Rodinný tábor v Crikvenici

Rodinný tábor v Crikvenici

Pomaly sa začína čas výletov a táborov. Evanjelickému a. v. cirkevnému zboru Ilok sa podarilo už jeden pekný tábor absolvovať. Konal sa od 19. do 24. 4. 2010 v Crikvenici. Zúčastnili sa na ňom hostia z Nemecka, Ameriky, Srbska, Fínska a prvý raz aj gen. biskup M. Klátik s manželkou Oľgou.
Do programu boli zapojené viaceré cirkevné zbory, no najväčší aplauz zožal práve program Ev. a.v. slovenského cirkevného zboru v Iloku. Na základe tohto vystúpenia dostali aj pozvanie na Slovensko.

Zážitkov bolo naozaj dosť. V ďalších riadkoch sa dočítate niečo z dojmov našich detí.

Martinka Menďanová:
„Keď sme išli do Crikvenice, bolo to veľmi skoro, vyrážali sme skoro ráno o 6.00 hod., počas cesty sme videli rôzne zaujímavosti, trochu sme sa aj prestrašili, keď sme povedľa cesty videli rôzne vraky aut, ktoré tam zostali po dopravných nehodách, ale našťastie nám sa nič zlé nestalo. Najviac sme sa potešili, keď sme konečne videli more, no a, samozrejme, o týždeň sme sa tiež tešili, keď sme videli opäť náš Ilok.“

Dajanka Mudrochová:
„Ubytovaní sme boli v „Life centre“ v kresťanskom stredisku, spolu s našimi farárovcami sme boli na štvrtom poschodí. Mali sme prekrásne izby, boli sme ubytovaní po dvoch alebo po troch. Ku každej izbe pripadala kúpeľňa a v izbe sme mali aj „fridžider“. Prvú noc sa nám od tej radosti ani nechcelo spať, ale postupne sme si zvykli. Stravovali sme sa v hoteli, kde sme boli aj ubytovaní, z jedla sme si mohli aj vybrať, čo sme chceli, ale niekedy sa nám niektorým toho zdalo byť aj priveľa.“

Dajana Dudáš:
„Na celé stretnutie bol vypracovaný program. Raňajky sme mali až o 8.30, tak sme nemuseli skoro stávať, o 9:45 sme mali pobožnosť a potom počas prednášky dospelých sme odchádzali s pani farárkou na hodiny pre deti, kde sme sa aj my učili. Prvý deň sme preberali tému Ježišove utrpenie a vzkriesenie, druhý deň – Ako počúvam, také mám srdc, a tretí deň sme nemali žiadne písmenká ani obrázky, len farby. Tak sme zistili, že aj farby nás môžu všeličomu naučiť, a nám niečo z duchovna prezradiť. Poobede sme išli na bazén, potom bola večera a od 8 - 9 hodiny večer bol celovečerný program.
Náš program - program evanj. a. v. Slovenského. cirkevného zboru Ilok, bol v utorok. Predstavili sme divadielko Vzkriesenie, pantomímu Nemám čas, pantomímu Svetlo, pieseň, ktorú sprevádzal náš cirkevný orchester, ku ktorej sme pridali ešte aj 3 ďalšie. V programe sme sa predstavili nielen my mladší, ale okrem farárovcov aj Hrčekovci, ktorí sa tiež tohto tábora zúčastnili.“

Darko Ježík:
„Všetko sa mi páčilo, ale tešili sme sa, keď sme my mali svoje hodiny, kde sme po výklade robili aj ručné práce, vo voľnom čase sme mohli hrať aj stolný nogomet, prechádzať sa po meste či po pláži, raz sme boli na vychádzke až do pol noci, jedli sme zmrzlinu a bolo nám dobre.“

Danjelka Mučajová:
Náš hlavný program bol v utorok večer, a dopadol nám výborne, všetci nás chválili a potom sa s nami aj fotili. Sme pozvaní na Synodu, aby sme tam pod vedením pani farárky a pána farára ukázali, čo všetko vieme, ako pracujeme v našom kostole. Našli sme si tam aj nových kamarátov a niektorí sa aj zaľúbili.

Stanka Drozdovská:
Najviac sa mi páčilo, že sme boli dobrí, poslušní, bolo nám pekne, spievali sme, počúvali Božie slovo, hrali sme sa, kúpali... Pánovi biskupovi a jeho manželke zo Slovenska sa veľmi páčil program a boli na nás aj hrdí a gratulovali nám, tiež povedali, že vidieť, ako sa v našom zbore – kostole pracuje. Hneď po tomto programe sme dostali pozvanie nielen do Legradu, ale aj na Slovensko. A tak sa nielen mne, ale aj nám všetkým ostatným páči, že nás pozvali do Žiliny, kde máme vystupovať s celým programom. Všetko bolo pekné a som veľmi rada, že som bola na takomto kempe. A ešte sa mi páčilo aj viacej iných vecí, ale to už bolo povedané.

Dalibor Dubovský:
„Mne sa páčilo, keď nás pán biskup pochválil, že sme pekne vyhrávali a že náš program bol najlepší. A ešte chcem povedať, že ďakujeme našej pani farárke a pánovi farárovi, že nás tomu všetkému naučili, že nás zobrali do Crikvenice a že to tak dobre zorganizovali.“

Vladko Mučaji:
„Áno – bol to lift – výťah, o ktorom nevedela ani náš pán farár, lebo len nedávno ho namontovali. Páčil sa vlastne aj mojim kamarátom Borisovi, Róbertovi..... a tak sme si ho aj dobre otestovali.“

Boris Cinkotský:
More bolo ešte chladné, namočili sme si v ňom len tak trochu ruky, nohy. Ujo Hrček si v mori aj zaplával, ale bola mu veľká zima, a tak už druhýkrát ani nemohol zísť do mora. Nás pani farárka nechcela pustiť do mora, aby sme neochoreli, ale za to sme boli spolu v bazénoch, kde bola vyhrievaná morská voda. Tam sme si dobre zaplávali, aj sme si poskákali, ale sme niektoré tetušky aj dobre vyprskali.“

Denis Dubovský:
„Ako môže byť na mori, inak nie, len pekne! Už len pohľad na more je krásny, a keď sme k tomu mali krásne počasie, prekrásny hotel, mohli sme sa baviť na plavárni, družiť, hrať spievať, a to všetko pod Božím požehnaním, čo si ešte viac želať? Bolo nám nádherne.“

Róbert Koza:
„Áno, mali sme sa dobre a nabudúce sa aj vy prihláste do Crikvenice. Je tam krásne! My by sme si to veru radi zopakovali.“

Foto: Dušan Saják, ev. farár v Iloku