Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris) sa narodil v Krupine 30. marca 1820. Evanjelický farár, aktívny účastník národného života a najvýznamnejší básnik štúrovskej generácie sa do povedomia zapísal najmä ako autor básnických skladieb Marína a Detvan.
Po návrate zo štúdií v Halle v bezprostrednom styku so životom ľudu a s jeho problémami, existenčné otázky v čase aktivizácie národného života chápal z hľadiska konkrétnych potrieb a úloh národného hnutia. V jeho poézii vystupuje do popredia človek vo svojej psychickej mnohotvárnosti, ktorý sa vedome zapája do širších spoločenských a národných podujatí. Jeho slovo nadobúdalo vlastenecký náboj, básňami chcel spoločensky účinkovať, dokladom čoho sú básne Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom, Mládenec uverejnené v Orle tatranskom a almanachu
.
Inšpiračným zdrojom mu boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Komplexne sa pokúsil o zobrazenie svojich pocitov v lyrickej básnickej skladbe Marína (1846). Láska v jeho obraze má široké dimenzie. Okrem ľúbostného vyznania úprimného vzťahu k milovanej osobe vyjadruje aj lásku k všetkému pozitívnemu. V mene lásky a krásy bojuje proti zlu, proti všetkému prízemnému, čo ho obklopuje, a zároveň naznačuje perspektívy v záujme lepšieho usporiadania života. Vyslovil tu nielen vlastné pocity, ale aj pocity svojej generácie.
Hlavnú postavu lyricko-epickej básnickej skladby Detvan - Martina, najprv zobrazuje ako syna nespútanej prírody, ktorý sa ako ľudový hrdina dostáva do rôznych situácií. Postupne sa z neho stáva uvedomelý bojovník za slobodu. Na pozadí jeho činov vyzdvihol Sládkovič pozitívne vlastnosti, ktoré sú základom pri vytváraní spoločenských vzťahov. V porevolučnom období Sládkovič netvoril a ozval sa až po páde Bachovho absolutizmu. V roku 1861 mu vyšiel súbor poézie s názvom Spisy básnické. Pri príležitosti memorandového zhromaždenia v Martine napísal poému Svätomartiniáda (1861), na tisícročné výročie príchodu slovanských vierozvestov báseň Lipa cyrilometodejská (1864). Uverejňoval publicistické články, recenzie a preklady.
Od mladosti bol aktívnym účastníkom národného spolkového života, členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov.
Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani (dnes časť Banskej Bystrice).
Zdroj: Slovenský biografický slovník. Matica slovenská, Martin 1992.
.
Inšpiračným zdrojom mu boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Komplexne sa pokúsil o zobrazenie svojich pocitov v lyrickej básnickej skladbe Marína (1846). Láska v jeho obraze má široké dimenzie. Okrem ľúbostného vyznania úprimného vzťahu k milovanej osobe vyjadruje aj lásku k všetkému pozitívnemu. V mene lásky a krásy bojuje proti zlu, proti všetkému prízemnému, čo ho obklopuje, a zároveň naznačuje perspektívy v záujme lepšieho usporiadania života. Vyslovil tu nielen vlastné pocity, ale aj pocity svojej generácie.
Hlavnú postavu lyricko-epickej básnickej skladby Detvan - Martina, najprv zobrazuje ako syna nespútanej prírody, ktorý sa ako ľudový hrdina dostáva do rôznych situácií. Postupne sa z neho stáva uvedomelý bojovník za slobodu. Na pozadí jeho činov vyzdvihol Sládkovič pozitívne vlastnosti, ktoré sú základom pri vytváraní spoločenských vzťahov. V porevolučnom období Sládkovič netvoril a ozval sa až po páde Bachovho absolutizmu. V roku 1861 mu vyšiel súbor poézie s názvom Spisy básnické. Pri príležitosti memorandového zhromaždenia v Martine napísal poému Svätomartiniáda (1861), na tisícročné výročie príchodu slovanských vierozvestov báseň Lipa cyrilometodejská (1864). Uverejňoval publicistické články, recenzie a preklady.
Od mladosti bol aktívnym účastníkom národného spolkového života, členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov.
Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani (dnes časť Banskej Bystrice).
Zdroj: Slovenský biografický slovník. Matica slovenská, Martin 1992.