1. nedeľa po Sv. Trojici 10. júna 2012 bola pre evanjelický CZ Moravské Lieskové zvlášť slávnostná. Konala sa dlho očakávaná posviacka generálne opravenej fary, na ktorej bol slávnostným kazateľom biskup ZD ECAV Milan Krivda. Odhalili aj pamätnú tabuľu a zasadili strom reformácie.
Brat biskup v kázni slova Božieho na základe textu 5M 6; 1 – 9 pripomenul, že aj my, v dnešných časoch, máme byť verní a poslušní Pánu Bohu, ktorý nám má byť na prvom mieste v našich životoch. Zdôraznil, že máme povinnosť svedčiť o činoch Hospodinových z pokolenia na pokolenie, ako aj to, že nesmieme odstúpiť od viery našich predkov.
Zborový dozorca Dušan Miko oboznámil prítomných s históriou a postupom prác počas neľahkého obdobia štyroch rokov generálnej opravy fary (september 2008 – máj 2012). Začiatok rekonštrukcie fary sa totiž spája s obdobím nastupujúcej celosvetovej hospodárskej krízy. Za obetavú pomoc a spoluprácu pri rekonštrukcii fary prijali z rúk domáceho farára Petra Macu jednotlivci aj zástupcovia okolitých CZ pamätné listy. Služby Božie boli obohatené vystúpením detí z detskej besiedky a dorastu, ako aj sólospevom kantorky Eleny Hargašovej. Liturgiou na nich poslúžili farárka zo Bziniec pod Javorinou Iveta Kosečková, farár z Piešťan Branislav Dolinský, farár a senior v. v. Michal Masár a domáci farár P. Maca.
Po skončení služieb Božích sa chrámové zhromaždenie presunulo pred samotnú budovu fary, kde akt posviacky opravenej fary vykonala seniorka POS ECAV Eva Juríková. V posväcujúcej reči uviedla, že každá stavba má trvácnosť, ak je budovaná na pevných Božích základoch. Zároveň vyjadrila uznanie domácim viery za horlivosť a obetavosť v neľahkých prácach a v neľahkých časoch. Biskup ZD Milan Krivda následne odhalil na budove fary pamätnú tabuľu.
Zhromaždený zástup sa na záver posviacky presunul na priestranstvo v záhrade pred farou, kde bol zasadený strom reformácie: Sorbus domestica – oskoruša. Zborový farár vysvetlil voľbu tejto dreviny: "Oskoruša je vzácny strom, tak ako má byť vzácne aj evanjelium pre kresťana. Svoje prvé ovocie prináša najskôr až po uplynutí veku jednej ľudskej generácie. Tak i ovocie – úroda Božieho slova je viditeľná najskôr na ďalšom pokolení. Sme zaviazaní našimi predkami ale i potomkami, aby sme chránili čistotu učenia našej cirkvi pre ďalšie generácie...“
Slávnosť bola ukončená spevom hymny Hrad prepevný.
Počas celej slávnosti sa o hostí a pohostenie starali obetavé členky Oltárneho krúžku žien Anny Hollej. Nech obetavosť a horlivosť pretrváva v srdciach i naďalej v zmysle slov, ktoré sú napísané na pamätnej tabuli z knihy Kazateľ 3, 14: „Čo činí Boh, trvá naveky.“
Zborový dozorca Dušan Miko oboznámil prítomných s históriou a postupom prác počas neľahkého obdobia štyroch rokov generálnej opravy fary (september 2008 – máj 2012). Začiatok rekonštrukcie fary sa totiž spája s obdobím nastupujúcej celosvetovej hospodárskej krízy. Za obetavú pomoc a spoluprácu pri rekonštrukcii fary prijali z rúk domáceho farára Petra Macu jednotlivci aj zástupcovia okolitých CZ pamätné listy. Služby Božie boli obohatené vystúpením detí z detskej besiedky a dorastu, ako aj sólospevom kantorky Eleny Hargašovej. Liturgiou na nich poslúžili farárka zo Bziniec pod Javorinou Iveta Kosečková, farár z Piešťan Branislav Dolinský, farár a senior v. v. Michal Masár a domáci farár P. Maca.
Po skončení služieb Božích sa chrámové zhromaždenie presunulo pred samotnú budovu fary, kde akt posviacky opravenej fary vykonala seniorka POS ECAV Eva Juríková. V posväcujúcej reči uviedla, že každá stavba má trvácnosť, ak je budovaná na pevných Božích základoch. Zároveň vyjadrila uznanie domácim viery za horlivosť a obetavosť v neľahkých prácach a v neľahkých časoch. Biskup ZD Milan Krivda následne odhalil na budove fary pamätnú tabuľu.
Zhromaždený zástup sa na záver posviacky presunul na priestranstvo v záhrade pred farou, kde bol zasadený strom reformácie: Sorbus domestica – oskoruša. Zborový farár vysvetlil voľbu tejto dreviny: "Oskoruša je vzácny strom, tak ako má byť vzácne aj evanjelium pre kresťana. Svoje prvé ovocie prináša najskôr až po uplynutí veku jednej ľudskej generácie. Tak i ovocie – úroda Božieho slova je viditeľná najskôr na ďalšom pokolení. Sme zaviazaní našimi predkami ale i potomkami, aby sme chránili čistotu učenia našej cirkvi pre ďalšie generácie...“
Slávnosť bola ukončená spevom hymny Hrad prepevný.
Počas celej slávnosti sa o hostí a pohostenie starali obetavé členky Oltárneho krúžku žien Anny Hollej. Nech obetavosť a horlivosť pretrváva v srdciach i naďalej v zmysle slov, ktoré sú napísané na pamätnej tabuli z knihy Kazateľ 3, 14: „Čo činí Boh, trvá naveky.“
