Počas návštevy nórskeho kráľovského páru – kráľa Haralda V. s manželkou Sonjou – na Slovensku koncom októbra 2010 predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva Jonas Gahr Støre podpísali Memorandum o porozumení o implementácií Nórskeho finančného mechanizmu (NFM) 2009 – 2014.
6. júla 2011 vláda Slovenskej republiky schválila materiál Systém riadenia Nórskeho finančného mechanizmu pre programové obdobie 2009 – 2014, ktorý predstavuje základný systémový rámec riadenia.
Z Nórskeho finančného mechanizmu bude pre roky 2012 – 2014 k dispozícii takmer 11,5 miliónov eur. Potešiteľné pri tomto mechanizme je, že sa nevyžaduje spoluúčasť žiadateľa, resp. že povinnosť 15 % spoluúčasti prevzal na seba štát. Vláda SR a ministerstvo kultúry (MK SR) priorizovalo pre tento NFM vybrané oblasti kultúrneho dedičstva – hrady a kostoly. MK SR sa zasadilo za to, aby finančné prostriedky NFM boli smerované do oblasti sakrálnych pamiatok, pretože možnosť ich podpory zo štrukturálnych fondov pre cirkev nebola doteraz takmer žiadna a štátne zdroje boli obmedzené. Ďalšou prioritou v rámci NFM by mala byť aj torzálna hradná architektúra.
MK SR zvolilo na rozdiel od minulých období, keď sa projekty vyberali na základe verejnej výzvy, takzvanú formu predefinovaných projektov. Jedným z cieľov takejto formy výberu projektov bolo aj to, aby štát mal možnosť sústrediť zdroje na určité ucelené celky. V lete minulého roku sa tak dostala do priorít štátu tzv. Považská hradná cesta a tzv. Gotická cesta. Gotická cesta na Slovensku je tematickou kultúrno-poznávacou cestou (turistický okruh, ktorý má dĺžku 276 km), ktorá vedie 24 obcami a 9 mestami Spiša a Gemera. Keďže na Gotickej ceste sú viaceré evanjelické kostoly na Gemeri a na Rimave bola ECAV oslovená zo strany MK SR spolupracovať na výbere piatich objektov – národných kultúrnych pamiatok, ktoré by mohli byť podporené z NFM v objeme cca 1 mil. eur.
Výber nebol jednoduchý. Z pôvodného návrhu ECAV zostal medzi pamiatkami zaradenými do výberu financovania z NFM len gotický kostol v Štítniku, ktorý bol doplnený na základe návrhov Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR kostolmi v Ochtinej a Koceľovciach (Gemerský seniorát) a kostolmi v Rimavskom Brezovom a Rimavskej Bani (Rimavský seniorát).
Na poradu, ktorú MK SR zvolalo 10. februára 2012, boli pozvaní všetci preddefinovaní žiadatelia v priorizovaných oblastiach. Za našu cirkev sa na nej zúčastnili Dušan Vagaský za GBÚ, Janka Miháliková za CZ Rimavské Brezovo, Radoslav Naď za CZ Štítnik, Martin Dudáš za CZ Ochtiná a Koceľovce a Andrea Moravčíková za CZ Rimavská Baňa. Na porade boli prezentované predefinované projekty v oblasti Konzervácie hradných ruín:
• Devín
• Považská Bystrica
• Lietava
• Lednica
• Rímsky vojenský tábor Iža
V oblasti Obnovy sakrálnych pamiatok do NFM sú predefinované projekty:
• Nitrianskeho biskupstva (Nitriansky hrad s katedrálou a kláštor v Hronskom Beňadiku)
• Trnavského arcibiskupstva (starý arcibiskupský palác)
• Rádu Premonštátov (kláštor premonštrátov v Jasove a Levesi)
• Synagógy v Žiline
• Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (spomínané gotické kostoly)
Či napokon forma predefinovaných žiadateľov bude úspešná aj za hranicami Slovenska – v EÚ a u samotného donora, sa dozvieme približne v auguste až v septembri tohto roku. Pokiaľ by sa príslušné európske inštitúcie nestotožnili s týmto návrhom alebo by sa nová slovenská vláda rozhodla zrušiť tento systém, zrejme by bol nahradený verejnou výzvou, čím by sa celý proces schvaľovania posunul o cca 4 mesiace.
Keďže hraničný termín na realizáciu projektu, ktorý je už stanovený na apríl 2016, sa posunúť nemôže, je veľmi dôležité, aby sa na príprave projektov intenzívne pracovalo už teraz. Ide o projektovú prípravu, vybavovanie stavebných povolení, prípravu tendrov na verejné obstarávanie atď. Spolupráca s Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach – pracovisko Rožňava (pre objekty Gemerského seniorátu) a s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici – pracovisko Lučenec (pre objekty Rimavského seniorátu) musí byť intenzívna.
A pre našu cirkev zostáva vyriešiť ešte jeden formálny problém: keďže ide o jeden projekt, ktorého nositeľom je ECAV, ale objekty pamiatkovej starostlivosti patria cirkevným zborom, ktoré majú svoje orgány – zborové predsedníctva, zborové presbyterstva a zborové konventy, musí sa zabezpečiť bezchybná koordinácia celého projektu a musia sa dohodnúť pravidlá subordinácie aj v rámci cirkvi.
Z Nórskeho finančného mechanizmu bude pre roky 2012 – 2014 k dispozícii takmer 11,5 miliónov eur. Potešiteľné pri tomto mechanizme je, že sa nevyžaduje spoluúčasť žiadateľa, resp. že povinnosť 15 % spoluúčasti prevzal na seba štát. Vláda SR a ministerstvo kultúry (MK SR) priorizovalo pre tento NFM vybrané oblasti kultúrneho dedičstva – hrady a kostoly. MK SR sa zasadilo za to, aby finančné prostriedky NFM boli smerované do oblasti sakrálnych pamiatok, pretože možnosť ich podpory zo štrukturálnych fondov pre cirkev nebola doteraz takmer žiadna a štátne zdroje boli obmedzené. Ďalšou prioritou v rámci NFM by mala byť aj torzálna hradná architektúra.
MK SR zvolilo na rozdiel od minulých období, keď sa projekty vyberali na základe verejnej výzvy, takzvanú formu predefinovaných projektov. Jedným z cieľov takejto formy výberu projektov bolo aj to, aby štát mal možnosť sústrediť zdroje na určité ucelené celky. V lete minulého roku sa tak dostala do priorít štátu tzv. Považská hradná cesta a tzv. Gotická cesta. Gotická cesta na Slovensku je tematickou kultúrno-poznávacou cestou (turistický okruh, ktorý má dĺžku 276 km), ktorá vedie 24 obcami a 9 mestami Spiša a Gemera. Keďže na Gotickej ceste sú viaceré evanjelické kostoly na Gemeri a na Rimave bola ECAV oslovená zo strany MK SR spolupracovať na výbere piatich objektov – národných kultúrnych pamiatok, ktoré by mohli byť podporené z NFM v objeme cca 1 mil. eur.
Výber nebol jednoduchý. Z pôvodného návrhu ECAV zostal medzi pamiatkami zaradenými do výberu financovania z NFM len gotický kostol v Štítniku, ktorý bol doplnený na základe návrhov Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR kostolmi v Ochtinej a Koceľovciach (Gemerský seniorát) a kostolmi v Rimavskom Brezovom a Rimavskej Bani (Rimavský seniorát).
Na poradu, ktorú MK SR zvolalo 10. februára 2012, boli pozvaní všetci preddefinovaní žiadatelia v priorizovaných oblastiach. Za našu cirkev sa na nej zúčastnili Dušan Vagaský za GBÚ, Janka Miháliková za CZ Rimavské Brezovo, Radoslav Naď za CZ Štítnik, Martin Dudáš za CZ Ochtiná a Koceľovce a Andrea Moravčíková za CZ Rimavská Baňa. Na porade boli prezentované predefinované projekty v oblasti Konzervácie hradných ruín:
• Devín
• Považská Bystrica
• Lietava
• Lednica
• Rímsky vojenský tábor Iža
V oblasti Obnovy sakrálnych pamiatok do NFM sú predefinované projekty:
• Nitrianskeho biskupstva (Nitriansky hrad s katedrálou a kláštor v Hronskom Beňadiku)
• Trnavského arcibiskupstva (starý arcibiskupský palác)
• Rádu Premonštátov (kláštor premonštrátov v Jasove a Levesi)
• Synagógy v Žiline
• Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (spomínané gotické kostoly)
Či napokon forma predefinovaných žiadateľov bude úspešná aj za hranicami Slovenska – v EÚ a u samotného donora, sa dozvieme približne v auguste až v septembri tohto roku. Pokiaľ by sa príslušné európske inštitúcie nestotožnili s týmto návrhom alebo by sa nová slovenská vláda rozhodla zrušiť tento systém, zrejme by bol nahradený verejnou výzvou, čím by sa celý proces schvaľovania posunul o cca 4 mesiace.
Keďže hraničný termín na realizáciu projektu, ktorý je už stanovený na apríl 2016, sa posunúť nemôže, je veľmi dôležité, aby sa na príprave projektov intenzívne pracovalo už teraz. Ide o projektovú prípravu, vybavovanie stavebných povolení, prípravu tendrov na verejné obstarávanie atď. Spolupráca s Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach – pracovisko Rožňava (pre objekty Gemerského seniorátu) a s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici – pracovisko Lučenec (pre objekty Rimavského seniorátu) musí byť intenzívna.
A pre našu cirkev zostáva vyriešiť ešte jeden formálny problém: keďže ide o jeden projekt, ktorého nositeľom je ECAV, ale objekty pamiatkovej starostlivosti patria cirkevným zborom, ktoré majú svoje orgány – zborové predsedníctva, zborové presbyterstva a zborové konventy, musí sa zabezpečiť bezchybná koordinácia celého projektu a musia sa dohodnúť pravidlá subordinácie aj v rámci cirkvi.