V tomto roku si pripomíname 270. výročie narodenia Pavla Valaského, evanjelického farára, seniora, synodála v Budapešti (1791), spoluorganizátora založenia gemerskej seniuorálnej knižnice a literárneho historika.
Narodil sa v Baďane 29. januára 1742 v roľníckej rodine.
Do školy začal chodiť v rodisku a ako 11 ročný odišiel na štiavnické lýceum. Kvôli maďarčine po troch rokoch prešiel do Rimavskej Soboty a roku 1757 do Bratislavy. Navštevoval filozoficko-teologický náukobeh.
Po štúdiách sa stal za dva roky domácim učiteľom u statkára Szemberyho v Lučenci. Potom so svojím žiakom pobudol 2 roky v Bratislave. Roku 1767 dostal povolenie na zahraničnému štúdiu. V Lipsku si prehlboval teologické vedomosti, ale popri teológii študoval filozofiu, dejiny, prírodné vedy a matematiku. Z Lipska prešiel v roku 1768 do Halle, kde navštevoval univerzitu.
Odtiaľ navštívil kolísku reformácie Wittenberg a Berlín. Tu študoval v archívoch a knižniciach, čo mu bolo podnetom k napísaniu svojich prác. Keď sa vrátil do vlasti už bol známym v literárnych kruhoch.
Ešte do Nemecka mu poslali pozvanie za farára Komlóšania, kde pôsobil Valaský 10 rokov. Zo zdravotných dôvodov prešiel do Cinkoty, kde pobudol len tri roky. Po vydaní tolerančného patentu odišiel roku 1783 do Jelšavy. Tu požehnane pôsobil 40 rokov.
Vynikol ako skvelý organizátor a duchovný pastier. Oživil tamojší zanedbaný zbor, za necelé dva roky sa pričinil o stavbu mohutného chrámu, farskej budov y a školy.
Aj pri budovateľských a organizačných prácach sa venoval literárnej činnosti, ktorá mala teologický, historický a historicko-právny charakter.
Jeho vlohy ocenil Gemerský seniorát, keď ho zvolil za prvého konseniora. V roku 1813 sa stal Valaský gemerským seniorom. Bol pokojnej povahy, vľúdny, chápajúci ľudí v ich položení.
Záslužnú prácu vykonal ako literárny historik, najmä svojím dielom: „Conspectus Republicae Litterariae in Hungaria...“
Zomrel v Jelšave 2. 10. 1824. Pochovaný je na jelšavskom cintoríne.
Do školy začal chodiť v rodisku a ako 11 ročný odišiel na štiavnické lýceum. Kvôli maďarčine po troch rokoch prešiel do Rimavskej Soboty a roku 1757 do Bratislavy. Navštevoval filozoficko-teologický náukobeh.
Po štúdiách sa stal za dva roky domácim učiteľom u statkára Szemberyho v Lučenci. Potom so svojím žiakom pobudol 2 roky v Bratislave. Roku 1767 dostal povolenie na zahraničnému štúdiu. V Lipsku si prehlboval teologické vedomosti, ale popri teológii študoval filozofiu, dejiny, prírodné vedy a matematiku. Z Lipska prešiel v roku 1768 do Halle, kde navštevoval univerzitu.
Odtiaľ navštívil kolísku reformácie Wittenberg a Berlín. Tu študoval v archívoch a knižniciach, čo mu bolo podnetom k napísaniu svojich prác. Keď sa vrátil do vlasti už bol známym v literárnych kruhoch.
Ešte do Nemecka mu poslali pozvanie za farára Komlóšania, kde pôsobil Valaský 10 rokov. Zo zdravotných dôvodov prešiel do Cinkoty, kde pobudol len tri roky. Po vydaní tolerančného patentu odišiel roku 1783 do Jelšavy. Tu požehnane pôsobil 40 rokov.
Vynikol ako skvelý organizátor a duchovný pastier. Oživil tamojší zanedbaný zbor, za necelé dva roky sa pričinil o stavbu mohutného chrámu, farskej budov y a školy.
Aj pri budovateľských a organizačných prácach sa venoval literárnej činnosti, ktorá mala teologický, historický a historicko-právny charakter.
Jeho vlohy ocenil Gemerský seniorát, keď ho zvolil za prvého konseniora. V roku 1813 sa stal Valaský gemerským seniorom. Bol pokojnej povahy, vľúdny, chápajúci ľudí v ich položení.
Záslužnú prácu vykonal ako literárny historik, najmä svojím dielom: „Conspectus Republicae Litterariae in Hungaria...“
Zomrel v Jelšave 2. 10. 1824. Pochovaný je na jelšavskom cintoríne.
