O kultúre Slovákov v zahraničí

Ľ. BARTALSKÁ: Znalosť materinského jazyka závisí od možnosti používať ho O kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí sa TASR zhovárala s riaditeľkou odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubicou Bartalskou.
Ľ. BARTALSKÁ: Znalosť materinského jazyka závisí od možnosti používať ho - 05.03.2010 - Bratislava 5. marca (TASR) - Kultúra ako súhrn materiálnych a duchovných hodnôt a zachovanie kultúrneho dedičstva je jedným z podstatných znakov etnického spoločenstva a zanedbávanie tejto stránky života, aj v prostredí slovenských komunít vo svete, prispieva k strate etnického sebauvedomenia.
Vychádzajúc z hlavných smerov pomoci a starostlivosti zo strany Slovenska ako materskej krajiny, v súlade so všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, sa podpora aktivít Slovákov v zahraničí zameriava na udržiavanie slovenskej identity, kultúry a jazyka a na udržiavanie kultúrneho dedičstva.
Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí neodmysliteľne patrí do korpusu celoslovenskej kultúry. Pre Slovensko predstavuje jej prezentácia v zahraničí jedinečnú možnosť propagácie krajiny a pre krajanov žijúcich v zahraničí zasa príležitosť predstaviť kultúrnosť svojho národa a krajiny, odkiaľ pochádzajú ich korene. O kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí sa TASR zhovárala s riaditeľkou odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubicou Bartalskou.
-Na čo sa prednostne zameriava odbor kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí?-
Jednou z hlavných úloh je kultúrno-prezentačná činnosť s cieľom začleňovať kultúrne a umelecké aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí do kultúrneho diania na Slovensku. V tejto oblasti sa zameriavame na prezentáciu všetkých živých kultúrnych aktivít, ktorými sa prezentujú vo svojich domovských krajinách ako slovenská etnická skupina. Našou snahou je predstaviť na Slovensku ich kultúrnu činnosť vo všetkých jej zložkách a tvorivých počinoch, či už ide o krásnu literatúru, vydavateľskú činnosť, hudbu, divadlo, výtvarné umenie, ľudové umenie, predstavujeme významné osobnosti slovenského pôvodu, ktoré zaznamenali úspechy v oblasti vedy, techniky, športu a osobnosti slovenského spolkového a kultúrneho života.
-Organizujete aj nejaké podujatia?-
V spolupráci s kultúrnymi inštitúciami na Slovensku organizujeme vystúpenia folklórnych tanečných, speváckych a hudobných skupín, účasť krajanských súborov na folklórnych slávnostiach, divadelných prehliadkach. Pripravujeme konferencie na tému záchrany slovenského kultúrneho dedičstva, programy na digitalizáciu, elektronické spracovanie dokumentov a zbierok, ktoré dokumentujú dejiny a život slovenských komunít v zahraničí. Venujeme pozornosť aj akvizícii a záchrane dokumentov zo spolkového života, písomných pozostalostí slovenských osobností. Pre túto oblasť funguje Komisia kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí ako poradný orgán Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorej členmi sú zástupcovia kultúrnych, dokumentačných a zbierkotvorných inštitúcií, ktoré majú vo svojich fondoch dokumenty a zbierky s krajanskou problematikou.
-Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí má niekoľko kontextov. Dajú sa charakterizovať?-
Na jednej strane sa Slováci žijúci v zahraničí svojou kultúrou snažia zaradiť do kontextu celoslovenskej kultúry, to znamená, že prezentujú tradičnú kultúru Slovenska, ktorú si priniesli ich predkovia zo Slovenska. Na druhej strane však už predstavujú svoj vlastný kultúrny fenomén, ktorý vznikal počas dlhého obdobia života v krajinách, kde sa usadili oni a ich predkovia. A do tretice čerpajú aj z kultúrnej tradície majoritnej spoločnosti. Ich kultúra je týmito vplyvmi a reáliami trojkontextová a vďaka týmto vplyvom zaujímavá, bohatá a jedinečná.
-Je rozdiel vo formovaní kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí v závislosti od krajín, resp. oblastí sveta kde žijú?-
Rozdiely v jednotlivých krajinách súvisia s obdobím odchodu do zahraničia a závisia aj od toho, či Slováci v zahraničí žijú v kompaktných osídleniach. Napríklad Slováci na tzv. Dolnej zemi (Maďarsko, Rumunsko, Srbsko), kde žijú už vyše 250 až 300 rokov, na kultúrnych podujatiach prezentujú svoju pôvodnú tvorbu, ktorá vznikla v ich prostredí. V Srbsku, ale už aj v Rumunsku a Maďarsku predstavujú v prvom rade diela svojich spisovateľov píšucich slovensky, výtvarných umelcov z radov tam žijúcich Slovákov, na podujatiach vystupujú folklórne súbory s ukážkami ich folklóru, ktoré si zachovali a zveľaďovali. V poslednom čase však zaznamenávame príklady prezentovania rôznych oblastí umenia v spolupráci s umelcami zo Slovenska (divadelná réžia, účinkovanie hercov) a na folklórnych a divadelných prehliadkach, na tradičných alebo jubilejných podujatiach vystupujú súbory zo Slovenska alebo súbory Slovákov z ďalších krajín.
-A čo v iných krajinách, kde Slováci žijú?-
V západnej Európe a v zámorí, kde je vysťahovalectvo mladšieho dáta, spravidla nevznikol fenomén vlastnej kultúry. Jej nositelia, vysťahovalci jednotlivo a nie skupinovo odchádzali zo Slovenska do emigrácie a preto sa viac venujú propagácii kultúry zo Slovenska. Napríklad organizácie v Škandinávii, Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku si zo Slovenska pozývajú na svoje podujatia rôzne kultúrne telesá, umelcov, pripravujú besedy, koncerty, divadelné predstavenia.
-Akú úlohu udržania vzťahu Slovákov žijúcich v zahraničí k rodnej krajine, ale aj na poli udržiavania kultúrnych tradícií zohráva rodný jazyk?-
Znalosť materinského jazyka patrí k významným faktorom zachovania národnej identity celej slovenskej komunity v zahraničí. Keď Slováci v zahraničí hlásiaci sa k slovenskej národnosti ovládajú jazyk, môžu prijímať viac informácií nielen o slovenskej kultúre, ale o celkovom spoločenskom dianí v našej krajine. Ovládaním jazyka majú možnosť spoznať a čítať krásnu literatúru, historické diela a majú aj bližší prístup k iným reáliám v historickom kontexte. Podľa môjho názoru však materinský jazyk nie je jedinou podmienkou vedomia o svojom pôvode a identite, pretože aj ľudia, ktorí už napríklad nemali príležitosť naučiť sa slovenčinu v rodinnom prostredí alebo v škole, môžu mať hlboký vzťah ku krajine svojich predkov a môžu byť veľkými propagátormi slovenskej kultúry a umenia.
-Ktoré faktory v novom prostredí pomáhali udržiavať materinský jazyk ako účinný asimilačný nástroj?-
Znalosť jazyka vždy závisí od možností si ho zachovať alebo sa v ňom zdokonaľovať v rodine, škole, počas bohoslužieb v slovenskom jazyku, od možnosti prístupu k slovenským knihám i tlači, ale aj od toho, či žijú v kompaktnom slovenskom prostredí. Je všeobecne známe, že tam, kde sa zachovalo vyučovanie slovenčiny v školách, kde boli slovenské kostoly a slovenské bohoslužby, kde existovali po slovensky písané noviny a časopisy, kde spolky a organizácie pripravovali kultúrne podujatia a venovali sa udržovaniu národného povedomia, kde boli uznaní štátom ako menšina alebo mali vytvorené podmienky na národnostný život, sa slovenčina zachovala aj po dlhodobom odlúčení od materskej krajiny.
-Kde to tak je? Mohli by ste uviesť nejaký príklad?-
Dodnes je tomu tak predovšetkým v Srbsku, ale aj v Rumunsku, napokon aj v Maďarsku, kde napriek nepriaznivým podmienkam na národnostný život v minulosti sa ako Slováci udržali dodnes, aj keď nie v takej miere, ako napr. v Srbsku alebo Rumunsku. V anglosaskom prostredí, v USA, Kanade, Austrálii, Veľkej Británii alebo v Írsku, kde spolková činnosť nie je podporovaná štátom, ostáva povinnosť udržania národného povedomia a kultúrnej prezentácie na spolkoch a farnostiach. Ceníme si ich všetky prejavy vzťahu k Slovensku, ktoré nemožno vždy podmieňovať znalosťou ich rodného jazyka.
-Zohrávalo v zachovávaní národnej identity svoju úlohu aj odlišné vierovyznanie?-
Áno, odlišnosť vierovyznania od majoritného obyvateľstva bola významným faktorom zachovania jazyka a identity. Napríklad na územie Srbska prišli Slováci evanjelického vierovyznania, ktorí mali možnosť pozývať do svojich obcí kňazov, ktorí odbavovali Služby Božie v slovenskom jazyku a odlišnosť od vierovyznania od pravoslávnych Srbov im dala príležitosť pridržiavať sa svojho vierovyznania aj v majoritnom prostredí. V Chorvátsku je znalosť slovenčiny aj v dôsledku rovnakého rímskokatolíckeho vierovyznania Slovákov a Chorvátov slabšia. U Slovákoch v Poľsku (rímskokatolíci) je dlhodobý problém nie priaznivo prijímanej požiadavky obsadzovať slovenských kňazov vo farnostiach s obyvateľstvom slovenského pôvodu, čo sa odzrkadľuje aj v stupňujúcom sa asimilačnom procese na poľskej strane Spiša a Oravy.
-Ako to je v Amerike?-
Na americkom kontinente sa slovenské farnosti a bohoslužby v slovenskom jazyku výdatne podieľali na zachovaní slovenskej identity. Slováci v Amerike si vybudovali z vlastných finančných zbierok do 300 kostolov. Žiaľ, migráciou vysťahovalcov z pôvodných slovenských stredísk (v blízkosti priemyselných stredísk) najmä vo východných štátoch USA slovenské farské osady postupne zanikali. Slovenské bohoslužby v USA i Kanade sa v súčasnosti konajú pravidelne raz za týždeň len v najväčších strediskách Slovákov, ktoré posilnila aj nová vlna prisťahovalcov po roku 1990 a Slovákov s krátkodobým pobytom v USA.
-V ktorých lokalitách sveta je najviac rozvinuté slovenské školstvo v zahraničí?-
Predovšetkým je to v Srbsku, kde okrem základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským už 90 rokov existuje v Báčskom Petrovci slovenské gymnázium a na filozofickej fakulte v Novom Sade sa prednáša slovenský jazyk a literatúra. Tradíciu slovenského školstva si zachovali Slováci v Rumunsku, kde sú dve slovenské lýceá. Existujú aj gymnáziá a školy s vyučovaním slovenčiny ako predmetu aj v Maďarsku, ale v porovnaní s menovanými krajinami v znalosti jazyka meritórne zaostávajú. Slováci v Chorvátsku majú v školách výučbu slovenského jazyka, ale nie sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, rovnako ako aj v Poľsku, čo sa odzrkadľuje v problémoch v komunikácii mládeže v slovenčine.
-V zámorí sa však slovenčina nevyučuje...-
Na americkom kontinente vznikali v minulosti slovenské cirkevné školy pri farnostiach, kde vyučovali slovenské rehoľné sestry až do 70. rokov minulého storočia a pri reholiach v USA fungovali aj vyššie dievčenské a chlapčenské školy, kde sa vyučovala slovenčina, ale v súčasnosti v zámorí vyučovanie slovenčiny neexistuje. S výučbou slovenčiny sa môžu krajania stretnúť len na kurzoch či v nedeľných školách. V rámci oddelenia slovanských štúdií pôsobí v USA jediný profesor slovenského jazyka a slovenskej literatúry na Pittsburskej univerzite v Pittsburghu v Pennsylvánii. V Kanade v Montreali je od roku 1992 katedra slovenskej histórie a kultúry na University of Ottawa.
-Ktoré nástroje v oblasti médií v súčasnosti podporujú udržiavanie materinského jazyka u Slovákov žijúcich v zahraničí?-
V prvom rade slovenská tlač, ktorá v jednotlivých krajinách vychádza v týždňových až mesačných intervaloch. V niektorých krajinách sa vydávajú aj literárne, detské časopisy, napr. v Srbsku, ktoré sú dotované aj z grantov zo Slovenska a tam, kde je štátom uznaná etnická menšina aj podporou ich domovskej krajiny. Takmer každá krajina aj s menšou slovenskou komunitou má svoje spolkové tlačové orgány alebo elektronické médiá. Ešte pred niekoľkými rokmi sme aj zo Slovenska posielali časopisy, ale pre vysoké ceny poštovného si to dnes nemôžeme dovoliť. Ale v rámci grantu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí si krajania môžu požiadať o uhradenie poštovného pri objednávaní novín a časopisov zo Slovenska. Z nášho úradu im posielame časopis Slovenské zahraničie. K informáciám o Slovensku sa krajania môžu dostať aj virtuálnymi kanálmi.
-Ktoré oblasti kultúry sú u Slovákov žijúcich v zahraničí najživšie?-
Závisí to aj od vekovej kategórie, ale aj zamerania spolkov a ich intelektuálneho zázemia. V niektorých krajinách pôsobia významní spisovatelia, ktorí píšu po slovensky a pričinili sa o preklady slovenskej literatúry. Sú čestnými členmi Spolku slovenských spisovateľov na Slovensku, ale aj členmi spolkov spisovateľov tamojších krajín. V Srbsku je niekoľko významných a uznávaných autorov, ako je Víťazoslav Hronec, autor desiatok poetických zbierok, próz, literárno-kritických štúdií, prekladateľ zo slovenčiny do srbčiny, literárny vedec Michal Harpáň, jazykovedec i básnik Miroslav Dudok a mnohí ďalší. Slovenských spisovateľov v Srbsku by sme však mohli rátať na desiatky. Je to spôsobené aj tým, že v minulosti tam existovali dobré vydavateľské možnosti slovenskej Kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci založenej v roku 1919. Významných spisovateľov máme aj v radoch Slovákov v Rumunsku (Ondrej Štefanko, Miroslav Ambruš, Dagmar Anoca). Početnejšiu skupinu slovenských spisovateľov sme zaznamenali aj vo Švajčiarsku, kde je najväčšia slovenská komunita regrutovaná z emigrantov roku 1968 (Dušan Šimko, nebohý Jozef Milučký, Blažena Kostolná, Irena Brežná).
-Tvoria spisovatelia pôsobiaci v zámorí ešte v materinskom jazyku?-
Spisovatelia slovenského pôvodu v zámorí už väčšinou píšu po anglicky, ale venujú sa problematike s vysťahovaleckou, resp. prisťahovaleckou tematikou, ako napríklad Paul Wilkes. Ku generácii z radov politickej emigrácie rokov 1945-1948 patria literáti, ktorí debutovali na Slovensku a v emigrácii sa snažili pokračovať v literárnom diele. Patria k nim také literárne osobnosti, ako bol Jozef Cíger Hronský, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Rudolf Dilong. Pretože slovenská komunita v 50. až 60. rokoch minulého storočia bola najmä v USA, Kanade, ale i Argentíne veľmi aktívna a revitalizovaná príchodom emigrantov z radov slovenskej inteligencie, vďaka mecénom slovenskej kultúry, ale aj fungovaniu tlačiarní spolkov, mala možnosti na vydávanie svojich diel a publikačné možnosti v časopise pre literatúru a kultúru Most v rokoch 1954 až 1992.
-Máme medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí aj dostatok výtvarných umelcov?-
Výtvarné umenie so slovenským rukopisom v zahraničí sa dá nájsť takmer v každej krajine s väčšou slovenskou komunitou. Na americkom kontinente to bol predovšetkým Koloman Sokol, ale aj príslušníci emigrácie z konca 60. rokov, ktorí sa prezentovali už aj na Slovensku. Medzi významných slovenských výtvarných umelcov patrí napríklad v Nemecku Ján Mráz, z mladších Martin Oscitý, v Kanade Tibor Kovalík, vo Švédsku Jarmila Šimaiová-Divíšková, vo Švajčiarsku Viola Motýlová a ďalší. Výtvarníkov slovenského pôvodu máme v Chorvátsku a v Srbsku. Viacerí z nich študovali na Slovensku. V Srbsku majú slovenskí výtvarníci aj svoje výtvarné galérie, ako napr. v Báčskom Petrovci Galéria Zuzky Medveďovej. Pri výtvarnom umení Slovákov žijúcich v zahraničí nesmieme zabudnúť ani na insitu v Kovačici, ktorej tvorba slovenských výtvarníkov je dnes už vo výtvarnom umení samostatným umeleckým fenoménom. Aj keď naivné umenie z Kovačice trochu stráca úroveň tým, že sa mu venuje veľa ľudí a prestáva mať kritériá autentickosti, ako boli diela z čias Martina Jonáša a Zuzky Chalupovej.
-Čo všetko sa organizuje na poli kultúry pre Slovákov žijúcich v zahraničí?-
Ako som už spomínala, zameriavame sa na prezentáciu tvorivej činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí vo všetkých jej zložkách: v knižnej tvorbe, v literatúre, v oblasti hudobného a výtvarného umenia, vydavateľských aktivít, predstavovania významných osobností z oblasti umenia a vedy. Pravidelne sa konajú prezentácie knižných noviniek, umeleckých diel, divadelných inscenácií, folklórne súbory z celého sveta sa zúčastňujú na folklórnych festivaloch. Jednou z hlavných prezentácií kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí sú Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré organizuje náš úrad v spolupráci s vyššími územnými celkami a mestami, mestskými a obecnými úradmi a ktoré sú veľkou príležitosťou na prezentáciu širokého spektra kultúrnych aktivít našich krajanov zo zahraničia.
-Ktoré kultúrne podujatia majú už svoju dlhoročnú tradíciu, o ktoré je zo strany Slovákov žijúcich v zahraničí najväčší záujem?-
Veľký záujem je najmä o možnosť účinkovania v samostatnom krajanskom programe Krajanská nedeľa na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Už 35 rokov sem prichádza okolo desať folklórnych súborov, čo predstavuje ročne 250 až 300 mladých ľudí. Pretože v poslednom desaťročí sa konajú folklórne prehliadky aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku, Chorvátsku alebo v Srbsku, víťazi domácich prehliadok dostanú ako ocenenie možnosť reprezentovať tu slovenskú komunitu z danej krajiny. Detské folklórne súbory majú možnosť prezentácie na Detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach. Tradíciu má aj prehliadka divadelných ochotníckych súborov Paláriková Raková v Rakovej a Čadci, kam už 20 rokov prichádzajú slovenskí divadelníci zo zahraničia, najmä zo Srbska, kde je veľká divadelná ochotnícka tradícia. Pôsobí tam aj stála divadelná scéna, Slovenské vojvodinské divadlo. Popularitu medzi krajanmi majú už spomínané Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, na ktorých sa počas celého týždňa prezentujú slovenské komunity vždy v inom regióne Slovenska prostredníctvom výstav, divadelných predstavení, besied a záverečným galakoncertom krajanov, na ktorom vystupujú aj profesionálni umelci slovenského pôvodu. V posledných rokoch získava medzi krajanmi popularitu aj Martinská literárna jar v Martine, na ktorej sa predstavujú spisovatelia z jednotlivých slovenských komunít.
-Čo vedia Slováci na Slovensku o kultúre Slovákov žijúcich v zahraničí?-
V tejto oblasti sme zaznamenali v posledných rokoch isté pokroky, aj vďaka našim podujatiam a tomu, že dnes sa môžu ľudia, v porovnaní s minulosťou, nielen zoznamovať, ale aj navštevovať rôzne krajiny sveta so slovenskými komunitami aj na súkromnej báze. Ale podľa názoru našich krajanov je to stále ešte málo. Napríklad našim krajanom v Srbsku nelichotí, keď návštevníci zo Slovenska s údivom konštatujú, ako dobre hovoria po slovensky. Znalosť slovenčiny, ako materinského jazyka je pre nich samozrejmosťou a nevedia pochopiť, že na Slovensku pôsobia s takou znalosťou slovenčiny priam "exoticky".
-Je zo strany Slovenska v súčasnosti štátna pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí aj na poli podpory ich kultúrnych aktivít dostatočná?-
Nedá sa povedať, že je úplne dostačujúca, mohla by byť aj vyššia, ak to porovnáme s vynaložením finančných prostriedkov napr. pre Maďarov žijúcich vo svete, ale v porovnaní s minulosťou za posledné roky meritórne vzrástla. To, čo sa urobilo na tomto poli v posledných rokoch, privítali aj samotní krajania, o čom sa zmieňujú vo svojich listoch a hodnoteniach. Veríme, že to bude mať odraz aj na uchovaní slovenskej identity a aj na spätnú väzbu vo vzťahu k Slovensku a propagácii Slovenska v zahraničí.
-Čo vyčítajú Slováci žijúci v zahraničí svojim krajanom na Slovensku?-
Predovšetkým to, že málo vieme o slovenskom vysťahovalectve a tým o našich národných dejinách, málo o osobnostiach, ktoré zaznamenali v cudzine veľké úspechy na poli vedy, techniky a umenia, a že zmienky o histórii a živote Slovákov v diaspóre absentujú v školských učebniciach, a médiá sa tejto tematike venujú len okrajovo. Mnohí, predovšetkým z radov emigrantov zo zámoria priznávajú, že pocit hrdosti na svoj pôvod si začali uvedomovať až po odchode zo Slovenska a z radov ďalšej generácie si nadobudli vzťah po návšteve Slovenska.
-Prečo sa práve kultúra stala oblasťou, prostredníctvom ktorej sa Slováci žijúci v zahraničí najviac aktivizujú?-
Funguje to tak všade vo svete. Kultúra je zrkadlom nielen kultúrnosti, ale aj vyspelosti národa. Slováci žijúci v zahraničí prostredníctvom kultúrnej prezentácie zviditeľňujú Slovensko vo svete, prispievajú k zbližovaniu národov a národností v multietnickom prostredí. Pre nich je slovenská kultúrna tradícia, ktorú dostali do vienka od svojich predkov, pýchou a prostriedkom uvedomovania si národnej identity. Sú hrdí na to, že môžu ukázať ľuďom v krajine, v ktorej žijú, aké bohaté sú kultúrne tradície národa, ku ktorému patria.
-Prečo je dôležité podporovať kultúru Slovákov žijúcich v zahraničí?-
Pretože cez kultúru sa zviditeľňuje krajina. Kultúra je živý fenomén, ktorý má na jednej strane tradíciu, ale na jej trvalé hodnoty nadväzujú aj ďalšie generácie. A je obdivuhodné, že sa k jej tradíciám aj Slováci žijúci v blízkom či ďalekom zahraničí nielen hlásia, ale k nej tvorivo prispievajú a zveľaďujú ju.


Zdroj: TASR

UPOZORNENIE: TASR ponúka z rozhovoru zvukový záznam.