195. výročie narodenia Ľudovíta Štúra

Zajtra si je Pamätný deň Ľudovíta Štúra a pripomíname si 195. výročie jeho narodenia. Tento významný predstaviteľ slovenského národného obrodenia, jeden z kodifikátorov spisovnej slovenčiny, básnik, pedagóg, novinár a politik sa narodil v Uhrovci 29. 10. 1815.
Ľudovít Štúr sa narodil pred 195 rokmi

Pamätný deň SR – Deň narodenia Ľudovíta Štúra si Slovensko pripomína 29. októbra. Poslanci Národnej rady SR prijali v júni 1996 novelu zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa ktorej sa 29. október označuje ako Pamätný deň SR – Deň narodenia Ľudovíta Štúra. V roku 1996 sme si ho pripomenuli prvý raz.

Tento rok si pripomíname 195 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Ľudovít Štúr je známy ako hlavný reprezentant slovenského národného hnutia a slovanských koncepcií v prvej polovici 19. storočia. Bol vedúcou osobnosťou štúrovského hnutia, politikom, buditeľom, básnikom, novinárom, redaktorom, jazykovedcom a pedagógom. Vo svojej organizačnej, politickej a vedeckej práci sa zameral na národné, sociálne a politické záujmy ľudu v čase národného obrodenia, ktoré štúrovcami vrcholilo.

Významná bola jeho aktivita poslanca Uhorského snemu, kde sa snažil presadzovať hospodárske a sociálne reformy či slovenský národný a politický program. Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov.

Ľudovít Štúr sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci. Vyrastal v učiteľskej rodine s vysokými mravnými a duchovnými zásadami, ktoré mu zostali počas celého života. Študoval v Bratislave a Halle a učil na evanjelickom lýceu. Už počas lyceálnych štúdií v Bratislave sa zúčastňoval na práci v Spoločnosti česko-slovenskej a čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej študujúcej mládeže. Štúrova kodifikácia spisovnej slovenčiny, za základ ktorej vybral stredoslovenské nárečie, sa po počiatočných problémoch postupne presadila a v upravenej podobe ju používame dodnes. Kodifikácia slovenského jazyka umožnila politické zjednotenie slovenskej elity v štyridsiatych rokoch 19. storočia.

Štúr založil Slovenské národné noviny, ktoré v rokoch 1845 - 1848 aj redigoval a na stránkach ktorých vyjadroval svoje názory, napríklad svoju podporu revolučným zmenám v Uhorsku v roku 1848, a dúfal, že v rámci nich sa naplní i slovenský národný program, ktorý však maďarské reformné hnutie nebolo ochotné akceptovať. Patril preto medzi tých, ktorí v máji 1948 prijali na evanjelickej fare Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši Žiadosti slovenského národa, historicky prvý politický program Slovákov, verejne požadujúci riešenie ich národnostnej otázky na štátoprávnej úrovni, rovnoprávnosť národov v Uhorsku, zrušenie poddanstva, privilégií šľachty, občiansku a politickú slobodu. Po tom, ako maďarská vláda v Uhorsku tento program neakceptovala, začala slovenské národné hnutie prenasledovať a na jeho vedúcich činiteľov vydala zatykač, sa Ľudovít Štúr s podobnými návrhmi obrátil na Viedeň.

Na rozhraní rokov 1848-1849 organizoval Ľudovít Štúr verejnú správu na strednom a východnom Slovensku a vysvetľoval ľuďom ciele slovenských ozbrojených snáh v prospech Viedne a na potlačenie uhorského povstania. Dúfal, že vo Viedni nájde naplnenie slovenských požiadaviek, a tak prebúdzal národné povedomie a vytváral pre národné hnutie pevnejšie masové zázemie. Ako člen SNR sa zúčastnil na výpravách slovenských dobrovoľníkov a v duchu prosbopisu z marca 1849 od vlády vo Viedni požadoval zachovanie demokratických práv a zlepšenie sociálneho postavenia roľníkov i spravodlivé riešenie slovenskej otázky.

Po tom, ako vyňatie Slovenska z uhorského politického vplyvu a získanie vlastnej národnej správy nesplnila ani cisárska Viedeň, Štúra a ostatných odstavili od politickej činnosti a prenasledovali, žil Štúr až do svojej smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel.

Je autorom množstva článkov a okrem iných aj diel Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských, filozofickej práce Slovanstvo a svet budúcnosti i baladickej zbierky básní Spevy a piesne.

Od roku 1994 na znak úcty k jednej z najvýraznejších osobností slovenských dejín udeľuje prezident republiky významným slovenským osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

Zdroje:Slovenský bibliografický slovník. Martin. MS 1992, Encyklopédia Slovenska. Bratislava. SAV 1981, www.sns.sk, www.nrsr.sk TASR, 27. októbra 2010