V 3. adventnú nedeľu 11. 12. 2016 evanjelici v Nesvadoch oslávili 65. výročie posvätenia chrámu. Pri tej príležitosti si pozvali hostí z Kiskőrösu a pred kostolom zasadili Strom reformácie − sekvojovec mamutí.
Práve z Kiskőrösu sa prevažná väčšina evanjelikov v Nesvadoch presídlila na Slovensko pred takmer 70 rokmi.“ K slávnostnej atmosfére prispel aj hosťujúcu spevokol Gospel sasok.
Kázňou slova Božieho poslúžil hosťujúci senior a zástupca biskupa Lupták György, ktorý v zamyslení nad textom zo Zj 21, 21 − 27 vyzdvihol dôležitosť pozemských chrámov: „Keď Slováci pred takmer 300 rokmi prišli do Kiskőrösu, ako prvé si postavili chrám a školu. Keď sa po 2. svetovej vojne vrátili na Slovensko, do Nesvád, postavili tento presídlenecký chrám ako miesto stretávania sa s Bohom a medzi sebou navzájom. Žijeme však v adventnom očakávaní druhého príchodu Ježiša Krista, keď si nás vezme do nebeského Jeruzalema. Tam už chrám nebudeme potrebovať, pretože mesto samotné bude chrámom. Tam už nebudeme rozdelení v rôznych chrámoch, na rôznych miestach, ale budeme všetci spolu v jednom chráme chváliť Pána Boha.“
Po službách Božích bol pred kostolom zasadený Strom reformácie − sekvojovec mamutí. Zborová farárka Mária Popičová v príhovore uviedla, že je to najväčší a najdlhšie žijúci strom na svete. „Sme generáciou, ktorá sa dožila významného jubilea 500. výročia reformácie. Keď sadíme tento strom, robíme tak v nádeji, že sa o ďalších 500 rokov naši potomkovia znovu zhromaždia pri tomto strome a povedia: Ešte stále sme tu. My evanjelici, luteráni. Hrad prepevný je Pán Boh náš!“
Kázňou slova Božieho poslúžil hosťujúci senior a zástupca biskupa Lupták György, ktorý v zamyslení nad textom zo Zj 21, 21 − 27 vyzdvihol dôležitosť pozemských chrámov: „Keď Slováci pred takmer 300 rokmi prišli do Kiskőrösu, ako prvé si postavili chrám a školu. Keď sa po 2. svetovej vojne vrátili na Slovensko, do Nesvád, postavili tento presídlenecký chrám ako miesto stretávania sa s Bohom a medzi sebou navzájom. Žijeme však v adventnom očakávaní druhého príchodu Ježiša Krista, keď si nás vezme do nebeského Jeruzalema. Tam už chrám nebudeme potrebovať, pretože mesto samotné bude chrámom. Tam už nebudeme rozdelení v rôznych chrámoch, na rôznych miestach, ale budeme všetci spolu v jednom chráme chváliť Pána Boha.“
Po službách Božích bol pred kostolom zasadený Strom reformácie − sekvojovec mamutí. Zborová farárka Mária Popičová v príhovore uviedla, že je to najväčší a najdlhšie žijúci strom na svete. „Sme generáciou, ktorá sa dožila významného jubilea 500. výročia reformácie. Keď sadíme tento strom, robíme tak v nádeji, že sa o ďalších 500 rokov naši potomkovia znovu zhromaždia pri tomto strome a povedia: Ešte stále sme tu. My evanjelici, luteráni. Hrad prepevný je Pán Boh náš!“
