Vo veku 60 rokov v nedeľu 11. decembra 2016 zomrela evanjelická farárka Mgr. Kornélia Moncoľová. Pohrebná rozlúčka sa uskutočnila vo štvrtok 15. decembra v chráme Božom v Uhorskom, kde dlhé roky pôsobila.
Kornélia Moncoľová bola dcérou významného kňaza a teológa Jaroslava Moncoľa (+2013), autora obsiahleho teologického diela Zákon a evanjelium, stojaceho na pôde pravoverného luteranizmu. Hospitalizovali v septembri vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a neskôr v nemocnici v Lučenci, kde aj zomrela. Dôvodom bolo vážne onkologické ochorenie. V nemocniciach sa podrobila dvom operáciám.
Kornélia Moncoľová sa narodila 6. júla 1956 v Martine rodičom Jaroslavovi Moncoľovi a Anne Moncoľovej, rod. Kachničovej. Po úspešnom ukončení gymnázia v Považskej Bystrici bola prijatá v roku 1976 na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde v roku 1980 dokončila štúdium, a 6. júla 1980, v deň svojich 24. narodenín, bola ordinovaná. Niekoľko mesiacov pôsobila pod vedením farára Lantaja ako seniorálna kaplánka v Trenčíne. Na žiadosť seniora Ivaniča bola neskôr ustanovená do Rožňavy. Odtiaľ odišla za farárku do Slavošoviec, kde pôsobila 6 rokov. V roku 1990 bola krátky čas ustanovená na kaplánske miesto do Zvolena, kde ju s veľkou láskou prijali biskup Rudolf Koštial s manželkou Júliou, s ktorou ju spájalo priateľstvo aj po smrti biskupa. V roku 1990 bola ustanovená do Slatiny nad Bebravou, odkiaľ roku 1992 prešla do CZ Uhorské, kde bola zvolená za farárku; z milosti Božej tu pôsobila až do konca života. K. Moncoľová rada pracovala s deťmi i v zborovom spevokole a organizovala rozličné zborové podujatia za účasti bývalého farára CZ Uhorské a neskoršieho biskupa Jána Midriaka. Jej pôsobenie v cirkevnom zbore zachytáva aj v publikácia už zosnulého Milana Marcíka o CZ Uhorské. Dlhé obdobie bola členkou seniorálneho presbyterstva, kde zastávala funkciu zapisovateľky.
So zosnulou sa prišiel rozlúčiť aj Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku. V pohrebnom príhovore vyjadril úprimnú vďaku a uznanie za jej usilovnú prácu a službu pokornej, skromnej a horlivej Božej služobnice. „V pokore, s istotou Božej lásky a milosti niesla aj ťažkosti svojho života aj utrpenie spôsobené ťažkou chorobou. A Pán ju prijal do svojho náručia po tom, ako ona posledný raz prijala Jeho sviatosť Večere Pánovej.“ Smútiacich povzbudil Božím slovom, ktoré hovorí, že pokojom a odpočinkom v smrti sa život nekončí. Na konci veku príde veľký deň druhého príchodu Pána Ježiša Krista v moci a sláve. Bude to deň vzkriesenia. Poznamenal tiež, že „Pán Ježiš si pozorne všíma našu prácu, statočnosť a vernosť, obetavosť, službu lásky, každý dobrý skutok života. O všetkom vie, na nič nezabudne. To je na povzbudenie, to nás uspokojuje“. Na druhej strane to však znamená, že Pán Ježiš vie aj o všetkých hriechoch a najskrytejších myšlienkach a slabostiach. „Preto potrebujeme Božiu milosť. Bez nej by sme neobstáli pred Pánom, bez Ježiša Krista a Jeho vykúpenia, by sme večne zahynuli,“ dodal.
Prihovoril sa i biskup Západného dištriktu Milan Krivda a odobierku povedal Ivan Mucha, senior Novohradského seniorátu. Pozostalí poďakovali všetkým, ktorí pomáhali sestre arárke niesť ťažký kríž, povzbudzovali ju, navštevovali počas hospitalizácie, a tak jej pomáhali prekonávať neľahké položenie. Zvlášť ďakovali kantorke Monike Tokajovej, Erike Kurákovej, Elene Šnúrikovej a Elene Timkovej, generálnemu biskupovi Milošovi Klátikovi za povzbudenie v telefonických rozhovoroch, biskupovi Milanovi Krivdovi za návštevu v nemocnici a všetkým farárom a farárkam z Novohradského seniorátu i z celej Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, ktorí na ňu pamätali v modlitbách, navštevovali ju, povzbudzovali a podporovali.
„Musíme uznať, že rakovina sestry farárky nás zaskočila. Len málokto má však silu postaviť sa rakovine s takou vnútornou silou a tak otvorene ako ona. Bude nám v zbore chýbať,“ uviedla pre EPST veriaca sestra z CZ Uhorské. Fotografie: Ján Čáni
Kornélia Moncoľová sa narodila 6. júla 1956 v Martine rodičom Jaroslavovi Moncoľovi a Anne Moncoľovej, rod. Kachničovej. Po úspešnom ukončení gymnázia v Považskej Bystrici bola prijatá v roku 1976 na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde v roku 1980 dokončila štúdium, a 6. júla 1980, v deň svojich 24. narodenín, bola ordinovaná. Niekoľko mesiacov pôsobila pod vedením farára Lantaja ako seniorálna kaplánka v Trenčíne. Na žiadosť seniora Ivaniča bola neskôr ustanovená do Rožňavy. Odtiaľ odišla za farárku do Slavošoviec, kde pôsobila 6 rokov. V roku 1990 bola krátky čas ustanovená na kaplánske miesto do Zvolena, kde ju s veľkou láskou prijali biskup Rudolf Koštial s manželkou Júliou, s ktorou ju spájalo priateľstvo aj po smrti biskupa. V roku 1990 bola ustanovená do Slatiny nad Bebravou, odkiaľ roku 1992 prešla do CZ Uhorské, kde bola zvolená za farárku; z milosti Božej tu pôsobila až do konca života. K. Moncoľová rada pracovala s deťmi i v zborovom spevokole a organizovala rozličné zborové podujatia za účasti bývalého farára CZ Uhorské a neskoršieho biskupa Jána Midriaka. Jej pôsobenie v cirkevnom zbore zachytáva aj v publikácia už zosnulého Milana Marcíka o CZ Uhorské. Dlhé obdobie bola členkou seniorálneho presbyterstva, kde zastávala funkciu zapisovateľky.
So zosnulou sa prišiel rozlúčiť aj Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku. V pohrebnom príhovore vyjadril úprimnú vďaku a uznanie za jej usilovnú prácu a službu pokornej, skromnej a horlivej Božej služobnice. „V pokore, s istotou Božej lásky a milosti niesla aj ťažkosti svojho života aj utrpenie spôsobené ťažkou chorobou. A Pán ju prijal do svojho náručia po tom, ako ona posledný raz prijala Jeho sviatosť Večere Pánovej.“ Smútiacich povzbudil Božím slovom, ktoré hovorí, že pokojom a odpočinkom v smrti sa život nekončí. Na konci veku príde veľký deň druhého príchodu Pána Ježiša Krista v moci a sláve. Bude to deň vzkriesenia. Poznamenal tiež, že „Pán Ježiš si pozorne všíma našu prácu, statočnosť a vernosť, obetavosť, službu lásky, každý dobrý skutok života. O všetkom vie, na nič nezabudne. To je na povzbudenie, to nás uspokojuje“. Na druhej strane to však znamená, že Pán Ježiš vie aj o všetkých hriechoch a najskrytejších myšlienkach a slabostiach. „Preto potrebujeme Božiu milosť. Bez nej by sme neobstáli pred Pánom, bez Ježiša Krista a Jeho vykúpenia, by sme večne zahynuli,“ dodal.
Prihovoril sa i biskup Západného dištriktu Milan Krivda a odobierku povedal Ivan Mucha, senior Novohradského seniorátu. Pozostalí poďakovali všetkým, ktorí pomáhali sestre arárke niesť ťažký kríž, povzbudzovali ju, navštevovali počas hospitalizácie, a tak jej pomáhali prekonávať neľahké položenie. Zvlášť ďakovali kantorke Monike Tokajovej, Erike Kurákovej, Elene Šnúrikovej a Elene Timkovej, generálnemu biskupovi Milošovi Klátikovi za povzbudenie v telefonických rozhovoroch, biskupovi Milanovi Krivdovi za návštevu v nemocnici a všetkým farárom a farárkam z Novohradského seniorátu i z celej Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, ktorí na ňu pamätali v modlitbách, navštevovali ju, povzbudzovali a podporovali.
„Musíme uznať, že rakovina sestry farárky nás zaskočila. Len málokto má však silu postaviť sa rakovine s takou vnútornou silou a tak otvorene ako ona. Bude nám v zbore chýbať,“ uviedla pre EPST veriaca sestra z CZ Uhorské. Fotografie: Ján Čáni
