Keď som pred ôsmimi rokmi prvýkrát navštívil Lutheran Haven (Luteránsky prístav) na Floride, dal som vtedy mnohým prísľub, že ak Pán Boh dá, ešte by som raz prišiel. Moja túžba sa splnila a prísľub, ktorý som vtedy dal Slovákom žijúcim v tomto „luteránskom prístave“, sa z Božej milosti stal skutočnosťou.
Týždeň od 21. do 28. mája 2012 som spolu s riaditeľom Strediska evanjelickej diakonie Marcelom Brečem a dlhoročným spolupracovníkom kaplánom Jozefom Pacekom strávil v USA, v mestečku Oviedo na Floride. Cesta sa uskutočnila aj vďaka rev. Dušanovi Tóthovi z kanadského Toronta, ktorý našu cestu dôkladne zorganizoval a zabezpečil.
Lutheran Haven je na naše pomery obrovské sociálno-diakonické zariadenie Lutheran Church Missouri Synod v USA. Strechu nad hlavou ponúka takmer 300 klientom, ktorí prevažne bývajú v malých domčekoch rozostavaných na veľkej ploche. Mnohí sa dokážu o seba ešte postarať po každej stránke, a tak bývajú sami. Tí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, žijú v zariadení pre seniorov s 24-hodinovou starostlivosťou. Veľké percento klientov tohto zariadenia tvoria ešte potomkovia slovenských zakladateľov alebo emigranti. Preto nebolo ničím výnimočným počuť v tomto komplexe slovenčinu. Slováci sú v tomto prostredí veľmi váženými obyvateľmi. Mnohí Američania i cudzinci vyjadrujú neustálu vďaku Slovákom za dielo, ktoré v Oviede, ale i celkovo na Floride vykonali.
Mesto Oviedo, v ktorom sa Lutheran Haven nachádza, má dnes približne 25 000 obyvateľov a založili ho Slováci. Keď v roku 1909 prišli prvé slovenské evanjelické rodiny Dudovcov, Miklerovcov a iných, sotva mohli tušiť, akú silnú komunitu a silné luteránske povedomie vzíde časom z misie, čo tu zasiali. Neprešli ani tri roky od ich príchodu do tejto centrálnej časti Floridy a už mali vybudovaný skromný stánok Boží aj svojho prvého slovenského farára. Bolo to presne pred 100 rokmi, teda v roku 1912. V tom istom roku realizovali aj svoj sen mať vlastnú školu, kde by sa mohli vzdelávať ich deti. Komunita evanjelických Slovákov sa rozrástla do takých rozmerov, že bolo potrebné postaviť nový kostol. V roku 1938 sa tak aj skutočne stalo. Dnes tento cirkevný zbor tvoria už prevažne anglicky hovoriaci veriaci. Slovenské evanjelické služby Božie sa tu konajú, žiaľ, len raz v roku - na Veľký piatok, keď sem prichádza takmer k ešte stovke Slovákov kňaz z Chicaga.
Cirkevný zbor má asi 4 000 veriacich, o ktorých sa starajú štyria farári a jeden kaplán. Pochopiteľne, ani kostol z roku 1938 nestačil svojou kapacitou, a tak bol vybudovaný nový, posvätený v roku 1993. V nedeľu dopoludnia sa služby Božie konajú trikrát a v pondelok jedenkrát pre tých, ktorí nemohli prísť v nedeľu. Spolu sa na nich zúčastňuje približne 1 600 veriacich, čo vytvára 40 %-nú účasť na službách Božích. My sme sa tu zúčastnili na službách Božích s Večerou Pánovou práve na slávnosť zoslania Ducha Svätého. Celý komplex dotvára cirkevná materská škola spolu s cirkevnou základnou školou, majú svoju televíziu, vydávajú rôzne publikácie a noviny.
Celý pobyt, každodenné stretnutia s personálom i prezidentom tohto zariadenia Donaldom Kováčom (mimochodom, tiež synom slovenského evanjelického farára), obohatilo naše doterajšie skúsenosti v materiálnej, ale i duchovnej rovine. Každé ráno sme sa mohli zúčastňovať na pobožnostiach, ktoré viedli farári miestneho, už vyššie spomínaného cirkevného zboru. Pre personál i pre početných klientov sme pripravili prezentáciu nášho diakonického zariadenia v Košeci, ale i evanjelickej diakonie a cirkvi v „ kraju“ - ako hovoria rodnej vlasti. Myslím, že všetci boli veľmi milo prekvapení i povzbudení našou prácou na Slovensku. V rámci tejto prezentácie sme sa navzájom podelili s radosťami i so starosťami a s problémami, s ktorými jednotlivé cirkevné zariadenia zápasia. Zaujímali sme sa aj o systém financovania takýchto zariadení, ktoré je úplne iné na Slovensku a iné v USA. V spoločnosti mnohých Slovákov sme sa večer pred odletom so všetkými rozlúčili ďakovnými modlitbami a spevom nábožných piesní, ale i takých, ktoré si ešte niektorí zo svojho detstva pamätali.
Prínos nášho zakotvenia v „luteránskom prístave“ vidím predovšetkým v obohatení o nové poznatky v diakonickej práci a službe. A myslím, že môžem povedať, že na oboch stranách. Sme vďační Pánu Bohu za mnohé príležitosti, keď sme mohli upevniť nadviazané obojstranne užitočné kontakty. Sme vďační za ľudí, ktorých sme mohli za oceánom spoznať. Ďakujeme prezidentovi Lutheran Haven Donaldovi Kováčovi za jeho prijatie a starostlivosť počas celého pobytu. Veríme, že budeme môcť mnohé nadobudnuté skúsenosti využiť v diakonickej službe na Slovensku a v práci na vinici Pánovej.
Lutheran Haven je na naše pomery obrovské sociálno-diakonické zariadenie Lutheran Church Missouri Synod v USA. Strechu nad hlavou ponúka takmer 300 klientom, ktorí prevažne bývajú v malých domčekoch rozostavaných na veľkej ploche. Mnohí sa dokážu o seba ešte postarať po každej stránke, a tak bývajú sami. Tí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, žijú v zariadení pre seniorov s 24-hodinovou starostlivosťou. Veľké percento klientov tohto zariadenia tvoria ešte potomkovia slovenských zakladateľov alebo emigranti. Preto nebolo ničím výnimočným počuť v tomto komplexe slovenčinu. Slováci sú v tomto prostredí veľmi váženými obyvateľmi. Mnohí Američania i cudzinci vyjadrujú neustálu vďaku Slovákom za dielo, ktoré v Oviede, ale i celkovo na Floride vykonali.
Mesto Oviedo, v ktorom sa Lutheran Haven nachádza, má dnes približne 25 000 obyvateľov a založili ho Slováci. Keď v roku 1909 prišli prvé slovenské evanjelické rodiny Dudovcov, Miklerovcov a iných, sotva mohli tušiť, akú silnú komunitu a silné luteránske povedomie vzíde časom z misie, čo tu zasiali. Neprešli ani tri roky od ich príchodu do tejto centrálnej časti Floridy a už mali vybudovaný skromný stánok Boží aj svojho prvého slovenského farára. Bolo to presne pred 100 rokmi, teda v roku 1912. V tom istom roku realizovali aj svoj sen mať vlastnú školu, kde by sa mohli vzdelávať ich deti. Komunita evanjelických Slovákov sa rozrástla do takých rozmerov, že bolo potrebné postaviť nový kostol. V roku 1938 sa tak aj skutočne stalo. Dnes tento cirkevný zbor tvoria už prevažne anglicky hovoriaci veriaci. Slovenské evanjelické služby Božie sa tu konajú, žiaľ, len raz v roku - na Veľký piatok, keď sem prichádza takmer k ešte stovke Slovákov kňaz z Chicaga.
Cirkevný zbor má asi 4 000 veriacich, o ktorých sa starajú štyria farári a jeden kaplán. Pochopiteľne, ani kostol z roku 1938 nestačil svojou kapacitou, a tak bol vybudovaný nový, posvätený v roku 1993. V nedeľu dopoludnia sa služby Božie konajú trikrát a v pondelok jedenkrát pre tých, ktorí nemohli prísť v nedeľu. Spolu sa na nich zúčastňuje približne 1 600 veriacich, čo vytvára 40 %-nú účasť na službách Božích. My sme sa tu zúčastnili na službách Božích s Večerou Pánovou práve na slávnosť zoslania Ducha Svätého. Celý komplex dotvára cirkevná materská škola spolu s cirkevnou základnou školou, majú svoju televíziu, vydávajú rôzne publikácie a noviny.
Celý pobyt, každodenné stretnutia s personálom i prezidentom tohto zariadenia Donaldom Kováčom (mimochodom, tiež synom slovenského evanjelického farára), obohatilo naše doterajšie skúsenosti v materiálnej, ale i duchovnej rovine. Každé ráno sme sa mohli zúčastňovať na pobožnostiach, ktoré viedli farári miestneho, už vyššie spomínaného cirkevného zboru. Pre personál i pre početných klientov sme pripravili prezentáciu nášho diakonického zariadenia v Košeci, ale i evanjelickej diakonie a cirkvi v „ kraju“ - ako hovoria rodnej vlasti. Myslím, že všetci boli veľmi milo prekvapení i povzbudení našou prácou na Slovensku. V rámci tejto prezentácie sme sa navzájom podelili s radosťami i so starosťami a s problémami, s ktorými jednotlivé cirkevné zariadenia zápasia. Zaujímali sme sa aj o systém financovania takýchto zariadení, ktoré je úplne iné na Slovensku a iné v USA. V spoločnosti mnohých Slovákov sme sa večer pred odletom so všetkými rozlúčili ďakovnými modlitbami a spevom nábožných piesní, ale i takých, ktoré si ešte niektorí zo svojho detstva pamätali.
Prínos nášho zakotvenia v „luteránskom prístave“ vidím predovšetkým v obohatení o nové poznatky v diakonickej práci a službe. A myslím, že môžem povedať, že na oboch stranách. Sme vďační Pánu Bohu za mnohé príležitosti, keď sme mohli upevniť nadviazané obojstranne užitočné kontakty. Sme vďační za ľudí, ktorých sme mohli za oceánom spoznať. Ďakujeme prezidentovi Lutheran Haven Donaldovi Kováčovi za jeho prijatie a starostlivosť počas celého pobytu. Veríme, že budeme môcť mnohé nadobudnuté skúsenosti využiť v diakonickej službe na Slovensku a v práci na vinici Pánovej.
