Dušan Dubovský, známy historik Revúcej a jej staroslávneho Slovenského evanjelického a. v. patronátneho gymnázia v Revúcej – známeho ako Prvé slovenské gymnázium v dejinách slovenského školstva –, prispel do knižnice znalostí o tejto výnimočnej evanjelicko-kresťanskej škole pri príležitosti 150. výročia jej založenia v roku 1862 ďalšou jedinečnou publikáciou.
Knihu Svätyňa osvety a vzdelanosti v roku 2012 vydalo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej v reprezentačnom veľkom formáte a pozoruhodnej grafickej úprave v rozsahu 248 strán.
Jubilejná monografia Dušana Dubovského predstavuje novú rozšírenú podobu jeho knihy Prvé slovenské gymnázium, ktorá vyšla v roku 2001. Podáva široko koncipovaný obraz založenia gymnázia, dynamického a mnohostranného spolkového, literárneho, divadelného, hudobného života školy, učiteľov i študentov, ako aj perzekúcie a napokon likvidácie školy v roku 1874.
Názov Svätyňa osvety a vzdelanosti si autor „vypožičal“ z inauguračnej reči prvého správcu gymnázia, vynikajúceho slovenského vlastenca, evanjelického a. v. farára a učiteľa, Štúrovho žiaka, Augusta Horislava Škultétyho, ktorý týmto metaforickým pojmom 16. septembra 1862 v revúckom evanjelickom a. v. kostole uviedol víziu budovania gymnázia kľúčovou otázkou jeho historického poslania v Uhorsku: Či by len Slovákovi aj naďalej zamedzený mal byť prístup do svätyne osvety a vzdelanosti, a to v tomto devätnástom, ako sa obyčajne menuje osvietenom století?
Monografia o revúckom gymnáziu ukazuje a dokazuje, že dvanásť rokov jeho existencie budovalo práve na politicky prenasledovanom Slovensku nezastupiteľnú školskú inštitúciu, ktorá „osvetou a vzdelanosťou“ obdarovala celkom 566 študentov, z ktorých sa sformovalo jadro slovenskej generácie nezastupiteľnej v najťažších slovenských desaťročiach v Uhorsku. Medzi nimi dvoch neobyčajne významných predstaviteľov a statočných obrancov slovenského života: Jozefa Škultétyho, budúceho vedca, slavistu, správcu Matice slovenskej, a Jura Janošku, budúceho generálneho biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, zakladateľa Tranoscia a redaktora Cirkevných listov. Obaja predstavujú stĺpy slovenskej obrany proti maďarizácii, mohutný potenciál duchovný, mravný i vedecký a kultúrny, ktorý sa stal pevnou základinou mohutného rozvoja slovenského života po založení Česko-Slovenska.
Dubovského kniha na prvý pohľad upúta erudíciou a hlbokým – posvätným vzťahom k dejinám revúckeho gymnázia, ktoré sa mimoriadnym spôsobom zaslúžilo o zachovanie slovenského národného života. Predstavuje dôkladnú prácu s množstvom prameňov, ktorými autor podložil prehľadne vybudovanú osnovu diela, systematicky vybudovanú bibliografiu a dokumentografiu, ako aj biografickú galériu zakladateľov gymnázia, učiteľského zboru i žiakov, študentov i absolventov, ktorí sa významne zapísali do dejín slovenského národného, najmä vedeckého, duchovného, kultúrneho, ale i politického a hospodárskeho života v 2. polovici 19. a v 1. polovici 20. storočia.
Monografia o revúckom gymnáziu má i príťažlivý vizuálny rozmer: sprístupňuje takmer 750 fotografií a ilustrácií – väčšinou nepublikovaných a neznámych. Príjemcovi ponúka dnes už neexistujúcu „starú Revúcu“ v mnohých a rozličných prejavoch, spätých nielen s autentickými pohľadmi na budovy gymnáziá, ale i na dôležité dokumenty, domy bývania učiteľov a žiakov, ako aj ich portréty. Za výnimočný možno považovať fotografický „album“ portrétov 110 študentov gymnázia.
Pred Dubovského monumentálnou knihou, pred jej nevšednými znalosťami a obraznosťou sa skláňame v hlbokej úcte a s uznaním. Za jej zrod a prítomnosť v slovenských knižniciach možno ďakovať nielen Božej milosti, z ktorej vzišiel nevšedný milovník Revúcej, historik kultúrneho sveta slovenského, Dušan Dubovský, ale i obetavosti mnohých darcov, ktorí na jej vydanie štedro prispeli: ich zoznam v závere Dubovského knihy svedčí o tom, že v slovenských srdciach ešte stále horia „revúcke“ plamienky duchovnosti, lásky k vlasti, jedným slovom dávnej obetavosti v našich – materiálnym morom zachvátených časoch.
Jubilejná monografia Dušana Dubovského predstavuje novú rozšírenú podobu jeho knihy Prvé slovenské gymnázium, ktorá vyšla v roku 2001. Podáva široko koncipovaný obraz založenia gymnázia, dynamického a mnohostranného spolkového, literárneho, divadelného, hudobného života školy, učiteľov i študentov, ako aj perzekúcie a napokon likvidácie školy v roku 1874.
Názov Svätyňa osvety a vzdelanosti si autor „vypožičal“ z inauguračnej reči prvého správcu gymnázia, vynikajúceho slovenského vlastenca, evanjelického a. v. farára a učiteľa, Štúrovho žiaka, Augusta Horislava Škultétyho, ktorý týmto metaforickým pojmom 16. septembra 1862 v revúckom evanjelickom a. v. kostole uviedol víziu budovania gymnázia kľúčovou otázkou jeho historického poslania v Uhorsku: Či by len Slovákovi aj naďalej zamedzený mal byť prístup do svätyne osvety a vzdelanosti, a to v tomto devätnástom, ako sa obyčajne menuje osvietenom století?
Monografia o revúckom gymnáziu ukazuje a dokazuje, že dvanásť rokov jeho existencie budovalo práve na politicky prenasledovanom Slovensku nezastupiteľnú školskú inštitúciu, ktorá „osvetou a vzdelanosťou“ obdarovala celkom 566 študentov, z ktorých sa sformovalo jadro slovenskej generácie nezastupiteľnej v najťažších slovenských desaťročiach v Uhorsku. Medzi nimi dvoch neobyčajne významných predstaviteľov a statočných obrancov slovenského života: Jozefa Škultétyho, budúceho vedca, slavistu, správcu Matice slovenskej, a Jura Janošku, budúceho generálneho biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, zakladateľa Tranoscia a redaktora Cirkevných listov. Obaja predstavujú stĺpy slovenskej obrany proti maďarizácii, mohutný potenciál duchovný, mravný i vedecký a kultúrny, ktorý sa stal pevnou základinou mohutného rozvoja slovenského života po založení Česko-Slovenska.
Dubovského kniha na prvý pohľad upúta erudíciou a hlbokým – posvätným vzťahom k dejinám revúckeho gymnázia, ktoré sa mimoriadnym spôsobom zaslúžilo o zachovanie slovenského národného života. Predstavuje dôkladnú prácu s množstvom prameňov, ktorými autor podložil prehľadne vybudovanú osnovu diela, systematicky vybudovanú bibliografiu a dokumentografiu, ako aj biografickú galériu zakladateľov gymnázia, učiteľského zboru i žiakov, študentov i absolventov, ktorí sa významne zapísali do dejín slovenského národného, najmä vedeckého, duchovného, kultúrneho, ale i politického a hospodárskeho života v 2. polovici 19. a v 1. polovici 20. storočia.
Monografia o revúckom gymnáziu má i príťažlivý vizuálny rozmer: sprístupňuje takmer 750 fotografií a ilustrácií – väčšinou nepublikovaných a neznámych. Príjemcovi ponúka dnes už neexistujúcu „starú Revúcu“ v mnohých a rozličných prejavoch, spätých nielen s autentickými pohľadmi na budovy gymnáziá, ale i na dôležité dokumenty, domy bývania učiteľov a žiakov, ako aj ich portréty. Za výnimočný možno považovať fotografický „album“ portrétov 110 študentov gymnázia.
Pred Dubovského monumentálnou knihou, pred jej nevšednými znalosťami a obraznosťou sa skláňame v hlbokej úcte a s uznaním. Za jej zrod a prítomnosť v slovenských knižniciach možno ďakovať nielen Božej milosti, z ktorej vzišiel nevšedný milovník Revúcej, historik kultúrneho sveta slovenského, Dušan Dubovský, ale i obetavosti mnohých darcov, ktorí na jej vydanie štedro prispeli: ich zoznam v závere Dubovského knihy svedčí o tom, že v slovenských srdciach ešte stále horia „revúcke“ plamienky duchovnosti, lásky k vlasti, jedným slovom dávnej obetavosti v našich – materiálnym morom zachvátených časoch.
