Vzácna návšteva v Lutherovom dvore

Vzácna návšteva v Lutherovom dvore

Človek je rád, keď k nemu prídu dobrosrdeční ľudia s úprimným záujmom. Slovenskému evanjelickému cirkevnému zboru a. v. v Budapešti sa to pošťastilo 20. októbra 2010, keď Lutherov dvor navštívil riaditeľ GBÚ ECAV na Slovensku Ing. Dušan Vagaský s Mgr. Marcelou Kmeťovou, tajomníčkou pre zahraničie.
Pán riaditeľ prišiel do Maďarska, aby sa oboznámili s organizačnou štruktúrou Maďarskej evanjelickej cirkvi a aby si vymenili názory v súvislosti so štrukturálnou činnosťou. Najprv navštívili Biskupský úrad Južného evanjelického dištriktu, kde ich vítal biskup Péter Gáncs; prítomní boli aj pracovníci úradu.

Pána riaditeľa predovšetkým zaujímala organizačná štruktúra cirkvi, vzájomné vzťahy troch dištriktov v Maďarsku, Synoda, Celoštátne presbytérium, Biskupská rada, kompetencie a činnosť Celoštátneho predsedníctva a rôzne ďalšie otázky. Po obsažnom rozhovore s biskupom ešte predpoludním Dušan Vagaský a Marcela Kmeťová v sprievode Kláry Tarr Cselovskej, vedúcej Zahraničného oddelenia Celoštátnej cirkevnej kancelárie Maďarskej evanjelickej cirkvi navštívili Slovenský evanjelický cirkevný zbor Budapešti, sídliaci na Rákócziho triede 57/a v kedysi slávnom Lutherovom dvore. Vítala ich pani farárka zboru Hilda Gulácsiová-Fabulyová s presbyterkou Zuzanou Hollósyovou a dozorcom zboru Gregorom Papučkom.

Vzácnych hostí sme privítali v miestnosti, ktorá keby vedela hovoriť, veľa by toho dokázala narozprávať o minulosti, živote, trápeniach, starostiach a radostiach kedysi najpočetnejšej peštianskej evanjelickej obce, slovenských evanjelikov. Miestnosť je podnes nabitá starými a múdrymi knihami, jej steny zdobia obrazy niekdajších významných osobností peštianskych slovenských evanjelikov. Z tohto hľadiska sa naši hostia, ktorí voči nášmu zboru prejavili mimoriadny záujem, ocitli na tom pravom mieste.

Naša pani farárka, rozutekaná po širokom-ďalekom okolí krajiny – keďže je aj putujúcou farárkou Celoštátnej evanjelickej farárskej služby – vie veľa aj o situácii slovenského evanjelického života na vidieku, v ďalekých a ešte vzdialenejších krajoch (Terany, Čomád, Lucina, Maglód atď.), ale život v Lutherovom dvore, v kaplnke zariadenej v jednej z mnohých miestností niekdajšej školy detí peštianskych slovenských evanjelikov, sa jej týka bezprostredne a deň čo deň. Informovala hostí teda z prvej ruky.

Povedala, že chvála Pánu Bohu ešte existujeme. Každú Božiu nedeľu od 10.00 hod. máme slovenské bohoslužby. Máme kaplnku zariadenú časťou organu zachránenou z nášho bývalého kostola, zachránila sa nám aj kazateľnica a krstiteľnica, a Pavol Korbeľ, náš sarvašský rodák žijúci vo Švajčiarsku, maliar svetla a harmónie európskeho mena, na Turíce 2008 daroval zboru oltárny obraz znázorňujúci nášho Pána Ježiša Krista. Žiaľ, z kedysi najpočetnejšej evanjelickej obce na dnes sme ostali iba málopočetným zborom. Kaplnka sa nám zaplní len vtedy, keď si pozveme hostí z okolitých slovenských evanjelických dedín. Hoci prišiel keby len každý päťdesiaty z vyše 2000 Slovákov žijúcich v Budapešti, mali by sme kaplnku stále preplnenú. Uspokojiť nás nemôže ani skutočnosť, že pomerne malý záujem o veci cirkevné sa prejavuje nielen u nás, ale je to jav všeobecný. Z. Hollósyová sa obrátila na hostí aj s prosbou, aby prejavovali o nás väčší záujem, čo nám oni aj prisľúbili.

Za ten krátky čas, ktorý sa nám hostia mohli venovať - keďže popoludní ich čakal ďalší program -, sme sa im usilovali načrtnúť, ako to tu v Pešti bolo kedysi, ešte v dobe Jána Kollára (1819 - 1849), keď sa slovenskí evanjelici rozhodli odísť z Deákovho námestia a vybudovať si svoje samostatné stredisko na pozemku, ktorý dostali pri niekdajšej Kerepešskej ceste (dnes Rákócziho trieda). Hovorili sme im o všeličom, o starostiach a ťažkostiach len útržkovite, keďže tá história bola bohatá a ich čas pobytu u nás časovo obmedzený.

Ukázali sme im, čo nám po našich predkoch z bohatstva Lutherovho dvora ešte ostalo: našu kaplnku, kde si mohli prečítať dávno-dávne texty na kazateľnici. Ukázali sme im aj našu klubovú miestnosť, ktorú sme si upravili zo starej zaprášenej pivnice pod bývalou slovenskou školou. Tu sa nedávno stretli maďarskí biskupi so slovenskými biskupmi. Bolo to pekné gesto, pekný večer, videli sme v tom akýsi začiatok budovania priateľských vzťahov. Ostali nám ešte aj tri ďalšie miestnosti, ktoré nám finančne trošku pomôžu, ak ich máme komu prenajať. Naši hostia sa nestačili diviť, čo sa to stalo s naším kostolom, prečo je taký zohyzdený, zanedbaný, ošarpaný a zhanobený... Je to skutočne kostol-martýr, obeť krutej doby a v Boha neveriacich pohanov. Mlčali sme a hanbili sme sa aj za tých, ktorí to s naším kostolom učinili. Lebo kupčiť so svätým kostolom, predávať ho z ruky do ruky, prebudovať ho, zariadiť v ňom sklad a nakoniec Centrum východného bojového umenia, je hlboko pod úrovňou kresťanskej Európy. A vidno to zďaleka. Taký veľký kostol sa totiž nedá ukryť. Keď sa s nami naši hostia lúčili a my sme ich vyprevádzali na ulicu, ešte sme im ukázali vonku na priečelí Lutherovu sošku. Bol to naozaj šokujúci kontrast medzi soškou Luthera a pod ňou vyloženého, do očí bijúceho nápisu: Sporttemplom! Svetová rarita v Pešti! Aký dojem to na nich urobilo, presne nevieme, len sa domnievame.

Popoludní naši hostia ešte mali rokovanie v stredisku na Ilovskej ulici (Üllői út) s riaditeľom Celoštátnej cirkevnej kancelárie Istvánom Kákaym. Boli aj v Lutherovom vydavateľstve, ktoré vydáva aj týždenník Evanjelickej cirkvi v Maďarsku Evangélikus Élet (Evanjelický život).

S pánom riaditeľom Vagaským sme sa stretli koncom septembra aj na Medzinárodnej slovenskej evanjelickej konferencii v Nadlaku (Rumunsko), kde bol prítomný aj pán generálny biskup Miloš Klátik. Od našich hostí sme sa dozvedeli, že behom dvoch rokov plánujú pre zahraničných slovenských evanjelikov zriadiť opäť konferenciu, tentoraz v Bratislave - aby sme sa na to chystali. Zostal nám z toho dobrý pocit, že na Slovensku na nás skutočne nezabúdajú.

Foto: Z. Hollósyová

Galéria k článku