V sobotu 14. 4. 2012 do CZ ECAV Príbovce zavítal generálny biskup PhDr. Miloš Klátik, PhD., aby nám osobne predstavil svoju publikáciu Cestou viery - Iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska.
Pred 18. hodinou zišli do zborovej siene tunajšieho cirkevného zboru nielen evanjelici, ale aj iní občania z Príboviec a blízkeho okolia. Po skončení prezentácie sa konala malá autogramiáda a každý účastník dostal do daru milý darček - publikáciu Michal Miloslav Hodža – Život a dielo, tiež z pera Miloša Klátika.
Kniha Cestou viery - Iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska obsahuje množstvo vzácneho materiálu, nových pohľadov, a zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že evanjelici sa významným spôsobom podieľali na tvorbe a formovaní slovenskej kultúrnej, ale aj národnej celistvosti a teritoriálnej vymedzenosti slovenského národa.
Kniha predstavuje aj osobnosti, ktoré sa podieľali na budovaní evanjelickej cirkvi a boli úzko spojené s evanjelickou cirkvou na Slovensku. Profily osobností zaradených do tejto publikácie sú dôkazom, že od čias reformácie sa evanjelici podieľali na tvorbe slovenskej kultúry. Podľa slov autora „ich výber nebol náhodný. Ide predovšetkým o tie osobnosti, ktoré stáli pri zrode Evanjelickej cirkvi a. v na Slovensku a nesporne patria do kultúrnej minulosti Slovákov“. Publikácia odhaľuje i málo známe fakty zo života osobností a predstavuje prínos pre históriu a kultúru.
Ako Príbovčanov nás nesmierne potešilo, že na stránkach predstavovanej publikácie sme našli aj meno Štefana Krčméryho. Môžeme sa pochváliť, že Štefan Krčméry 28. augusta 1920 v našom príbovskom evanjelickom a. v. kostole uzavrel manželský zväzok s našou rodáčkou Helou Karlovskou. Teta „Hela“, ako ju neskôr poznala slovenská kultúrna verejnosť, bola znamenitá rozhlasová rozprávkarka. Mala invlastnú reláciu v rozhlase pod názvom Teta Hela rozpráva. Reláciu viedla od roku 1937 do začiatku päťdesiatych rokov. V roku 1948 jej rozprávky vyšli aj knižne pod názvom Rozprávky tety Hely.
V publikácii sú spomenuté aj ďalšie mená, ako Martin Rakovský, Matej Rakovský a Mikuláš Rakovský. Všetci traja mali spojitosť s blízkym Rakovom, teda aj s Príbovcami. V publikácii sme mali možnosť sa dočítať, že bratia Rakovskí boli žiakmi Leonarda Stöckela – učiteľa Uhorska. Po štúdiu sa uplatnili v rôznych oblastiach spoločenského života. V publikácii sa dočítame aj to, že za vrcholný zjav reformačného humanizmu u nás je považovaný Martin Rakovský. Pochádzal z uhorského šľachtického rodu, ktorý dostal meno podľa svojho sídelného majetku Rakovo. Po skončení štúdia v Bardejove študoval u Melanchotana vo Wittenbergu. Jeho básnická a náuková tvorba je symbiózou antických a kresťanských prvkov.
Fotografie: Kazimír Rusnák
Kniha Cestou viery - Iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska obsahuje množstvo vzácneho materiálu, nových pohľadov, a zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že evanjelici sa významným spôsobom podieľali na tvorbe a formovaní slovenskej kultúrnej, ale aj národnej celistvosti a teritoriálnej vymedzenosti slovenského národa.
Kniha predstavuje aj osobnosti, ktoré sa podieľali na budovaní evanjelickej cirkvi a boli úzko spojené s evanjelickou cirkvou na Slovensku. Profily osobností zaradených do tejto publikácie sú dôkazom, že od čias reformácie sa evanjelici podieľali na tvorbe slovenskej kultúry. Podľa slov autora „ich výber nebol náhodný. Ide predovšetkým o tie osobnosti, ktoré stáli pri zrode Evanjelickej cirkvi a. v na Slovensku a nesporne patria do kultúrnej minulosti Slovákov“. Publikácia odhaľuje i málo známe fakty zo života osobností a predstavuje prínos pre históriu a kultúru.
Ako Príbovčanov nás nesmierne potešilo, že na stránkach predstavovanej publikácie sme našli aj meno Štefana Krčméryho. Môžeme sa pochváliť, že Štefan Krčméry 28. augusta 1920 v našom príbovskom evanjelickom a. v. kostole uzavrel manželský zväzok s našou rodáčkou Helou Karlovskou. Teta „Hela“, ako ju neskôr poznala slovenská kultúrna verejnosť, bola znamenitá rozhlasová rozprávkarka. Mala invlastnú reláciu v rozhlase pod názvom Teta Hela rozpráva. Reláciu viedla od roku 1937 do začiatku päťdesiatych rokov. V roku 1948 jej rozprávky vyšli aj knižne pod názvom Rozprávky tety Hely.
V publikácii sú spomenuté aj ďalšie mená, ako Martin Rakovský, Matej Rakovský a Mikuláš Rakovský. Všetci traja mali spojitosť s blízkym Rakovom, teda aj s Príbovcami. V publikácii sme mali možnosť sa dočítať, že bratia Rakovskí boli žiakmi Leonarda Stöckela – učiteľa Uhorska. Po štúdiu sa uplatnili v rôznych oblastiach spoločenského života. V publikácii sa dočítame aj to, že za vrcholný zjav reformačného humanizmu u nás je považovaný Martin Rakovský. Pochádzal z uhorského šľachtického rodu, ktorý dostal meno podľa svojho sídelného majetku Rakovo. Po skončení štúdia v Bardejove študoval u Melanchotana vo Wittenbergu. Jeho básnická a náuková tvorba je symbiózou antických a kresťanských prvkov.
Fotografie: Kazimír Rusnák
