7. decembra 2012 uplynulo 30 rokov od úmrtia Jána Smreka, vlastným menom Jána Čieteka, básnika, prekladateľa, redaktora, zakladateľa literárneho mesačníka Elán.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Po smrti otca našiel útočisko v evanjelickom sirotinci v Modre, kde sa ho ujal evanjelický farár Samuel Zoch. V Modre vyštudoval učiteľský ústav. Už ako stredoškolák externe spolupracoval s Národnými novinami v Martine. Šesť semestrov študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára.
Ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave pôsobil k od roku 1924, neskôr v rokoch 1925 až 1929 v martinských Národných novinách. V rokoch 1930-1938 pracoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve a založil tam Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde založil a redigoval literárny mesačník Elán. Na začiatku druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave. V roku 1944 vládne kruhy časopis Elán zakázali, podarilo sa ho obnoviť až v rokoch 1946-1947. Funkciu prednostu kultúrneho odboru Povereníctva informácií zastával Ján Smrek od roku 1945, angažoval sa v prospech Demokratickej strany. Po roku 1948 pôsobil Smrek ako samostatný umelec, bol politicky diskriminovaný.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945), Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965). Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993). Venoval sa aj poézii pre deti. Publikoval zbierky Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956). Napísal libretá k operám Jána Cikkera Beg Bajazid (1957) a Mr. Scrooge (1963).
Ján Smrek zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
V slávnej rímskej kaviarni Antico Caffe Greco na Via Condotti odhalili v januári 2003 bronzový reliéf, ktorého autorkou je slovenská umelkyňa Ľudmila Cvengrošová. Je venovaný trojici významných slovenských básnikov - Jánovi Kollárovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárymu, ktorí navštívili Rím i známu kaviareň a venovali jej priestor vo svojich dielach. Osobnosť a poéziu Jána Smreka bolo možné spoznať na výstave Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918–1949) v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave v decembri 2011.
Zdroj: TASR
Ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave pôsobil k od roku 1924, neskôr v rokoch 1925 až 1929 v martinských Národných novinách. V rokoch 1930-1938 pracoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve a založil tam Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde založil a redigoval literárny mesačník Elán. Na začiatku druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave. V roku 1944 vládne kruhy časopis Elán zakázali, podarilo sa ho obnoviť až v rokoch 1946-1947. Funkciu prednostu kultúrneho odboru Povereníctva informácií zastával Ján Smrek od roku 1945, angažoval sa v prospech Demokratickej strany. Po roku 1948 pôsobil Smrek ako samostatný umelec, bol politicky diskriminovaný.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945), Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965). Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993). Venoval sa aj poézii pre deti. Publikoval zbierky Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956). Napísal libretá k operám Jána Cikkera Beg Bajazid (1957) a Mr. Scrooge (1963).
Ján Smrek zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
V slávnej rímskej kaviarni Antico Caffe Greco na Via Condotti odhalili v januári 2003 bronzový reliéf, ktorého autorkou je slovenská umelkyňa Ľudmila Cvengrošová. Je venovaný trojici významných slovenských básnikov - Jánovi Kollárovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárymu, ktorí navštívili Rím i známu kaviareň a venovali jej priestor vo svojich dielach. Osobnosť a poéziu Jána Smreka bolo možné spoznať na výstave Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918–1949) v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave v decembri 2011.
Zdroj: TASR