27. marca 2012 si pripomíname 125. výročie úmrtia K. Banšela, evanjelického farára, básnika, literárneho teoretika, prozaika a novinára, ktorý stál pri zrode slovenského literárneho realizmu.
Koloman Banšel (Banšell) sa narodil 26. augusta 1850 v Točnici v učiteľskej rodine. Základné vzdelanie získal v škole, kde učil jeho otec. Potom chodil do škôl v rôznych slovenských mestách (Banská Štiavnica, Revúca, Prešov).
Pracoval ako vychovávateľ v Gerendáši (Maďarsko), po roku však odišiel na študijný pobyt do Bazileja vo Švajčiarsku. V roku 1873 začal pracovať v Budapešti v redakcii Slovenských novín, no už začiatkom roku 1873 sa vrátil do Gerendáša, kde opäť prijal miesto vychovávateľa.
Od roku 1874 bol evanjelickým farárom v cirkevných zboroch Sámsonház (Maďarsko), Veľký Lom a Mašková. V roku 1879 sa pokúsil o samovraždu, v rokoch 1880 – 1885 sa liečil v ústave pre choromyseľných v Budapešti. Posledné roky svojho života prežil v biede a zabudnutí v Lučenci, kde sa v záchvate nových depresií zastrelil 27. marca 1887. Pochovaný je v Lučenci.
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v rukopisných časopisoch (Svit, Zore, Bubon). Prvé básne uverejnil v roku 1867 v Sokole. Jeho tvorba mala veľa novátorských čŕt, ktorými sa odtrhol od postromantickej literatúry a snažil sa o rozhýbanie mladej generácie. Spolu s P. O. Hviezdoslavom v roku 1871 v Prešove vydali almanach Napred, ktorý sa stal počiatkom slovenského literárneho realizmu.
Z tvorby: historická povesť Atalanta, zbierka poézie Túhy mladosti, spoločenská novela Baronica
Fotografia: Hrob K. Banšela v Lučenci
Zdroj: internet
Pracoval ako vychovávateľ v Gerendáši (Maďarsko), po roku však odišiel na študijný pobyt do Bazileja vo Švajčiarsku. V roku 1873 začal pracovať v Budapešti v redakcii Slovenských novín, no už začiatkom roku 1873 sa vrátil do Gerendáša, kde opäť prijal miesto vychovávateľa.
Od roku 1874 bol evanjelickým farárom v cirkevných zboroch Sámsonház (Maďarsko), Veľký Lom a Mašková. V roku 1879 sa pokúsil o samovraždu, v rokoch 1880 – 1885 sa liečil v ústave pre choromyseľných v Budapešti. Posledné roky svojho života prežil v biede a zabudnutí v Lučenci, kde sa v záchvate nových depresií zastrelil 27. marca 1887. Pochovaný je v Lučenci.
Svoje prvé literárne diela uverejňoval v rukopisných časopisoch (Svit, Zore, Bubon). Prvé básne uverejnil v roku 1867 v Sokole. Jeho tvorba mala veľa novátorských čŕt, ktorými sa odtrhol od postromantickej literatúry a snažil sa o rozhýbanie mladej generácie. Spolu s P. O. Hviezdoslavom v roku 1871 v Prešove vydali almanach Napred, ktorý sa stal počiatkom slovenského literárneho realizmu.
Z tvorby: historická povesť Atalanta, zbierka poézie Túhy mladosti, spoločenská novela Baronica
Fotografia: Hrob K. Banšela v Lučenci
Zdroj: internet
