Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
S radostným srdcom slávime sviatok Pamiatky reformácie. Nevznikol preto, aby sa cirkevný kalendár obohatil o ďalšiu cirkevnú slávnosť. On chce byť pochodňou pre všetky pokolenia, ktorá osvetľuje chodník viery cirkvi svetlom biblických reformačných právd.
S radostným srdcom slávime sviatok Pamiatky reformácie. Nevznikol preto, aby sa cirkevný kalendár obohatil o ďalšiu cirkevnú slávnosť. On chce byť pochodňou pre všetky pokolenia, ktorá osvetľuje chodník viery cirkvi svetlom biblických reformačných právd.
Preto, sláviac tento evanjelický sviatok, túžime si spoločne v celej našej cirkvi sprítomniť jeho odkaz v realite našich dní a prežiť zároveň nové odhodlanie žiť vo svetle biblického reformačného odkazu.
Pamiatka reformácie nám pripomína zrod evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Dňa 31. októbra 1517 kladivo v rukách Dr. Martina Luthera, pribíjajúce 95 téz na dvere Zámockého chrámu vo Wittenbergu, spustilo reformačné hnutie v celej Európe, ktorého dôsledkom je aj existencia našej cirkvi. Mohli by sme obrazne povedať, že dnes si pripomíname svoje narodeniny. Každá oslava narodenín pripomína oslávencovi jeho identitu. Uvedomovanie si samého seba i prijatie seba je nesmierne dôležité pre vlastnú existenciu i pre otvorenie sa vo vzťahu k iným. Vrásky na čele nám robia skutočnosti, ktoré u niektorých členov cirkvi signalizujú stratu alebo naštrbenie evanjelickej identity. Neváženie si vlastnej tradície a pocit, že všade je lepšie, len doma nie, poukazujú na deficit duchovnej identity aj vlastného sebavedomia.
Rôzne problémy v cirkvi nie sú dôvodom na rezignáciu. Dr. Martin Luther nerezignoval pred obrovskými problémami stredovekej cirkvi, ale pustil sa do jej obnovy. Nerezignovať, ale reformovať − to je prejav skutočnej viery. Heslo „ecclesia semper reformanda“ je preto pre nás stálym odkazom reformácie. Nepodľahnime frustrácii, ale obnovujme duchovný život svoj i život našich rodín a cirkevného spoločenstva.
Obnova nie je zmena vonkajšej fasády. Ona je premenením vnútra. K vnútornej premene u človeka dochádza skrze nástroje Ducha Svätého, ktorými sú slovo Božie a sviatosti. Tie musia v našich cirkevných zboroch pôsobiť cez služby Božie, vnútromisijné aktivity, katechetickú výchovu a pastorálnu starostlivosť. Nezanedbávajme túto činnosť − ani duchovní, ani neordinovaní, lebo nie lenivosti, ale úsiliu a aktivite Pán Boh požehnáva.
Bratia a sestry!
V zmysle slov našej evanjelickej hymny prajeme Vám hojnosť Božieho požehnania, aby Boh bol Vaším hradom, Kristus zachraňujúcou silou, Božie slovo víťaznou zbraňou a nebesá nezameniteľným pokladom.
S bratským pozdravom
Pamiatka reformácie nám pripomína zrod evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Dňa 31. októbra 1517 kladivo v rukách Dr. Martina Luthera, pribíjajúce 95 téz na dvere Zámockého chrámu vo Wittenbergu, spustilo reformačné hnutie v celej Európe, ktorého dôsledkom je aj existencia našej cirkvi. Mohli by sme obrazne povedať, že dnes si pripomíname svoje narodeniny. Každá oslava narodenín pripomína oslávencovi jeho identitu. Uvedomovanie si samého seba i prijatie seba je nesmierne dôležité pre vlastnú existenciu i pre otvorenie sa vo vzťahu k iným. Vrásky na čele nám robia skutočnosti, ktoré u niektorých členov cirkvi signalizujú stratu alebo naštrbenie evanjelickej identity. Neváženie si vlastnej tradície a pocit, že všade je lepšie, len doma nie, poukazujú na deficit duchovnej identity aj vlastného sebavedomia.
Rôzne problémy v cirkvi nie sú dôvodom na rezignáciu. Dr. Martin Luther nerezignoval pred obrovskými problémami stredovekej cirkvi, ale pustil sa do jej obnovy. Nerezignovať, ale reformovať − to je prejav skutočnej viery. Heslo „ecclesia semper reformanda“ je preto pre nás stálym odkazom reformácie. Nepodľahnime frustrácii, ale obnovujme duchovný život svoj i život našich rodín a cirkevného spoločenstva.
Obnova nie je zmena vonkajšej fasády. Ona je premenením vnútra. K vnútornej premene u človeka dochádza skrze nástroje Ducha Svätého, ktorými sú slovo Božie a sviatosti. Tie musia v našich cirkevných zboroch pôsobiť cez služby Božie, vnútromisijné aktivity, katechetickú výchovu a pastorálnu starostlivosť. Nezanedbávajme túto činnosť − ani duchovní, ani neordinovaní, lebo nie lenivosti, ale úsiliu a aktivite Pán Boh požehnáva.
Bratia a sestry!
V zmysle slov našej evanjelickej hymny prajeme Vám hojnosť Božieho požehnania, aby Boh bol Vaším hradom, Kristus zachraňujúcou silou, Božie slovo víťaznou zbraňou a nebesá nezameniteľným pokladom.
S bratským pozdravom