Pred 130 rokmi, presne 21. júla 1880, sa v Košariskách evanjelickému farárovi Pavlovi Štefánikovi narodilo šieste dieťa – Milan Rastislav (pozri v rubrike História – Osobnosti). Kto by si bol vtedy pomyslel, aká osobnosť z neho vyrastie a že sa jeho meno bude spájať s najznámejšou kométou?
Strach pred sto rokmi
Na prelome 19. a 20. storočia zachvátil ľudstvo strach. Bolo vypočítané, že Halleyho kométa bude prechádzať perihéliom 18. mája 1910 a v tom čase sa bude nachádzať medzi Zemou a Slnkom. To znamenalo, že jej chvost, dlhý asi 100 miliónov kilometrov, zasiahne Zem. Zo spektier niektorých komét vyplývalo, že obsahovali jedovaté plyny kyanidov, ktoré majú zhubné účinky na život už v malom množstve.
Keby teda chvost kométy stretol Zem, mohol by kyanid ohroziť život na nej. Na druhej strane, vzájomná poloha Zeme a kométy bola taká, že sa mala premietať na Slnko, čo znamenalo, že z niektorých častí zemského povrchu by bolo možné tento úkaz pozorovať, a tak vlastne zisťovať, aké veľké je jej jadro. Keby sa vôbec dalo pozorovať. Výpočty ukazovali, že priemet kométy na slnečný disk bude viditeľný z Tahiti. Je dôležité si uvedomiť, že jadro typickej periodickej kométy má priemer 1 až 2 km.
Periodická Halleyho kométa patrí k väčším kométam rozmery jej jadra poznáme od roku 1986 s veľkou presnosťou.
Dňa 4. marca 1986 preletela západoeurópska sonda Giotto len 602 km od jadra kométy a určila jeho rozmery na 16 x 8 x 8 km. Samozrejme, teleso takýchto rozmerov nemôže byť v žiadnom prípade zo Zeme viditeľné pred slnečným diskom.
Navyše, aj keby bolo jadro kométy dostatočne veľké na to, aby sme ho mohli na slnečnom disku pozorovať, pri teplote v perihéliu okolo 400 K by bolo oproti fotosfére s teplotou 5 700 K tmavé, a nie svetlé.
Cesta za kométou
Štefánik, zrejme po diskusii s Flammarionom ako svojím vzorom a veľmi dobrým priateľom, predložil Akadémii vied v Paríži návrh na pozorovanie prechodu Halleyho kométy popred slnečný disk, ktorý spojil s pozorovaniami slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka buď v Tasmánii (1910), alebo na súostroví Tonga (1911).
Návrh schválili pre Tahiti a pre zatmenie v roku 1911. Štefánik 24. marca 1910 odišiel cez USA do Francúzskej Polynézie (Tahiti), aby tam najprv pozoroval prechod kométy popred slnečný disk, potom hľadal vhodné podmienky na založenie nového observatória a zakladal meteorologické stanice.
Hlavný ďalekohľad, ktorým chcel Štefánik pozorovať prechod Halleyho kométy popred slnečný disk, mal priemer objektívu 27 cm s ohniskovou dĺžkou 2, 35 m. (Mimochodom, bol od optika Émila Schaera, s ktorým sa Štefánik zoznámil počas svojej študentskej cesty do Švajčiarska a Zürichu v roku 1902 a boli veľmi dobrými priateľmi). V čase prechodu kométy popred Slnko 18. mája 1910 bolo zamračené, takže veľký plán nepriniesol nijaký úžitok.
Dnes vieme, že Štefánik so svojím ďalekohľadom v čase prechodu nemohol vidieť nič mimoriadne.
Plány sa stali realitou
Veľký význam Štefánikovej cesty na Tahiti, aj napriek zamračenej oblohe v čase prechodu Halleyho kométy popred slnečný disk, je potrebné vidieť aj v inom svetle. Štefánik tu vybudoval provizórne observatórium (v roku 1912 ho venoval francúzskej vláde), v ktorom pozoroval oblohu. Založil sieť meteorologických staníc, dlhší čas funkčných.
Po návrate do Paríža v roku 1911 predložil Akadémii vied návrh na výstavbu observatória na južnej pologuli, ktoré sa stalo v roku 1914 po schválení vo francúzskej vláde súčasťou stanice bezdrôtovej telegrafie. Štefánik mal už zakúpené prístroje pre nové observatórium. Žiaľ, vypukla prvá svetová vojna a veľkolepé plány výstavby telegrafnej stanice s observatóriom sa nerealizovali.
Milan Rastislav Štefánik bol však prvý, kto svetu predložil návrh na vybudovanie astronomického zariadenia na južnej pologuli. Podobné návrhy sa zopakovali neskôr a dnes je Európske južné observatórium realitou.
Dňa 14. marca 1986 preletela západoeurópska sonda Giotto len 602 km od jadra kométy a určila jeho rozmery na 16 ? 8 ? 8 km. Samozrejme, teleso takýchto rozmerov nemôže byť v žiadnom prípade zo Zeme viditeľné pred slnečným diskom.
Nákres priemetu "kométy" (dole uprostred) v roku 1819 na Slnko, ako to videl J. M. Pastorff.
Štefánikov ďalekohľad na pozorovanie prechodu Hallyeho kométy popred Slnko na Tahiti v roku 1910
RNDr. VOJTECH RUŠIN, DrSc., doc. RNDr. JÁN SVOREŇ, DrSc., Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Zdroj: Quark; 07/2010; 01/07/2010; s. 14
Na prelome 19. a 20. storočia zachvátil ľudstvo strach. Bolo vypočítané, že Halleyho kométa bude prechádzať perihéliom 18. mája 1910 a v tom čase sa bude nachádzať medzi Zemou a Slnkom. To znamenalo, že jej chvost, dlhý asi 100 miliónov kilometrov, zasiahne Zem. Zo spektier niektorých komét vyplývalo, že obsahovali jedovaté plyny kyanidov, ktoré majú zhubné účinky na život už v malom množstve.
Keby teda chvost kométy stretol Zem, mohol by kyanid ohroziť život na nej. Na druhej strane, vzájomná poloha Zeme a kométy bola taká, že sa mala premietať na Slnko, čo znamenalo, že z niektorých častí zemského povrchu by bolo možné tento úkaz pozorovať, a tak vlastne zisťovať, aké veľké je jej jadro. Keby sa vôbec dalo pozorovať. Výpočty ukazovali, že priemet kométy na slnečný disk bude viditeľný z Tahiti. Je dôležité si uvedomiť, že jadro typickej periodickej kométy má priemer 1 až 2 km.
Periodická Halleyho kométa patrí k väčším kométam rozmery jej jadra poznáme od roku 1986 s veľkou presnosťou.
Dňa 4. marca 1986 preletela západoeurópska sonda Giotto len 602 km od jadra kométy a určila jeho rozmery na 16 x 8 x 8 km. Samozrejme, teleso takýchto rozmerov nemôže byť v žiadnom prípade zo Zeme viditeľné pred slnečným diskom.
Navyše, aj keby bolo jadro kométy dostatočne veľké na to, aby sme ho mohli na slnečnom disku pozorovať, pri teplote v perihéliu okolo 400 K by bolo oproti fotosfére s teplotou 5 700 K tmavé, a nie svetlé.
Cesta za kométou
Štefánik, zrejme po diskusii s Flammarionom ako svojím vzorom a veľmi dobrým priateľom, predložil Akadémii vied v Paríži návrh na pozorovanie prechodu Halleyho kométy popred slnečný disk, ktorý spojil s pozorovaniami slnečnej koróny počas úplných zatmení Slnka buď v Tasmánii (1910), alebo na súostroví Tonga (1911).
Návrh schválili pre Tahiti a pre zatmenie v roku 1911. Štefánik 24. marca 1910 odišiel cez USA do Francúzskej Polynézie (Tahiti), aby tam najprv pozoroval prechod kométy popred slnečný disk, potom hľadal vhodné podmienky na založenie nového observatória a zakladal meteorologické stanice.
Hlavný ďalekohľad, ktorým chcel Štefánik pozorovať prechod Halleyho kométy popred slnečný disk, mal priemer objektívu 27 cm s ohniskovou dĺžkou 2, 35 m. (Mimochodom, bol od optika Émila Schaera, s ktorým sa Štefánik zoznámil počas svojej študentskej cesty do Švajčiarska a Zürichu v roku 1902 a boli veľmi dobrými priateľmi). V čase prechodu kométy popred Slnko 18. mája 1910 bolo zamračené, takže veľký plán nepriniesol nijaký úžitok.
Dnes vieme, že Štefánik so svojím ďalekohľadom v čase prechodu nemohol vidieť nič mimoriadne.
Plány sa stali realitou
Veľký význam Štefánikovej cesty na Tahiti, aj napriek zamračenej oblohe v čase prechodu Halleyho kométy popred slnečný disk, je potrebné vidieť aj v inom svetle. Štefánik tu vybudoval provizórne observatórium (v roku 1912 ho venoval francúzskej vláde), v ktorom pozoroval oblohu. Založil sieť meteorologických staníc, dlhší čas funkčných.
Po návrate do Paríža v roku 1911 predložil Akadémii vied návrh na výstavbu observatória na južnej pologuli, ktoré sa stalo v roku 1914 po schválení vo francúzskej vláde súčasťou stanice bezdrôtovej telegrafie. Štefánik mal už zakúpené prístroje pre nové observatórium. Žiaľ, vypukla prvá svetová vojna a veľkolepé plány výstavby telegrafnej stanice s observatóriom sa nerealizovali.
Milan Rastislav Štefánik bol však prvý, kto svetu predložil návrh na vybudovanie astronomického zariadenia na južnej pologuli. Podobné návrhy sa zopakovali neskôr a dnes je Európske južné observatórium realitou.
Dňa 14. marca 1986 preletela západoeurópska sonda Giotto len 602 km od jadra kométy a určila jeho rozmery na 16 ? 8 ? 8 km. Samozrejme, teleso takýchto rozmerov nemôže byť v žiadnom prípade zo Zeme viditeľné pred slnečným diskom.
Nákres priemetu "kométy" (dole uprostred) v roku 1819 na Slnko, ako to videl J. M. Pastorff.
Štefánikov ďalekohľad na pozorovanie prechodu Hallyeho kométy popred Slnko na Tahiti v roku 1910
RNDr. VOJTECH RUŠIN, DrSc., doc. RNDr. JÁN SVOREŇ, DrSc., Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Zdroj: Quark; 07/2010; 01/07/2010; s. 14