Milan Hodža, syn evanjelického farára, bol slovenský politik, štátnik a publicista, nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Pôsobil ako úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, 11. predseda vlády Česko-Slovenska a minister.
Milan Hodža, syn evanjelického farára, bol slovenský politik, štátnik a publicista, nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Pôsobil ako úradujúci prezident Česko-slovenskej republiky, 11. predseda vlády Česko-Slovenska a minister.
Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878, Sučany na evanjelickej fare v Sučanoch ako syn tamojšieho evanjelického farára Ondreja Hodžu. Bol bratom Jána Miloslava Hodžu a synovcom Michala Miloslava Hodžu.
Právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Ovládal sedem jazykov - maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky a poľský. Bol úspešný vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, najmä v žurnalistike a politike.
Za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. V roku 1905 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný obvod v Kulpíne (dnes Srbsko). Mal kontakty na panovnícky dvor, najmä na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este (bol mu poradcom pri plánovanej prestavbe monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske, kde by všetky národy mali vlastnú autonómiu) aj na posledného cisára Karola. Počas 1. svetovej vojny si uvedomil nemožnosť zreformovania monarchie, preto prispel k zostaveniu Martinskej deklarácie v roku 1918, ktorá presadzovala spojenie Slovenska a Česka v Česko-slovenskom štáte.
Po vzniku ČSR bol Milan Hodža vedúcim činiteľom Agrárnej strany na Slovensku, poslancom Národného zhromaždenia i ministrom vo viacerých vládach. Postupne viedol ministerstvo unifikácie zákonov, poľnohospodárstva, školstva, v rokoch 1935 – 1938 bol ministerským predsedom, krátko aj ministrom zahraničných vecí.
Ako sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ rozpoznal veľké nebezpečenstvá pre Európu - ruský boľševizmus aj nemecký národný socializmus. Vyzýval na obranu proti nim prostredníctvom užšej spolupráce krajín strednej Európy. Najskôr to bola tzv. Malá dohoda, potom roku 1936 Dunajský plán – tzv. Hodžov plán. Išlo o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe odstránením colných bariér a zriadením zóny voľného obchodu, jeho plány však stroskotali. Vrcholom jeho politického pôsobenia bola funkcia predsedu vlády ČSR v rokoch 1935 – 1938. Po nástupe do funkcie vyhlásil, že chce vyriešiť slovenský problém, čo sa mu však nepodarilo. V januári 1938 obnovil vydávanie novín Slovenský hlas, pričom v agrárnej strane sa zdvihla vlna odporu, lebo ich dal tlačiť nie v novej tlačiarni agrárnej strany v Bratislave, ale v Žiline, no hlavne preto, lebo vyjadrovali jeho odklon od idey česko-slovenskej národnej jednoty smerom k svojbytnosti slovenského národa, o čom mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. V jeseni 1938 Milan Hodža opustil Česko-Slovensko. Istý čas sa liečil vo Švajčiarsku a usadil sa vo Francúzsku. Nevystúpil s verejným protestom proti okupácii Číech a Moravy Nemeckom, no keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, stal sa jej predsedom. Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne s výnimkou zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne.
Od roku 1941 Milan Hodža pôsobil v USA a pracoval v krajanských spolkoch. Pracoval na projekte, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov, ktorá mala mať čo najtesnejšie styky s USA.
Milan Hodža bol aj novinár. Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch, no vydal aj iné knižné diela. Jeho "Federation in Central Europe" (Londýn 1942) bolo v roku 1997 vydané v slovenskom jazyku (Federácia v strednej Európe)
Dr. Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwateri v USA a pochovaný bol na českom cintoríne v Chicagu. Pohrebnú reč predniesol minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk. Pozostatky Milana Hodžu boli 27. júna 2002 prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Osobnosti o Hodžovi
R. W. Seton-Watson, britský historik: „M. Hodža sa vymanil skôr než ktokoľvek iný z provincionálneho nazerania a hľadel na slovenský problém v celom jeho rozsahu ako na dôležitú súčasť celej európskej situácie.“
De Witt C. Poole, významný americký diplomat a spolupracovník M. Hodžu počas 2. svetovej vojny: „Milan Hodža svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí teda celej Európe.“
Zdroj: Wikipédia
Právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Ovládal sedem jazykov - maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, rumunský, srbochorvátsky a poľský. Bol úspešný vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, najmä v žurnalistike a politike.
Za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. V roku 1905 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za volebný obvod v Kulpíne (dnes Srbsko). Mal kontakty na panovnícky dvor, najmä na následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este (bol mu poradcom pri plánovanej prestavbe monarchie na federálne spojené štáty stredoeurópske, kde by všetky národy mali vlastnú autonómiu) aj na posledného cisára Karola. Počas 1. svetovej vojny si uvedomil nemožnosť zreformovania monarchie, preto prispel k zostaveniu Martinskej deklarácie v roku 1918, ktorá presadzovala spojenie Slovenska a Česka v Česko-slovenskom štáte.
Po vzniku ČSR bol Milan Hodža vedúcim činiteľom Agrárnej strany na Slovensku, poslancom Národného zhromaždenia i ministrom vo viacerých vládach. Postupne viedol ministerstvo unifikácie zákonov, poľnohospodárstva, školstva, v rokoch 1935 – 1938 bol ministerským predsedom, krátko aj ministrom zahraničných vecí.
Ako sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ rozpoznal veľké nebezpečenstvá pre Európu - ruský boľševizmus aj nemecký národný socializmus. Vyzýval na obranu proti nim prostredníctvom užšej spolupráce krajín strednej Európy. Najskôr to bola tzv. Malá dohoda, potom roku 1936 Dunajský plán – tzv. Hodžov plán. Išlo o utvorenie homogénneho hospodárskeho priestoru v strednej Európe odstránením colných bariér a zriadením zóny voľného obchodu, jeho plány však stroskotali. Vrcholom jeho politického pôsobenia bola funkcia predsedu vlády ČSR v rokoch 1935 – 1938. Po nástupe do funkcie vyhlásil, že chce vyriešiť slovenský problém, čo sa mu však nepodarilo. V januári 1938 obnovil vydávanie novín Slovenský hlas, pričom v agrárnej strane sa zdvihla vlna odporu, lebo ich dal tlačiť nie v novej tlačiarni agrárnej strany v Bratislave, ale v Žiline, no hlavne preto, lebo vyjadrovali jeho odklon od idey česko-slovenskej národnej jednoty smerom k svojbytnosti slovenského národa, o čom mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. V jeseni 1938 Milan Hodža opustil Česko-Slovensko. Istý čas sa liečil vo Švajčiarsku a usadil sa vo Francúzsku. Nevystúpil s verejným protestom proti okupácii Číech a Moravy Nemeckom, no keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, stal sa jej predsedom. Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne s výnimkou zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne.
Od roku 1941 Milan Hodža pôsobil v USA a pracoval v krajanských spolkoch. Pracoval na projekte, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov, ktorá mala mať čo najtesnejšie styky s USA.
Milan Hodža bol aj novinár. Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch, no vydal aj iné knižné diela. Jeho "Federation in Central Europe" (Londýn 1942) bolo v roku 1997 vydané v slovenskom jazyku (Federácia v strednej Európe)
Dr. Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwateri v USA a pochovaný bol na českom cintoríne v Chicagu. Pohrebnú reč predniesol minister zahraničných vecí ČSR Jan Masaryk. Pozostatky Milana Hodžu boli 27. júna 2002 prevezené na Slovensko a uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Osobnosti o Hodžovi
R. W. Seton-Watson, britský historik: „M. Hodža sa vymanil skôr než ktokoľvek iný z provincionálneho nazerania a hľadel na slovenský problém v celom jeho rozsahu ako na dôležitú súčasť celej európskej situácie.“
De Witt C. Poole, významný americký diplomat a spolupracovník M. Hodžu počas 2. svetovej vojny: „Milan Hodža svojím medzinárodnopolitickým konceptom nepatrí len Slovákom a Čechom. Jeho osoba predstavuje dosiaľ najväčšiu účasť na výstavbe zjednotenej Európy. Hodža patrí teda celej Európe.“
Zdroj: Wikipédia