Možno nie všetkým je známy fakt, že Ján Čaplovič, ktorý v Záriečí pôsobil ako kňaz 20 mesiacov, prešiel slúžiť ako farár na Dolnú zem, do slovenského cirkevného zboru v Kovačici (Srbsko).
Po stopách Jána Čaploviča sme sa vybrali 20. septembra 2012. Zo Záriečia sme s prosbami o Božie vedenie vyrazili na 750 km dlhú cestu, plní očakávaní z nepoznaného.
Prijatí sme boli veľmi srdečne. A za tri dni nášho pobytu sme toho stihli naozaj veľmi veľa. Prehliadku hlavného mesta Srbska Belehradu s krásnymi pravoslávnymi chrámami, návštevu susedného cirkevného zboru Padina s veľmi zaujímavými miestami. V samotnej Kovačici nás čakalo toho tiež mnoho. Naše prvé kroky smerovali na cintorín, kde je pochovaný kňaz Ján Čaplovič. I keď v Záriečí za krátke pôsobenie nevyoral hlbokú brázdu, v Kovačici sa stal jedným z najvýznamnejších kňazov, ktorý bol účastný tzv. kovačického procesu (odpor Slovákov proti násilnej maďarizácii). O jeho pôsobení nám porozprával náš hostiteľ a sprievodca – kantor Janko Siroma. Ďalším zaujímavými miestami boli galéria insitného umenia a výrobca huslí p. Nemček, ktorý nám veľmi ochotne a pútavo rozprával o svojom remesle. Samotnú kultúru a zvyklosti miestnych sme spoznali vďaka rodinám cirkevníkov, u ktorých sme boli ubytovaní.
V sobotu sme vystúpil v rámci chrámového koncertu v kovačickom kostole s pásmom piesní a slova, ktoré bolo nielen pozdravom z Púchovskej doliny, ale i svedectvom o živote a viere. Na koncerte vystúpili aj všetky miestne spevokoly (dva zmiešané, dva ženské, mužská spevácka skupina, sólistka Gabriela Svetlíková a Janko Siroma –organ). Domácich sme pozdravili aj na nedeľných službách Božích, keď si pripomínali založenie prvého evanjelického cirkevného zboru v Bardáni, ktorý bol prvou destináciou Slovákov putujúcich na Dolnú zem. Kázňou slova Božieho poslúžil brat farár Miroslav Eštok. Po obede v našich hostiteľských rodinách sme sa všetci stretli na fare, kde sme sa rozlúčili piesňou a modlitbou.
Tu by sa mohol príspevok končiť. No je potrebné dodať, že táto návšteva bola pre nás v mnohom obohacujúca a prínosná. Verím, že pre nás i domácich bola predovšetkým posilnením na duchu a v našej viere.
Prijatí sme boli veľmi srdečne. A za tri dni nášho pobytu sme toho stihli naozaj veľmi veľa. Prehliadku hlavného mesta Srbska Belehradu s krásnymi pravoslávnymi chrámami, návštevu susedného cirkevného zboru Padina s veľmi zaujímavými miestami. V samotnej Kovačici nás čakalo toho tiež mnoho. Naše prvé kroky smerovali na cintorín, kde je pochovaný kňaz Ján Čaplovič. I keď v Záriečí za krátke pôsobenie nevyoral hlbokú brázdu, v Kovačici sa stal jedným z najvýznamnejších kňazov, ktorý bol účastný tzv. kovačického procesu (odpor Slovákov proti násilnej maďarizácii). O jeho pôsobení nám porozprával náš hostiteľ a sprievodca – kantor Janko Siroma. Ďalším zaujímavými miestami boli galéria insitného umenia a výrobca huslí p. Nemček, ktorý nám veľmi ochotne a pútavo rozprával o svojom remesle. Samotnú kultúru a zvyklosti miestnych sme spoznali vďaka rodinám cirkevníkov, u ktorých sme boli ubytovaní.
V sobotu sme vystúpil v rámci chrámového koncertu v kovačickom kostole s pásmom piesní a slova, ktoré bolo nielen pozdravom z Púchovskej doliny, ale i svedectvom o živote a viere. Na koncerte vystúpili aj všetky miestne spevokoly (dva zmiešané, dva ženské, mužská spevácka skupina, sólistka Gabriela Svetlíková a Janko Siroma –organ). Domácich sme pozdravili aj na nedeľných službách Božích, keď si pripomínali založenie prvého evanjelického cirkevného zboru v Bardáni, ktorý bol prvou destináciou Slovákov putujúcich na Dolnú zem. Kázňou slova Božieho poslúžil brat farár Miroslav Eštok. Po obede v našich hostiteľských rodinách sme sa všetci stretli na fare, kde sme sa rozlúčili piesňou a modlitbou.
Tu by sa mohol príspevok končiť. No je potrebné dodať, že táto návšteva bola pre nás v mnohom obohacujúca a prínosná. Verím, že pre nás i domácich bola predovšetkým posilnením na duchu a v našej viere.
