Nechce sa mi veriť, ako ten čas rýchlo beží. Počas medzinárodného letného tábora sme sa s vedúcimi zo Srbska predbežne dohodli, že v 1. adventnú nedeľu privezieme vianočné balíčky do Kovačice.
Medzi tým, teda ešte hneď v lete, sme sa rozhodli, že o túto aktivitu odľahčíme Evanjelickú diakoniu v Bratislave a celú organizáciu projektu „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ zoberieme na seba. Zoznam detí sme oproti minulému roku rozšírili o ďalšiu obec a nové rodiny a celkový počet sa vyšplhal na 165 škatúľ, ktoré bolo treba naplniť obsahom, čo poteší deti v sociálne slabých, ohrozených i náhradných rodinách. Do prípravy sa zapojilo naozaj mnoho jednotlivcov, spoločenstvo detského spevokolu i dorastu, ZŠ Dvorec i ZŠ Komenského v Bánovciach nad Bebravou a pomoc ponúkli aj cirkevné zbory Topoľčany, Trenčianske Stankovce, Svätý Jur a Kalná nad Hronom.
Napriek tomu, že v nedeľu 2. decembra 2012 ešte neboli všetky balíčky zhromaždené, predsa len o 13.00 sme mohli s kompletným nákladom vyraziť na cestu do Srbska. Po menších problémoch na maďarskej diaľnici, oveľa väčších problémoch na srbských hraniciach, keď sme si mysleli, že sa nám už naozaj nepodarí prejsť, sme s Božou pomocou o 21.45 mohli zaparkovať pred domom Any Farkaš, riaditeľky Sociálneho centra v Kovačici. Večer sme prežili v spoločných rozhovoroch, naplnení vďakou voči Pánu Bohu za nové priateľstvá, ktoré nám do života dáva.
V pondelok sme po dopoludňajšej prehliadke Belehradu vyložili náš vzácny náklad, navštívili „Centar za socijalni rad v Kovačici“, pozdravili viacerých známych a po večeri sme sa pod Božou ochranou vydali na podstatne rýchlejšiu cestu domov.
Spoločne s pani riaditeľkou Anou Farkaš by som chcel aj touto cestou poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporili tento projekt a 17. decembra si deti, ktoré to naozaj potrebujú, mohli nájsť opäť kus lásky aj v škatuli od topánok.
Napriek tomu, že v nedeľu 2. decembra 2012 ešte neboli všetky balíčky zhromaždené, predsa len o 13.00 sme mohli s kompletným nákladom vyraziť na cestu do Srbska. Po menších problémoch na maďarskej diaľnici, oveľa väčších problémoch na srbských hraniciach, keď sme si mysleli, že sa nám už naozaj nepodarí prejsť, sme s Božou pomocou o 21.45 mohli zaparkovať pred domom Any Farkaš, riaditeľky Sociálneho centra v Kovačici. Večer sme prežili v spoločných rozhovoroch, naplnení vďakou voči Pánu Bohu za nové priateľstvá, ktoré nám do života dáva.
V pondelok sme po dopoludňajšej prehliadke Belehradu vyložili náš vzácny náklad, navštívili „Centar za socijalni rad v Kovačici“, pozdravili viacerých známych a po večeri sme sa pod Božou ochranou vydali na podstatne rýchlejšiu cestu domov.
Spoločne s pani riaditeľkou Anou Farkaš by som chcel aj touto cestou poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporili tento projekt a 17. decembra si deti, ktoré to naozaj potrebujú, mohli nájsť opäť kus lásky aj v škatuli od topánok.