V 16. nedeľu po Svätej Trojici 23. 9. 2012 si cirkevný zbor v Topoľčanoch pripomenul dve radostné udalosti, ktoré predstavujú prelom v živote topoľčianskych evanjelikov: 20.výročie znovuobnovenia cirkevného zboru a 10. výročie posvätenia chrámu.
Z Božej milosti sme oslávili okrúhle výročie znovuobnovenia nášho cirkevného zboru. Prvý samostatný evanjelický cirkevný zbor vznikol v Topoľčanoch ešte v 16. storočí, no zanikol v časoch protireformácie. Na slávnosti sa zúčastnili mnohí hostia, primátor mesta Topoľčany, predstavitelia kresťanských cirkví v našom meste, ako aj predstavitelia kultúrno-spoločenského života.
Na slávnostných službách Božích liturgiou poslúžili domáca sestra farárka, sestra farárka Renáta Bobáková zo susedného CZ Nitrianska Streda a bratia farári Jaromír Šuma a Róbert Mišových, rodáci z topoľčianskeho zboru. Zvesťou Božieho slova poslúžila sestra seniorka Považského seniorátu Eva Juríková, ktorá nás na základe slov zo Sk 2, 42 − 47 povzbudila k tomu, aby sme sa v cirkevnozborovom živote usilovali pripodobniť prvým kresťanom v Jeruzaleme a nezabúdali sme na svoje chrámové spoločenstvo bratov a sestier. V závere služieb Božích boli odovzdané Pamätné listy cirkevníkom, ktorí zakladali zbor, ako aj členom zborového presbyterstva, spevokolu a spoločenstva žien.
Aj keď vznik cirkevného zboru a stavba chrámu predstavovali akoby putovanie púšťou, keď chýbali najmä finančné prostriedky, ale i ochota a pomoc od rozhodujúcich orgánov, predsa doprial Pán Boh evanjelikom v Topoľčanoch dôjsť do cieľa ich túžob a snažení. On požehnal ochotných ľudí i štedrých darcov nielen z radov domácich, ale z celej ECAV na Slovensku i v zahraničí. Chceme sa preto poďakovať všetkým jednotlivcom i cirkevným zborom, ktorí podporili stavbu chrámu v Topoľčanoch, či už finančne, alebo aj modlitbami. Ďakujeme, že ste boli ochotní stať sa súčasťou jedného Božieho diela, ktoré Hospodin vybudoval v našom cirkevnom zbore.
Pri tejto príležitosti chceme tiež spomenúť kňazov Jána Sabanoša, Milana Kubíka a už, žiaľ, zosnulého brata biskupa Pavla Uhorskaia, ktorí službou, v ktorej pred dvadsiatimi rokmi stáli, napomohli v Topoľčanoch vznik malého „stádočka“ evanjelikov, ktoré sa však za tie roky z Božej milosti rozrástlo. Kiež Pán Boh požehná, aby náš cirkevný zbor bol nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie skutočným duchovným domovom, v ktorom sa bude radostne oslavovať Božie sväté meno.
Desať, a či dvadsať rokov,
koľko je to v žití krokov?
Je to veru množstvo chvíľ,
čo nám Pán Boh nadelil,
aby sme ich využili,
jedni druhým poslúžili.
Aby to naše stádočko malé
pre dobro ľudí a Bohu k chvále
žilo tu uprostred tohto sveta,
ktorý sa neraz vo tme zmieta.
Tak žime vierou každý deň
a rozdávajme pokoj, lásku len!
Na slávnostných službách Božích liturgiou poslúžili domáca sestra farárka, sestra farárka Renáta Bobáková zo susedného CZ Nitrianska Streda a bratia farári Jaromír Šuma a Róbert Mišových, rodáci z topoľčianskeho zboru. Zvesťou Božieho slova poslúžila sestra seniorka Považského seniorátu Eva Juríková, ktorá nás na základe slov zo Sk 2, 42 − 47 povzbudila k tomu, aby sme sa v cirkevnozborovom živote usilovali pripodobniť prvým kresťanom v Jeruzaleme a nezabúdali sme na svoje chrámové spoločenstvo bratov a sestier. V závere služieb Božích boli odovzdané Pamätné listy cirkevníkom, ktorí zakladali zbor, ako aj členom zborového presbyterstva, spevokolu a spoločenstva žien.
Aj keď vznik cirkevného zboru a stavba chrámu predstavovali akoby putovanie púšťou, keď chýbali najmä finančné prostriedky, ale i ochota a pomoc od rozhodujúcich orgánov, predsa doprial Pán Boh evanjelikom v Topoľčanoch dôjsť do cieľa ich túžob a snažení. On požehnal ochotných ľudí i štedrých darcov nielen z radov domácich, ale z celej ECAV na Slovensku i v zahraničí. Chceme sa preto poďakovať všetkým jednotlivcom i cirkevným zborom, ktorí podporili stavbu chrámu v Topoľčanoch, či už finančne, alebo aj modlitbami. Ďakujeme, že ste boli ochotní stať sa súčasťou jedného Božieho diela, ktoré Hospodin vybudoval v našom cirkevnom zbore.
Pri tejto príležitosti chceme tiež spomenúť kňazov Jána Sabanoša, Milana Kubíka a už, žiaľ, zosnulého brata biskupa Pavla Uhorskaia, ktorí službou, v ktorej pred dvadsiatimi rokmi stáli, napomohli v Topoľčanoch vznik malého „stádočka“ evanjelikov, ktoré sa však za tie roky z Božej milosti rozrástlo. Kiež Pán Boh požehná, aby náš cirkevný zbor bol nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie skutočným duchovným domovom, v ktorom sa bude radostne oslavovať Božie sväté meno.
Desať, a či dvadsať rokov,
koľko je to v žití krokov?
Je to veru množstvo chvíľ,
čo nám Pán Boh nadelil,
aby sme ich využili,
jedni druhým poslúžili.
Aby to naše stádočko malé
pre dobro ľudí a Bohu k chvále
žilo tu uprostred tohto sveta,
ktorý sa neraz vo tme zmieta.
Tak žime vierou každý deň
a rozdávajme pokoj, lásku len!
