Včera, 21. marca 2010, sa v mnohých kresťanských kostoloch na Slovensku konali organové koncerty v rámci Dňa organa, ktorý vyhlásila ECAV na Slovensku. Práve v tento deň sa pred 325 rokmi narodil svetoznámy hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach. Nie každý vie, že vo svojej dobe to bol výborný protestantský kantor a organista, takže my evanjelici môžeme byť na neho zvlášť hrdí.
Johann Sebastian Bach bol jedným z najväčších hudobných géniov všetkých dôb a jeho dielo malo veľký vplyv na ďalší vývoj hudby. Považujú ho za akéhosi završovateľa barokového hudobného štýlu. Vo svojej dobe sa preslávil hlavne ako interpret a improvizátor. Ako hudobného skladateľa ho najskôr veľmi neuznávali. Jediné dielo, ktoré v čase svojho života mohol publikovať tlačou, boli Matúšove pašie. Bachovu hudbu vnímali ako konzervatívnu a na päťdesiat rokov po jeho smrti upadla do zabudnutia. V jeho diele sú čitateľné vplyvy talianskej (obdivoval Vivaldiho) a francúzskej hudby.
Johann Sebastian Bach vyrastal ako najmladšie dieťa v mnohopočetnej evanjelickej rodine s hlbokými hudobnými tradíciami. Takmer dve storočia obsadzovali príslušníci tejto rodiny významné pozície v strednom Nemecku, najmä v Durínsku. Jeho otec Ambrózius študoval v Erfurte a Arnstadte a od roku 1667 pôsobil ako mestský hudobník v Erfurte. V roku 1671 sa stal dvorným a mestským hudobníkom v Eisenachu.
Vo veku desať rokov budúci hudobný génius stratil rodičov a ujal sa ho starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom, a prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa Sebastian naučil hrať na organe a komponovať. Komponoval očarujúce vokálne a inštrumentálne skladby. Jeho organové diela sú jedným z vrcholov tohto druhu hudobného umenia. Na organe hrával aj v Arnstadte, neskôr v Müllhausene. Živil sa aj spievaním v zbore.
Významné bolo jeho pôsobenie v dvornej kapele vo Weimare, kde sa vypracoval na uznávaného umelca. Práve tu skomponoval slávne dielo Passacagliu c mol pre organ a 45 organových chorálov. Z doby weimarského pôsobenia pochádza veľká časť Bachovho organového diela a mnoho ďalších skladieb, napríklad Lovecká kantáta - najstaršia dochovaná Bachova svetská kantáta.
Od roku 1717 pôsobil Bach ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene. Tam vytvoril svoje najkrajšie a najpoetickejšie inštrumentálne skladby - šesť Brandenburských koncertov. V Köthene skomponoval okrem iných aj Dobre temperovaný klavír (súbor prelúdií a fúg), šesť husľových partov a sonát a rad ďalších závažných kompozícií, ale i diela skôr pedagogického charakteru, ako je Klavírna knižka Anny Magdaleny Bachovej. Vynikajúcimi reprezentatmi jeho chrámových skladieb sú okrem kantát Jánove a Matúšove pašie.
Poslednou životnou zastávkou skladateľa bolo Lipsko a Chrám sv. Tomáša, kde pôsobil od roku 1723 ako kantor a organista. Na sklonku života Bach ochorel na vážnu očnú chorobu - šedý zákal a zomrel slepý 28. júla 1750 v Lipsku.
Johann Sebastián Bach bol predstaviteľom vrcholného baroka, majstrom polyfónie, kontrapunktu a fúgy. Bol typom usilovného človeka - vzdelaného a hlboko veriaceho umelca. Hľadal spoločný základ medzi svetskou a cirkevnou hudbou, pretože nepociťoval medzi nimi protiklad.
Zdroj: TASR
Johann Sebastian Bach vyrastal ako najmladšie dieťa v mnohopočetnej evanjelickej rodine s hlbokými hudobnými tradíciami. Takmer dve storočia obsadzovali príslušníci tejto rodiny významné pozície v strednom Nemecku, najmä v Durínsku. Jeho otec Ambrózius študoval v Erfurte a Arnstadte a od roku 1667 pôsobil ako mestský hudobník v Erfurte. V roku 1671 sa stal dvorným a mestským hudobníkom v Eisenachu.
Vo veku desať rokov budúci hudobný génius stratil rodičov a ujal sa ho starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom, a prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa Sebastian naučil hrať na organe a komponovať. Komponoval očarujúce vokálne a inštrumentálne skladby. Jeho organové diela sú jedným z vrcholov tohto druhu hudobného umenia. Na organe hrával aj v Arnstadte, neskôr v Müllhausene. Živil sa aj spievaním v zbore.
Významné bolo jeho pôsobenie v dvornej kapele vo Weimare, kde sa vypracoval na uznávaného umelca. Práve tu skomponoval slávne dielo Passacagliu c mol pre organ a 45 organových chorálov. Z doby weimarského pôsobenia pochádza veľká časť Bachovho organového diela a mnoho ďalších skladieb, napríklad Lovecká kantáta - najstaršia dochovaná Bachova svetská kantáta.
Od roku 1717 pôsobil Bach ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene. Tam vytvoril svoje najkrajšie a najpoetickejšie inštrumentálne skladby - šesť Brandenburských koncertov. V Köthene skomponoval okrem iných aj Dobre temperovaný klavír (súbor prelúdií a fúg), šesť husľových partov a sonát a rad ďalších závažných kompozícií, ale i diela skôr pedagogického charakteru, ako je Klavírna knižka Anny Magdaleny Bachovej. Vynikajúcimi reprezentatmi jeho chrámových skladieb sú okrem kantát Jánove a Matúšove pašie.
Poslednou životnou zastávkou skladateľa bolo Lipsko a Chrám sv. Tomáša, kde pôsobil od roku 1723 ako kantor a organista. Na sklonku života Bach ochorel na vážnu očnú chorobu - šedý zákal a zomrel slepý 28. júla 1750 v Lipsku.
Johann Sebastián Bach bol predstaviteľom vrcholného baroka, majstrom polyfónie, kontrapunktu a fúgy. Bol typom usilovného človeka - vzdelaného a hlboko veriaceho umelca. Hľadal spoločný základ medzi svetskou a cirkevnou hudbou, pretože nepociťoval medzi nimi protiklad.
Zdroj: TASR