasných domovov. Dlho do noci sme s našimi priateľmi rozoberali zážitky nielen z toho dňa, ale naše rozhovory boli o všeličom.
V nedeľu ráno sme sa všetci zišli na službách Božích v chráme Božom. Kázňou slova Božieho poslúžil náš pán farár Jožko Havrila a po kázni sme poslúžili aj my s naším spevokolom. Náš pán farár potom odovzdal darček od nášho zboru spoločne s milodarom. Na záver služieb Božích sme poslúžili spoločne aj s domácim spojeným spevokolom niekoľkými piesňami. Pán farár Havrila srdečne v mene nášho zboru pozval našich bratov a naše sestry na návštevu k nám na Slovensko. Pozvanie prijali, a tak sa tešíme na máj 2019, kedy ich privítame u nás a zúčastníme sa spoločne na prehliadke spevokolov Považského seniorátu.
Po spoločnom obede sme sa pobalili a keďže v popoludňajších hodinách mali v cirkevnom zbore pohreb, na ktorom účinkoval i domáci spevokol, rozlúčili sme sa a s Božou pomocou sme sa vydali na cestu domov. Na Slovensko sme šťastlivo prišli po polnoci.
Ešte raz ďakujem obom bratom farárom za zorganizovanie tejto cesty. Ďakujem milostivému Pánu Bohu za ochranu.
