Aj tieto slová biskupa Severného dištriktu Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Tamása Fabinyho zazneli v kázni na službách Božích, ktoré sa konali pred podpísaním Partnerskej zmluvy medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku a Evanjelickou cirkvou v Maďarsku dňa 21. marca 2012 v Komárome.
Celú kázeň preloženú do slovenčiny si môžete prečítať tu.
Medzi evanjelickými cirkvami, s ktorými máme uzatvorené partnerské zmluvy, má Evanjelická cirkev v Maďarsku osobitné postavenie. S maďarskými evanjelikmi máme spoločné dejiny – veď od roku 1610 – od zriadenia samostatnej na rímskokatolíckej cirkvi nezávislej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku až do roku 1918, keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a naša cirkev na Slovensku sa osamostatnila, sme prežili v dobrom aj v zlom viac ako 300 rokov. Z pohľadu histórie je to ďaleko viac, než existencia dvoch samostatných od seba nezávislých cirkví. A nebolo to len obdobie maďarizácie, ktoré v druhej polovici devätnásteho storočia na roky zaťažilo naše spolužitie a na ktoré biskup Fabiny myslel, keď povedal tie slová ospravedlnenia. S evanjelikmi v Maďarsku nás spája omnoho viac – veď naši predkovia spolu bojovali za ideály reformácie, za čistotné kázanie slova Božieho, spoločne trpeli za protireformácie, tešili sa z Tolerančného patentu i z neskoršieho úplného zrovnoprávnenia našej cirkvi v monarchii, budovali organizačnú štruktúru cirkvi, vydávali spevníky, tlačili náboženskú literatúru...
Nová partnerská zmluva (celý text zmluvy nájdete tu) dáva určitú symbolickú bodku za obdobím, keď sme síce žili vedľa seba, ale často sme sa nepočúvali navzájom. V siedmich vytypovaných okruhoch partnerská zmluva dáva priestor pre diskusie, spoluprácu a vzájomnú pomoc. A jedným z bodov, ktoré zmluva predpokladá naplniť, bude aj spoločné skúmanie histórie. Cirkev by mohla mať ambície pomôcť spoločnosti aj tam, kde si zatiaľ politici nevedia rady. Mohli by sme iniciovať vo vnútri našich cirkví vypracovanie spoločných odborných cirkevno–historických stanovísk k otvoreným otázkam minulého spolužitia Slovákov a Maďarov tak, ako to už dávnejšie dokázali Nemci a Francúzi. Svoju vyspelosť by sme mohli deklarovať už aj tým, že budeme schopní viesť otvorený dialóg - bez mediátorov spoza našich hraníc.
Pre vzájomné bratsko-sesterské vzťahy medzi členmi našich cirkví možno partnerská zmluva nie je nevyhnutná. V mnohých prípadoch ozajstné partnerské vzťahy dobre fungujú aj bez zmluvy a - naopak - žiadna ľudská zmluva nedokáže predpísať lásku, porozumenie, pokoj a úctu tam, kde toto necítime priamo v srdci. Je však dobre, že sa vedenia oboch cirkví sa rozhodli urobiť po rokoch konzultácii tento krok. Môže to byť príklad pre politikov, ale aj pre iné cirkví, ako si navzájom usporiadať svoje veci. A o pokoj a mier medzi nami prosme v modlitbách nášho Trojjediného Pána Boha.
Medzi evanjelickými cirkvami, s ktorými máme uzatvorené partnerské zmluvy, má Evanjelická cirkev v Maďarsku osobitné postavenie. S maďarskými evanjelikmi máme spoločné dejiny – veď od roku 1610 – od zriadenia samostatnej na rímskokatolíckej cirkvi nezávislej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku až do roku 1918, keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a naša cirkev na Slovensku sa osamostatnila, sme prežili v dobrom aj v zlom viac ako 300 rokov. Z pohľadu histórie je to ďaleko viac, než existencia dvoch samostatných od seba nezávislých cirkví. A nebolo to len obdobie maďarizácie, ktoré v druhej polovici devätnásteho storočia na roky zaťažilo naše spolužitie a na ktoré biskup Fabiny myslel, keď povedal tie slová ospravedlnenia. S evanjelikmi v Maďarsku nás spája omnoho viac – veď naši predkovia spolu bojovali za ideály reformácie, za čistotné kázanie slova Božieho, spoločne trpeli za protireformácie, tešili sa z Tolerančného patentu i z neskoršieho úplného zrovnoprávnenia našej cirkvi v monarchii, budovali organizačnú štruktúru cirkvi, vydávali spevníky, tlačili náboženskú literatúru...
Nová partnerská zmluva (celý text zmluvy nájdete tu) dáva určitú symbolickú bodku za obdobím, keď sme síce žili vedľa seba, ale často sme sa nepočúvali navzájom. V siedmich vytypovaných okruhoch partnerská zmluva dáva priestor pre diskusie, spoluprácu a vzájomnú pomoc. A jedným z bodov, ktoré zmluva predpokladá naplniť, bude aj spoločné skúmanie histórie. Cirkev by mohla mať ambície pomôcť spoločnosti aj tam, kde si zatiaľ politici nevedia rady. Mohli by sme iniciovať vo vnútri našich cirkví vypracovanie spoločných odborných cirkevno–historických stanovísk k otvoreným otázkam minulého spolužitia Slovákov a Maďarov tak, ako to už dávnejšie dokázali Nemci a Francúzi. Svoju vyspelosť by sme mohli deklarovať už aj tým, že budeme schopní viesť otvorený dialóg - bez mediátorov spoza našich hraníc.
Pre vzájomné bratsko-sesterské vzťahy medzi členmi našich cirkví možno partnerská zmluva nie je nevyhnutná. V mnohých prípadoch ozajstné partnerské vzťahy dobre fungujú aj bez zmluvy a - naopak - žiadna ľudská zmluva nedokáže predpísať lásku, porozumenie, pokoj a úctu tam, kde toto necítime priamo v srdci. Je však dobre, že sa vedenia oboch cirkví sa rozhodli urobiť po rokoch konzultácii tento krok. Môže to byť príklad pre politikov, ale aj pre iné cirkví, ako si navzájom usporiadať svoje veci. A o pokoj a mier medzi nami prosme v modlitbách nášho Trojjediného Pána Boha.