V cirkevnom zbore v Púchove sme koncom septembra privítali
profesionálnych rodičov spolu s ich deťmi. Deväť profesionálnych
rodín je súčasťou SED v Banskej Bystrici. Jednotlivé rodiny
žijú vo svojich či v cirkevných domoch a tam sa starajú o svoje
i zverené deti.
V krásnom horskom prostredí neďaleko mesta trávili tohtoročný víkendový
pobyt. Zakončili ho službami Božími, do ktorých prispeli svojím pásmom
detských piesní. Pani riaditeľka Raisteterová nám priblížila celé
zariadenie, jeho vznik i históriu. Za rodičov sa prihovorila pani
Trúsiková, ktorej slová boli mocným svedectvom o Pánu Bohu. Po službách
Božích si mnohí nadšenci boli pozrieť vežu, i nezabudnuteľný výhľad
z nej na široké okolie. Príležitosťou spoznať naše dejiny i veľké
osobnosti evanjelického Púchova bola návšteva historickej miestnosti
v chráme. Keďže i v našom cirkevnom zbore je jedno zo stredísk
Evanjelickej diakonie (detské jasličky), nechýbala ani ich návšteva.
Rodičov sprevádzala pani riaditeľka Elena Behrová.
Po duchovnom posilnení pri Božom slove nasledovala naša vďaka Pánu Bohu za dary telesné. Pri spoločnom obede veľmi šikovne pomáhali naše mládežníčky. S radosťou sme pokračovali v spoločných rozhovoroch v cirkevnej záhrade. To už bol impulz pre SEM. Pre tých najmenších pripravili skákací hrad, pre starších rôzne spoločenské hry. Využili i pozvanie do mládežníckeho centra, ktoré poskytuje svojimi hrami, priestorom ďalšie možnosti, ako správne využiť voľný čas. Vedúci SEM Miroslav Mudrák, i ďalší nadšenci z radov mládeže z nášho CZ sa venovali všetkým deťom i dorastencom z profesionálnych rodín.
A ja? Ja som spoznávala...
Spoznala som veľmi nadšenú zastupujúcu pani riaditeľku, odborne pripravenú, ľudskú...
Spoznala som rodinu, ktorá nemá vlastné deti, ale má široké srdce pre 8 prijatých detí...
Spoznala som mamičku, ktorá k väčším deťom prijíma Ondríka – postihnuté dieťatko...
Spoznala som rodinu, ktorá prijala dievčatko, tým i dávku radostí i starostí...
Spoznala som rodinu, ktorá najdlhšie poskytuje domov opusteným deťom...
Spoznala som rodinu, ktorá i po odchode opäť prijala „svoju stratenú dcéru“...
Spoznala som rodinu, ktorá sa teší zo svojich prijatých „čokoládok“ - ako s láskou hovoria o rómskych deťoch...
Spoznala som krásne hrdého profesionálneho otca celkom malého bábätka...
Spoznala som ľudí, ktorí stoja v službe. Do svojich domovov prijali opustené deti. Vzdali sa vlastného pohodlia, prospechu a denne sa venujú svojim deťom. Avšak úplne všetci rôznym spôsobom slúžia v našej ECAV.
Stretla som kantora, presbyterov, rodinu dozorcu, vedúce detských besiedok, členky spevokolu. Do služby vo svojich zboroch aktívne zapájajú i svoje deti.
Najdôležitejšie však je to, že sú to ľudia hlboko veriaci v Trojjediného Pána Boha.
Želám im veľa lásky, trpezlivosti, múdrosti pri výchove detí i veľa Božieho požehnania.
Po duchovnom posilnení pri Božom slove nasledovala naša vďaka Pánu Bohu za dary telesné. Pri spoločnom obede veľmi šikovne pomáhali naše mládežníčky. S radosťou sme pokračovali v spoločných rozhovoroch v cirkevnej záhrade. To už bol impulz pre SEM. Pre tých najmenších pripravili skákací hrad, pre starších rôzne spoločenské hry. Využili i pozvanie do mládežníckeho centra, ktoré poskytuje svojimi hrami, priestorom ďalšie možnosti, ako správne využiť voľný čas. Vedúci SEM Miroslav Mudrák, i ďalší nadšenci z radov mládeže z nášho CZ sa venovali všetkým deťom i dorastencom z profesionálnych rodín.
A ja? Ja som spoznávala...
Spoznala som veľmi nadšenú zastupujúcu pani riaditeľku, odborne pripravenú, ľudskú...
Spoznala som rodinu, ktorá nemá vlastné deti, ale má široké srdce pre 8 prijatých detí...
Spoznala som mamičku, ktorá k väčším deťom prijíma Ondríka – postihnuté dieťatko...
Spoznala som rodinu, ktorá prijala dievčatko, tým i dávku radostí i starostí...
Spoznala som rodinu, ktorá najdlhšie poskytuje domov opusteným deťom...
Spoznala som rodinu, ktorá i po odchode opäť prijala „svoju stratenú dcéru“...
Spoznala som rodinu, ktorá sa teší zo svojich prijatých „čokoládok“ - ako s láskou hovoria o rómskych deťoch...
Spoznala som krásne hrdého profesionálneho otca celkom malého bábätka...
Spoznala som ľudí, ktorí stoja v službe. Do svojich domovov prijali opustené deti. Vzdali sa vlastného pohodlia, prospechu a denne sa venujú svojim deťom. Avšak úplne všetci rôznym spôsobom slúžia v našej ECAV.
Stretla som kantora, presbyterov, rodinu dozorcu, vedúce detských besiedok, členky spevokolu. Do služby vo svojich zboroch aktívne zapájajú i svoje deti.
Najdôležitejšie však je to, že sú to ľudia hlboko veriaci v Trojjediného Pána Boha.
Želám im veľa lásky, trpezlivosti, múdrosti pri výchove detí i veľa Božieho požehnania.
