Vianoce ako misijná príležitosť
Editoriál – Ján Hroboň
Homília Spasiteľ vyhodený z nášho života – D. Bázlik...
Editoriál – Ján Hroboň
Homília Spasiteľ vyhodený z nášho života – D. Bázlik...
Rozhovor s Ľubicou Poľaškovou, vedúcou práce s deťmi v CZ ECAV v Martine: Chlieb môj každodenný – Ján Hroboň
Reflexia Ako Boh pripravoval ľudstvo na Kristov príchod? – Igor Kišš
História Míľniky ekumenického hnutia: Svetová misijná konferencia v Edinburghu (1910) - Ján Badura
Leonard Stőckel - profil osobnosti – Miloš Klátik
Diskusia
Ad: Zo starých archívov – Šimon Júda
Recenzia
(V)Zlet z popola – Ján Lacko
Editoriál
Bývalý príbovský brat farár Chalupka neoslovoval početné štedrovečerné zhromaždenie inak než: Milí výroční evanjelici! Je v tom kus humoru, sarkazmu aj irónie, hlavne však reality. Čo s vianočným zástupom v kostole? Ako ho osloviť? Láskavo? Prísne? Odborne? Jednoducho? Nech už to skúšame akokoľvek, v nasledujúci deň je zástup dramaticky menší a v nasledujúcu nedeľu máme štandardný počet účastníkov služieb Božích. Osobne som ešte nepočul nikoho povedať – bol som na štedrovečerných službách Božích a tam som uveril. Možno sa len takáto informácia ku mne nedostala. Ktovie? Máme snáď rezignovať na vianočné posolstvo? Iste nie! V spleti myšlienok, ktoré sa hodláme adresovať takému širokospektrálnemu poslucháčstvu, treba nájsť niečo priame, jednoznačné, principiálne. Keď apoštol Pavel prišiel do Korintu, cirkevnému zboru – vo svojej rozmanitosti rozhádanému a „preduchovnelému“, adresoval známe slová: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý, i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1K 2, 1 - 5) Nevedieť nič, iba Ježiša Krista, toho ukrižovaného. To je základné, priame, jednoznačné, principiálne posolstvo pre všetkých ľudí v každej dobe a za každých okolností. Kto je Ježiš Kristus a čo pre nás znamená.
Veríme, že aj vianočné číslo Cirkevných listov bude povzbudením k takejto zvesti. O tom, aké ťažké je toto posolstvo prijať, hovorí úvodná homília Davida Bázlika. O tom, ako ho vedia prijímať deti, najmä cez láskavé srdce, vypovedá rozhovor s Ľubicou Poľaškovou. Igor Kišš si kladie otázku, ako je možné, že sa kresťanstvo v takom krátkom čase po Kristovom vzkriesení rozšírilo do celého sveta? Odpoveď naznačuje slovami: tým, že cirkev plní Kristov program. O napĺňaní takéhoto programu píše Ján Badura v príspevku o svetovej misijnej konferencii v Edinburghu. O tom, ako si Boh v našom prostredí na realizáciu svojho programu záchrany použil osobnosť Leonarda Stöckela vypovedá príspevok Miloša Klátika.
Ani posledná rubrika Cirkevných listov – Zo starých archívov neostáva bez odozvy. Takáto prišla v podobe príspevku Šimona Júdu. Ako obvykle, záver je venovaný recenzii. Tentoraz je z pera Jána Lacka. Týka sa výberu z diela nemeckej poetky Hildy Dominovej – (V)Zlet z popola.
S prianím, aby tieto Vianoce dali našim misijným snahám „nové krídla“ vám všetkým prajem za celú redakciu požehnané prežitie týchto krásnych sviatkov.
Reflexia Ako Boh pripravoval ľudstvo na Kristov príchod? – Igor Kišš
História Míľniky ekumenického hnutia: Svetová misijná konferencia v Edinburghu (1910) - Ján Badura
Leonard Stőckel - profil osobnosti – Miloš Klátik
Diskusia
Ad: Zo starých archívov – Šimon Júda
Recenzia
(V)Zlet z popola – Ján Lacko
Editoriál
Bývalý príbovský brat farár Chalupka neoslovoval početné štedrovečerné zhromaždenie inak než: Milí výroční evanjelici! Je v tom kus humoru, sarkazmu aj irónie, hlavne však reality. Čo s vianočným zástupom v kostole? Ako ho osloviť? Láskavo? Prísne? Odborne? Jednoducho? Nech už to skúšame akokoľvek, v nasledujúci deň je zástup dramaticky menší a v nasledujúcu nedeľu máme štandardný počet účastníkov služieb Božích. Osobne som ešte nepočul nikoho povedať – bol som na štedrovečerných službách Božích a tam som uveril. Možno sa len takáto informácia ku mne nedostala. Ktovie? Máme snáď rezignovať na vianočné posolstvo? Iste nie! V spleti myšlienok, ktoré sa hodláme adresovať takému širokospektrálnemu poslucháčstvu, treba nájsť niečo priame, jednoznačné, principiálne. Keď apoštol Pavel prišiel do Korintu, cirkevnému zboru – vo svojej rozmanitosti rozhádanému a „preduchovnelému“, adresoval známe slová: „Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý, i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1K 2, 1 - 5) Nevedieť nič, iba Ježiša Krista, toho ukrižovaného. To je základné, priame, jednoznačné, principiálne posolstvo pre všetkých ľudí v každej dobe a za každých okolností. Kto je Ježiš Kristus a čo pre nás znamená.
Veríme, že aj vianočné číslo Cirkevných listov bude povzbudením k takejto zvesti. O tom, aké ťažké je toto posolstvo prijať, hovorí úvodná homília Davida Bázlika. O tom, ako ho vedia prijímať deti, najmä cez láskavé srdce, vypovedá rozhovor s Ľubicou Poľaškovou. Igor Kišš si kladie otázku, ako je možné, že sa kresťanstvo v takom krátkom čase po Kristovom vzkriesení rozšírilo do celého sveta? Odpoveď naznačuje slovami: tým, že cirkev plní Kristov program. O napĺňaní takéhoto programu píše Ján Badura v príspevku o svetovej misijnej konferencii v Edinburghu. O tom, ako si Boh v našom prostredí na realizáciu svojho programu záchrany použil osobnosť Leonarda Stöckela vypovedá príspevok Miloša Klátika.
Ani posledná rubrika Cirkevných listov – Zo starých archívov neostáva bez odozvy. Takáto prišla v podobe príspevku Šimona Júdu. Ako obvykle, záver je venovaný recenzii. Tentoraz je z pera Jána Lacka. Týka sa výberu z diela nemeckej poetky Hildy Dominovej – (V)Zlet z popola.
S prianím, aby tieto Vianoce dali našim misijným snahám „nové krídla“ vám všetkým prajem za celú redakciu požehnané prežitie týchto krásnych sviatkov.