V poslednú septembrovú nedeľu (30. 9.) bola v Rozhanovciach, filiálke cirkevného zboru Budimír, slávnostne posvätený kostol, ktorý nebude slúžiť len evanjelikom, ale aj reformovaným veriacim.
V slovenských pomeroch ide stále o unikát, nakoľko bohoslužobných priestorov, slúžiacich veriacim viacerých konfesií, nie je veľa. Za evanjelikov akt posviacky vykonal Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV (VD), a za kalvínov Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi. V kázni, ktorá vychádzala zo slov Žalmu 5, 8 – „Ale ja z Tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť v dom Tvoj, pred Tvojím svätým chrámom klaňať sa budem v bázni pred Tebou“, biskup S. Sabol poukázal na to, že pri kostole, na výstavbe ktorého sa podieľali dve cirkvi s 50-percentnou majetkovou spoluúčasťou, môže vzniknúť otázka: Čí tento bohoslužobný priestor vlastne je? Táto otázka sa podľa biskupa Sabola stane bezpredmetnou, ak v mysliach ľudí bude stále rezonovať, že chrám je Božím domom. Len vtedy k nemu budú vedieť správne pristupovať. V programe vystúpil evanjelický spevokol cirkevného zboru Budimír a spevokol reformovaného zboru vo Vajkovciach. Okrem histórie výstavby kostola si prítomní vypočuli aj pozdravy starostu Rozhanoviec Viktora Gazdačku a duchovného správcu farnosti gréckokatolíckej cirkvi Petra Pacáka.
Ďalšie myšlienky z kázne biskupa VD S. Sabola, založenej na Žalme 5, 8:
Chrám bude vtedy svätým miestom, ak bude svätým aj v našich srdciach. Je to miesto, kde sa deje naše omilostenie pre spoločenstvo s Bohom cez slovo a sviatosti. Pozornosť sa nemá točiť okolo človeka, ale má byť upriamená na Boha – preto nie je adekvátne pýtať sa, čo dávajú bohoslužby mne, ale čo som ochotný dávať ja. Klaňať sa v bázni pred Bohom znamená rešpektovať Jeho vôľu, ktorá sa nemá realizovať len v chráme, ale máme ju niesť aj do nášho každodenného života.
Ďalšie myšlienky z kázne biskupa VD S. Sabola, založenej na Žalme 5, 8:
Chrám bude vtedy svätým miestom, ak bude svätým aj v našich srdciach. Je to miesto, kde sa deje naše omilostenie pre spoločenstvo s Bohom cez slovo a sviatosti. Pozornosť sa nemá točiť okolo človeka, ale má byť upriamená na Boha – preto nie je adekvátne pýtať sa, čo dávajú bohoslužby mne, ale čo som ochotný dávať ja. Klaňať sa v bázni pred Bohom znamená rešpektovať Jeho vôľu, ktorá sa nemá realizovať len v chráme, ale máme ju niesť aj do nášho každodenného života.
