Na Kvetnú nedeľu a Veľký piatok si aj cirkevný zbor v Príbovciach pripomenul umučenie a smrť na kríži Ježiša Krista, nášho Pána, Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorý sa obetoval za hriechy ľudstva a zabezpečil nám tak večný život aj po smrti.
Na službách Božích liturgoval brat farár Marek Szabó, no pašie tentoraz neboli čítané, ako sme boli zvyknutí. Skupina nadšencov pod vedením Ivana Giača, herca a bývalého riaditeľa Komorného divadla v Martine, pripravili scénické dramatické pásmo „SVÄTÉ PAŠIE“ v kralickej češtine.
„Ó, Bože! Rač chrániti církve své, jenž stádce tvé jest draze vykoupené skrz Syna Tvého, Beránka tichého a nevinného. Až by Tobě chválu, dík činení bez přestání, vzdávala vždy na zemi a potom věčne: Amen rcemž společne všickni srdečne“.
„Pořádek Svaté Pašie, jako I. v Neděli květnou; II. ve Veliký pátek v cirkvi evanjelické slovenské v Prešporku každoročně před oltářem čtena bývá“, ktoré vydal Jozef Gašparík v Turčianskom Sv. Martine v roku 1904, scénicky upravil Ivan Giač. V dramatickom pásme vystúpili Michal Fľak (Ježiš), Ivan Giač (Pilát), Ján Marko (Kaifáš), Rastislav Rusnák (Judáš), Peter Debnár (Peter), Pavol Kamien (Muž), Katka Marková (Dievča), Zuzana Piatriková (Dievča) a Marek Szabó (rozprávač). Piesňami - akože inak - v biblickej češtine poslúžil cirkevný spevokol a mládežníci vedení zborovou kantorkou Mgr. Miladou Sopoligovou.
Cirkevný zbor v Príbovciach má veľmi bohatú históriu. Prvý evanjelický kostol tu bol postavený ešte v časoch, keď Príbovčania nemali samostatný cirkevný zbor. Postavili ho na základoch niekdajšej polodrevenej kaplnky pravdepodobne z polovice 15. storočia. V roku 1640 bol kostol prestavaný a zaklenutý. Príbovce boli fíliou cirkevného zboru v Svätom Petre (dnes Turčiansky Peter).
Až v roku 1783 zásluhou dlhoročného patróna cirkevného zboru zemana Jozefa Benického a jeho manželky Rebeky Benickej, rod. Lehotskej, si Príbovčania založili samostatný cirkevný zbor, postavili za dedinou nový drevený kostol, a zároveň faru aj školu. Nakoľko drevený kostol časom schátral, znova za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa Benického a jeho manželky v roku 1826 postavili kostol z kameňa. V roku 1901 sa konala jeho rozsiahla prestavba - kostol bol obnovený, vlastne skoro znova vystavaný. Pristavali k nemu aj 36 metrov vysokú vežu, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Tento kostol sa zachoval až do dnešných dní a slúži svojmu účelu až 1270 veriacim v 14 obciach krásneho a malebného Turca.
Cirkevný zbor tvoria evanjelici zo 14 obcí: Príboviec, Koštian nad Turcom, Turčianskeho Petra, Trebostova, Trnova, Valče, Beníc, Rakova, Ležiachova, Socoviec, Slovian, Kláštora pod Znievom, Turčianskeho Ďura a Vrícka.
„Ó, Bože! Rač chrániti církve své, jenž stádce tvé jest draze vykoupené skrz Syna Tvého, Beránka tichého a nevinného. Až by Tobě chválu, dík činení bez přestání, vzdávala vždy na zemi a potom věčne: Amen rcemž společne všickni srdečne“.
„Pořádek Svaté Pašie, jako I. v Neděli květnou; II. ve Veliký pátek v cirkvi evanjelické slovenské v Prešporku každoročně před oltářem čtena bývá“, ktoré vydal Jozef Gašparík v Turčianskom Sv. Martine v roku 1904, scénicky upravil Ivan Giač. V dramatickom pásme vystúpili Michal Fľak (Ježiš), Ivan Giač (Pilát), Ján Marko (Kaifáš), Rastislav Rusnák (Judáš), Peter Debnár (Peter), Pavol Kamien (Muž), Katka Marková (Dievča), Zuzana Piatriková (Dievča) a Marek Szabó (rozprávač). Piesňami - akože inak - v biblickej češtine poslúžil cirkevný spevokol a mládežníci vedení zborovou kantorkou Mgr. Miladou Sopoligovou.
Cirkevný zbor v Príbovciach má veľmi bohatú históriu. Prvý evanjelický kostol tu bol postavený ešte v časoch, keď Príbovčania nemali samostatný cirkevný zbor. Postavili ho na základoch niekdajšej polodrevenej kaplnky pravdepodobne z polovice 15. storočia. V roku 1640 bol kostol prestavaný a zaklenutý. Príbovce boli fíliou cirkevného zboru v Svätom Petre (dnes Turčiansky Peter).
Až v roku 1783 zásluhou dlhoročného patróna cirkevného zboru zemana Jozefa Benického a jeho manželky Rebeky Benickej, rod. Lehotskej, si Príbovčania založili samostatný cirkevný zbor, postavili za dedinou nový drevený kostol, a zároveň faru aj školu. Nakoľko drevený kostol časom schátral, znova za výdatnej pomoci patróna evanjelickej cirkvi v Príbovciach Jozefa Benického a jeho manželky v roku 1826 postavili kostol z kameňa. V roku 1901 sa konala jeho rozsiahla prestavba - kostol bol obnovený, vlastne skoro znova vystavaný. Pristavali k nemu aj 36 metrov vysokú vežu, ktorá patrí k najkrajším v Turci. Tento kostol sa zachoval až do dnešných dní a slúži svojmu účelu až 1270 veriacim v 14 obciach krásneho a malebného Turca.
Cirkevný zbor tvoria evanjelici zo 14 obcí: Príboviec, Koštian nad Turcom, Turčianskeho Petra, Trebostova, Trnova, Valče, Beníc, Rakova, Ležiachova, Socoviec, Slovian, Kláštora pod Znievom, Turčianskeho Ďura a Vrícka.
