V Príbovciach si v nedeľu 16. 9. 2012 na pietnej spomienke, ktorá sa začala v miestom evanjelickom kostole a pokračovala na miestnom cintoríne, členovia CZ ECAV Príbovce a príbuzní pripomenuli dlhoročného zborového farára Jána Chalupku pri 100. výročí jeho narodenia a 10. výročí jeho úmrtia.
V úvode pietnej spomienky sa prítomným prihovoril dozorca cirkevného zboru Peter Šalát. Na slávnostných službách Božích liturgovali zboroví farári Marek Szabó a Zuzana Szabóová a konsenior Turčianskeho seniorátu Milan Kubík, ktorý bol zároveň aj kazateľom slova Božieho.
Sestra farárka prečítala prítomným životopis Jána Chalupku. Prihovoril sa i zástupca rodiny Miroslav Tahy, ktorý v mene celej rodiny poďakoval za zorganizovanie pietnej spomienky. Chrámové zhromaždenie povzbudil a ako vždy aj potešil svojím slovom Ivan Giač, ktorý predniesol báseň. Piesňou zas potešil zborový spevokol pod vedením Milady Sopoligovej a manželia Ján a Anna Lichvárovci z Popradu, ktorí zaspievali sólový spev v sprievode organa.
Program pokračoval položením kytíc na hrob na miestom cintoríne. Pietna spomienka bola ukončená piesňou Smieť žiť pre Krista.
Od založenia cirkevného zboru a. v. v Príbovciach v r. 1783 do roku 2009, teda 226 rokov, mal zbor 10 volených zborových farárov. Ján Chalupka bol ôsmym zborovým farárom pôsobiacim v Príbovciach. Pôsobil tu neuveriteľných 54 rokov. Bol najdlhšie pôsobiacim evanjelickým kňazom na Slovensku.
***
Ján Chalupka (1912 − 2002) sa narodil 19. 11. 1912 v Pribyline, kde bol v tom čase farárom Martin Rázus, ktorý ho aj zaštepil do vínneho kmeňa Pána Ježiša Krista v sviatosti Krstu svätého.
Maturoval 17. 2. 1933 na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Košiciach. Po maturite začal študovať na Právnickej fakulte v Košiciach, jeho viera v Boha ho však priviedla k štúdiu teológie a stal sa riadnym poslucháčom Československom štátnej teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave, kde 8. 9. 1939 zložil skúšku a 9. 9. 1939 aj kaplánsku skúšku. Už 10. 9. 1939 bol v Bratislave vysvätený za kňaza a odišiel pôsobiť do Turca. Ako kaplán pôsobil rok v Necpaloch a v roku 1942 v Turčianskom Sv. Martine. Po dvojročnom kaplánovaní 29. 11. 1941 zložil kňazskú skúšku. V Turčianskom Sv. Martine vyučoval aj náboženstvo na tunajšom gymnáziu.
Ako 31-ročný bol 19. 9. 1943 zvolený za zborového farára v Príbovciach. Cirkevný farský úrad prevzal 1. 10. 1943 a inštalácia za zborového farára sa konala 8. 12. 1943.
Do Príboviec prišiel v ťažkých dobách druhej svetovej vojny. Nesúhlasil s politikou Slovenského štátu a ako syn svojho otca si uvedomoval, kde je jeho miesto v spoločnosti a aká je jeho úloha v nej. Organizoval pomoc partizánom a okrem materiálnej pomoci vždy poskytol aj duchovnú útechu. Bol predsedom Revolučného národného výboru v Príbovciach aj členom Revolučného okresného národného výboru v Turci. Po potlačení Slovenského národného povstania a po ústupe povstalcov z Turca obsadili nemeckí okupanti všetky obce v Turci. Príbovce boli obsadené už 21. 9. 1944. Bezohľadne si počínali proti známym členom komunistickej strany, odbojárom, členom a funkcionárom revolučných národných výborov, podporovateľom partizánov a povstaleckých jednotiek. Nasledovali domové prehliadky, razie a väzenia povstalcov, žien a detí. Okresné veliteľstvo Hlinkovej gardy v Turčianskom Sv. Martine zostavilo pre nemecké gestapo zoznam osôb, ktoré mali byť zadržané a zastrelené. Medzi nimi bol i Ján Chalupka. Najprv sa ukrýval v neďalekej Gaderskej doline pri Blatnici, neskôr až v Banskej Bystrice a v obci Poniky. Keď si zohnal nové osobné doklady, vrátil sa do Príboviec. Po návrate ho gestapo zatklo a vyšetrovalo v Martine. Neskôr bol prevezený do Žiliny, kde ho mučili. Po prepustení sa musel podrobiť kontrole a neustále sa musel hlásiť na nemeckom vojenskom veliteľstve.
Po skončení druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1945 − 1947 vo funkcii predsedu Miestneho národného výboru v Príbovciach a istý čas bol i predsedom Miestnej odbočky Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov v Príbovciach.
So zmenou politického režimu po roku 1948 sa zmenil postoj predstaviteľov štátu k cirkvi a náboženstvu. Február 1948 priniesol vládu jednej strany. Štátna moc uplatňovala voči cirkvi režim, ktorý spočíval v tom, že jej zväzovali ruky, ako najviac to len šlo. Farári a funkcionári cirkevného zboru boli pod sústavným dozorom cirkevného tajomníka spadajúceho pod Okresný národný výbor – odbor kultúry a Štátnu bezpečnosť (ŠtB). Cirkevný tajomník monitoroval situáciu a nálady v cirkevnom zbore, ako aj ideologické zmýšľanie farára. Ján Chalupka sa musel vyrovnávať so zásahmi štátu proti svojej osobe, s kontrolou a obmedzeniami duchovnej a pastoračnej činnosti, so zastrašovaním obyvateľstva, ako aj s konfiškáciou cirkevného majetku. V tej dobe sa v cirkevnom zbore nesmelo nič udiať bez súhlasu cirkevného tajomníka, či išlo o udelenie dovolenky, zastupovania počas služieb Božích, alebo na materiálne práce pri oprave kostola či fary. Kto urobil niečo bez štátneho súhlasu, bol stíhaný a prenasledovaný.
Toto ťažké obdobie rokov 1948 − 1990 nebolo pre Ján Chalupku a ani pre príbovský cirkevný zbor v žiadnom ohľade dobré. Zmena nastala až po tzv. nežnej revolúcii v roku 1989 a po nastolení novej, demokratickej politiky po demokratických voľbách v roku 1990. Nový politický režim zastihol Ján Chalupka vo veku 78 rokov. Po demokratických zmenách bolo potrebné vykonať veľa práce, bolo potrebné preukázať všetky krivdy, ktoré doľahli na cirkevný zbor v Príbovciach konfiškáciou cirkevného majetku. Cirkevný zbor sa počas predchádzajúceho politického režimu nestaral o svoj majetok tak, ako by to bolo potrebné. Cirkevné budovy boli z dôvodu nútenej nečinnosti schátrané a zanedbané. Komunistická ideológia ničila náboženstvo a všetky jeho prejavy štyridsaťdva rokov a postupne ho nahrádzala ateizmom. Bolo preto potrebné ľuďom znova otvoriť ich srdcia a ukázať im cestu k Bohu, aby sa mohli znova slobodne hlásiť k viere v Boha.
Na všetky tieto zmeny bol Ján Chalupka sám a pred ním stálo veľa práce na rozvoji hospodárskej, ako aj duchovnej stránke zboru. Cirkevný zbor sa trápil s nedostatkom finančných prostriedkov, ale i s nedostatkom ochotných pomocníkov. Bolo potrebné zlepšiť finančnú situáciu cirkevného zboru, previesť reštitúciu cirkevných pozemkov a začať opravovať schátrané budovy a cirkevný majetok. V cirkevnom zbore sa mohol oprieť o pomoc dozorcu cirkevného zboru, celého presbyterstva a o svoju rodinu, ktorí mu pomáhali zo všetkých síl. Napriek svojmu vysokému veku sa snažil až do svojho odchodu na dôchodok vykonať čo najviac v prospech cirkevného zboru v Príbovciach.
Od 1. 1. 1997 bol rozhodnutím biskupa Východného dištriktu ustanovený do funkcie námestného farára – dôchodcu. Kvôli zaplneniu kňazskej stanice novým zborovým farárom, ktorý prejavil záujem prijať službu v Príbovciach, požiadal o uvoľnenie a 1. 5. 1997 odišiel ako 85-ročný na zaslúžený dôchodok. Na dôchodku býval s rodinou svojho synovca Martina; vzorne sa o neho starala Martinova manželka Božena, ktorá ho opatrovala aj počas choroby, za čo jej bol veľmi vďačný.
Ján Chalupka sa na nedeľné služby Božie pripravoval veľmi zodpovedne. Vedel písať krásne kázne, ktoré sa vždy učil naspamäť pri svojich prechádzkach popri rieke Turiec. Rieka Turiec mu učarila a mal ju veľmi rád; rád sa prechádzal v tzv. časti Pod brehmi. Jeho zvučný hlas vedel vždy každého dojať pri spievaní žalmov; niektorí členovia cirkevného zboru ho volali Turčiansky slávik.
Počas celého života ho inšpirovali básne Martina Rázusa, slovenského básnika, prozaika, esejistu, dramatika, publicistu, politika, ako aj evanjelického kňaza, ktorý ho pokrstil počas pôsobenia v cirkevnom zbore v Pribyline. Ako evanjelický farár bol nespornou autoritou, a to nielen medzi evanjelikmi, ale aj medzi ateistami alebo katolíkmi. Počas režimu Slovenského štátu bol na neho vydaný zatykač a bol aj zatknutý. On sám sa otvorene hlásil k ekumenizmu; pamätníci si spomínajú na jeho dobré priateľstvo a časté prechádzky s rímskokatolíckym farárom Viliamom Weisom, ktorý v obci Príbovce pôsobil v rokoch 1951 − 1978.
Počas 54-ročného pôsobenia v evanjelickom cirkevnom zbore v Príbovciach zaštepil do vínneho kmeňa Pána Ježiša Krista v sviatosti Krstu svätého 1 788 detí, uviedol do stavu manželského 586 párov, v slávnosti konfirmácie prijal za dospelých členov cirkvi 990 detí (údaje z rokov 1943 − 1948 a 1952 − 1954 sa nezachovali) a v nádeji vzkriesenia vypravil na večnosť 1 259 svojich cirkevníkov. Aj po svojom odchode na dôchodok sa stále zaujímal o situáciu v cirkevnom zbore; pokiaľ mohol a zdravie mu to dovoľovalo, navštevoval služby Božie a biblické hodiny. Rád sa prechádzal Príbovcami, rád sa stretával s priateľmi a známymi. Vždy sa pri nich zastavil, porozprával a zaspomínal. Novovymenovaný zborový farár Ľ. Hroboň sa mohol vždy naňho obrátiť s prosbou o radu alebo o pomoc.
Pán života i smrti si Jána Chalupku k sebe povolal po piatich rokoch od jeho odchodu na dôchodok po ťažkej chorobe srdca v ranných hodinách 9. 9. 2002 vo veku nedožitých 90 rokov. Smútočná rozlúčka s ním sa konala v Evanjelickom a. v. kostole v Príbovciach v stredu 11. 9. 2002 o 15.00 hod. za účasti blízkej rodiny, biskupa Východného dištriktu I. Mišinu, bratov a sestier z duchovného stavu, členov cirkevného zboru a mnohých známych a priateľov. Biskup I. Mišina kázal na text z knihy proroka Izaiáša 52, 7. V rámci odobierky, ktorú prečítal domáci brat farár Ľ. Hroboň, sa zhromaždeným prihovorili aj ďalší hostia: brat farár P. Radoš, spolužiak zosnulého z Lubinej, senior J. Havrila z Necpál, sestra farárka Z. Adameová z Pribyliny, rímskokatolícky kňaz Š. Barila z Valče a starosta obce Príbovce J. Mucha. V nedeľu 13. 10. 2002 bola urna s telesnými pozostatkami zosnulého brata farára uložená do hrobu na cintoríne v Príbovciach ku sestre Nataši a švagrovi Jozefovi.
Úprimná vďaka za všetko, čo evanjelický farár Ján Chalupka vykonal pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku, pre svoj cirkevný zbor v Príbovciach, ale aj pre obec Príbovce. Vďaka za jeho vyučovanie, duchovné vedenie, útechu, radu aj pomoc, ktorú od neho mohli prijať mnohí a mnohí ľudia
Sestra farárka prečítala prítomným životopis Jána Chalupku. Prihovoril sa i zástupca rodiny Miroslav Tahy, ktorý v mene celej rodiny poďakoval za zorganizovanie pietnej spomienky. Chrámové zhromaždenie povzbudil a ako vždy aj potešil svojím slovom Ivan Giač, ktorý predniesol báseň. Piesňou zas potešil zborový spevokol pod vedením Milady Sopoligovej a manželia Ján a Anna Lichvárovci z Popradu, ktorí zaspievali sólový spev v sprievode organa.
Program pokračoval položením kytíc na hrob na miestom cintoríne. Pietna spomienka bola ukončená piesňou Smieť žiť pre Krista.
Od založenia cirkevného zboru a. v. v Príbovciach v r. 1783 do roku 2009, teda 226 rokov, mal zbor 10 volených zborových farárov. Ján Chalupka bol ôsmym zborovým farárom pôsobiacim v Príbovciach. Pôsobil tu neuveriteľných 54 rokov. Bol najdlhšie pôsobiacim evanjelickým kňazom na Slovensku.
***
Ján Chalupka (1912 − 2002) sa narodil 19. 11. 1912 v Pribyline, kde bol v tom čase farárom Martin Rázus, ktorý ho aj zaštepil do vínneho kmeňa Pána Ježiša Krista v sviatosti Krstu svätého.
Maturoval 17. 2. 1933 na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Košiciach. Po maturite začal študovať na Právnickej fakulte v Košiciach, jeho viera v Boha ho však priviedla k štúdiu teológie a stal sa riadnym poslucháčom Československom štátnej teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave, kde 8. 9. 1939 zložil skúšku a 9. 9. 1939 aj kaplánsku skúšku. Už 10. 9. 1939 bol v Bratislave vysvätený za kňaza a odišiel pôsobiť do Turca. Ako kaplán pôsobil rok v Necpaloch a v roku 1942 v Turčianskom Sv. Martine. Po dvojročnom kaplánovaní 29. 11. 1941 zložil kňazskú skúšku. V Turčianskom Sv. Martine vyučoval aj náboženstvo na tunajšom gymnáziu.
Ako 31-ročný bol 19. 9. 1943 zvolený za zborového farára v Príbovciach. Cirkevný farský úrad prevzal 1. 10. 1943 a inštalácia za zborového farára sa konala 8. 12. 1943.
Do Príboviec prišiel v ťažkých dobách druhej svetovej vojny. Nesúhlasil s politikou Slovenského štátu a ako syn svojho otca si uvedomoval, kde je jeho miesto v spoločnosti a aká je jeho úloha v nej. Organizoval pomoc partizánom a okrem materiálnej pomoci vždy poskytol aj duchovnú útechu. Bol predsedom Revolučného národného výboru v Príbovciach aj členom Revolučného okresného národného výboru v Turci. Po potlačení Slovenského národného povstania a po ústupe povstalcov z Turca obsadili nemeckí okupanti všetky obce v Turci. Príbovce boli obsadené už 21. 9. 1944. Bezohľadne si počínali proti známym členom komunistickej strany, odbojárom, členom a funkcionárom revolučných národných výborov, podporovateľom partizánov a povstaleckých jednotiek. Nasledovali domové prehliadky, razie a väzenia povstalcov, žien a detí. Okresné veliteľstvo Hlinkovej gardy v Turčianskom Sv. Martine zostavilo pre nemecké gestapo zoznam osôb, ktoré mali byť zadržané a zastrelené. Medzi nimi bol i Ján Chalupka. Najprv sa ukrýval v neďalekej Gaderskej doline pri Blatnici, neskôr až v Banskej Bystrice a v obci Poniky. Keď si zohnal nové osobné doklady, vrátil sa do Príboviec. Po návrate ho gestapo zatklo a vyšetrovalo v Martine. Neskôr bol prevezený do Žiliny, kde ho mučili. Po prepustení sa musel podrobiť kontrole a neustále sa musel hlásiť na nemeckom vojenskom veliteľstve.
Po skončení druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1945 − 1947 vo funkcii predsedu Miestneho národného výboru v Príbovciach a istý čas bol i predsedom Miestnej odbočky Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov v Príbovciach.
So zmenou politického režimu po roku 1948 sa zmenil postoj predstaviteľov štátu k cirkvi a náboženstvu. Február 1948 priniesol vládu jednej strany. Štátna moc uplatňovala voči cirkvi režim, ktorý spočíval v tom, že jej zväzovali ruky, ako najviac to len šlo. Farári a funkcionári cirkevného zboru boli pod sústavným dozorom cirkevného tajomníka spadajúceho pod Okresný národný výbor – odbor kultúry a Štátnu bezpečnosť (ŠtB). Cirkevný tajomník monitoroval situáciu a nálady v cirkevnom zbore, ako aj ideologické zmýšľanie farára. Ján Chalupka sa musel vyrovnávať so zásahmi štátu proti svojej osobe, s kontrolou a obmedzeniami duchovnej a pastoračnej činnosti, so zastrašovaním obyvateľstva, ako aj s konfiškáciou cirkevného majetku. V tej dobe sa v cirkevnom zbore nesmelo nič udiať bez súhlasu cirkevného tajomníka, či išlo o udelenie dovolenky, zastupovania počas služieb Božích, alebo na materiálne práce pri oprave kostola či fary. Kto urobil niečo bez štátneho súhlasu, bol stíhaný a prenasledovaný.
Toto ťažké obdobie rokov 1948 − 1990 nebolo pre Ján Chalupku a ani pre príbovský cirkevný zbor v žiadnom ohľade dobré. Zmena nastala až po tzv. nežnej revolúcii v roku 1989 a po nastolení novej, demokratickej politiky po demokratických voľbách v roku 1990. Nový politický režim zastihol Ján Chalupka vo veku 78 rokov. Po demokratických zmenách bolo potrebné vykonať veľa práce, bolo potrebné preukázať všetky krivdy, ktoré doľahli na cirkevný zbor v Príbovciach konfiškáciou cirkevného majetku. Cirkevný zbor sa počas predchádzajúceho politického režimu nestaral o svoj majetok tak, ako by to bolo potrebné. Cirkevné budovy boli z dôvodu nútenej nečinnosti schátrané a zanedbané. Komunistická ideológia ničila náboženstvo a všetky jeho prejavy štyridsaťdva rokov a postupne ho nahrádzala ateizmom. Bolo preto potrebné ľuďom znova otvoriť ich srdcia a ukázať im cestu k Bohu, aby sa mohli znova slobodne hlásiť k viere v Boha.
Na všetky tieto zmeny bol Ján Chalupka sám a pred ním stálo veľa práce na rozvoji hospodárskej, ako aj duchovnej stránke zboru. Cirkevný zbor sa trápil s nedostatkom finančných prostriedkov, ale i s nedostatkom ochotných pomocníkov. Bolo potrebné zlepšiť finančnú situáciu cirkevného zboru, previesť reštitúciu cirkevných pozemkov a začať opravovať schátrané budovy a cirkevný majetok. V cirkevnom zbore sa mohol oprieť o pomoc dozorcu cirkevného zboru, celého presbyterstva a o svoju rodinu, ktorí mu pomáhali zo všetkých síl. Napriek svojmu vysokému veku sa snažil až do svojho odchodu na dôchodok vykonať čo najviac v prospech cirkevného zboru v Príbovciach.
Od 1. 1. 1997 bol rozhodnutím biskupa Východného dištriktu ustanovený do funkcie námestného farára – dôchodcu. Kvôli zaplneniu kňazskej stanice novým zborovým farárom, ktorý prejavil záujem prijať službu v Príbovciach, požiadal o uvoľnenie a 1. 5. 1997 odišiel ako 85-ročný na zaslúžený dôchodok. Na dôchodku býval s rodinou svojho synovca Martina; vzorne sa o neho starala Martinova manželka Božena, ktorá ho opatrovala aj počas choroby, za čo jej bol veľmi vďačný.
Ján Chalupka sa na nedeľné služby Božie pripravoval veľmi zodpovedne. Vedel písať krásne kázne, ktoré sa vždy učil naspamäť pri svojich prechádzkach popri rieke Turiec. Rieka Turiec mu učarila a mal ju veľmi rád; rád sa prechádzal v tzv. časti Pod brehmi. Jeho zvučný hlas vedel vždy každého dojať pri spievaní žalmov; niektorí členovia cirkevného zboru ho volali Turčiansky slávik.
Počas celého života ho inšpirovali básne Martina Rázusa, slovenského básnika, prozaika, esejistu, dramatika, publicistu, politika, ako aj evanjelického kňaza, ktorý ho pokrstil počas pôsobenia v cirkevnom zbore v Pribyline. Ako evanjelický farár bol nespornou autoritou, a to nielen medzi evanjelikmi, ale aj medzi ateistami alebo katolíkmi. Počas režimu Slovenského štátu bol na neho vydaný zatykač a bol aj zatknutý. On sám sa otvorene hlásil k ekumenizmu; pamätníci si spomínajú na jeho dobré priateľstvo a časté prechádzky s rímskokatolíckym farárom Viliamom Weisom, ktorý v obci Príbovce pôsobil v rokoch 1951 − 1978.
Počas 54-ročného pôsobenia v evanjelickom cirkevnom zbore v Príbovciach zaštepil do vínneho kmeňa Pána Ježiša Krista v sviatosti Krstu svätého 1 788 detí, uviedol do stavu manželského 586 párov, v slávnosti konfirmácie prijal za dospelých členov cirkvi 990 detí (údaje z rokov 1943 − 1948 a 1952 − 1954 sa nezachovali) a v nádeji vzkriesenia vypravil na večnosť 1 259 svojich cirkevníkov. Aj po svojom odchode na dôchodok sa stále zaujímal o situáciu v cirkevnom zbore; pokiaľ mohol a zdravie mu to dovoľovalo, navštevoval služby Božie a biblické hodiny. Rád sa prechádzal Príbovcami, rád sa stretával s priateľmi a známymi. Vždy sa pri nich zastavil, porozprával a zaspomínal. Novovymenovaný zborový farár Ľ. Hroboň sa mohol vždy naňho obrátiť s prosbou o radu alebo o pomoc.
Pán života i smrti si Jána Chalupku k sebe povolal po piatich rokoch od jeho odchodu na dôchodok po ťažkej chorobe srdca v ranných hodinách 9. 9. 2002 vo veku nedožitých 90 rokov. Smútočná rozlúčka s ním sa konala v Evanjelickom a. v. kostole v Príbovciach v stredu 11. 9. 2002 o 15.00 hod. za účasti blízkej rodiny, biskupa Východného dištriktu I. Mišinu, bratov a sestier z duchovného stavu, členov cirkevného zboru a mnohých známych a priateľov. Biskup I. Mišina kázal na text z knihy proroka Izaiáša 52, 7. V rámci odobierky, ktorú prečítal domáci brat farár Ľ. Hroboň, sa zhromaždeným prihovorili aj ďalší hostia: brat farár P. Radoš, spolužiak zosnulého z Lubinej, senior J. Havrila z Necpál, sestra farárka Z. Adameová z Pribyliny, rímskokatolícky kňaz Š. Barila z Valče a starosta obce Príbovce J. Mucha. V nedeľu 13. 10. 2002 bola urna s telesnými pozostatkami zosnulého brata farára uložená do hrobu na cintoríne v Príbovciach ku sestre Nataši a švagrovi Jozefovi.
Úprimná vďaka za všetko, čo evanjelický farár Ján Chalupka vykonal pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku, pre svoj cirkevný zbor v Príbovciach, ale aj pre obec Príbovce. Vďaka za jeho vyučovanie, duchovné vedenie, útechu, radu aj pomoc, ktorú od neho mohli prijať mnohí a mnohí ľudia
