125. výročie úmrtia P. Dobšinského

22. októbra 2010 si pripomíname 125. výročie úmrtia Pavla Emanuela Dobšinského, evanjelického farára, básnika, prekladateľa, redaktora, a predovšetkým neúnavného zberateľa a vydavateľa pokladov slovenskej ľudovej tvorivosti. Prinášame správu TASR k tomuto výročiu.
O Dobšinského rozprávky je stále veľký záujem

Bratislava 20. októbra (TASR) - Meno Pavol Dobšinský je dobre známe viacerým slovenským generáciám. V piatok 22. októbra si pripomíname 125 rokov od jeho úmrtia.

Pavlovi Dobšinskému, slovenskému evanjelickému farárovi patria ešte charakteristiky ako folklorista, redaktor, básnik, pedagóg, prekladateľ a jeden zo spisovateľov štúrovskej generácie. Venoval sa však najmä zbieraniu ústnej prozaickej ľudovej slovesnosti. Jeho vydania ľudových rozprávok prispeli v minulosti k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa základnými dielami slovenskej folkloristiky. Dnes slúžia ako dôležitý prameň poznania života a kultúry slovenského ľudu.
Dobšinského rozprávky sú obľúbeným čítaním nielen pre deti, ale svojou tradíciou a príbehmi zaujmú aj dospelého čitateľa, pretože je krásne znovu prežívať dobrodružstvá, keď dobro zvíťazí nad zlom, ktoré je aj potrestané. Oddych, zábavu, ale i poučenie v rozprávkach pozorne počúvali za dlhých zimných večerov naše staré mamy a starí otcovia, a ich rodičia a ich staré mamy a starí otcovia, keď boli ešte malými deťmi.
Pri takmer každom z titulov Dobšinského kníh uverejnených na kníhkupeckých internetových portáloch nájdeme poznámku vypredané, hoci len napríklad od roku 2000 ich vychádza aj niekoľko ročne. O tom že tieto rozprávky zaujmú aj dnešného čitateľa svedčí fakt, že v hlasovaní o najobľúbenejšiu knihu v televíznom národnom projekte Moja naj kniha sa dostali z počiatočných 100 titulov kníh do semifinálového kola medzi desať najobľúbenejších a v poslednom kole budú s ďalšími vybranými deviatimi knižnými titulmi súťažiť o najobľúbenejšiu knihu slovenského čitateľa. "Je to najkrajšia kniha môjho detstva a dúfam, že z nej budem čítať aj mojim deťom a vnukom", takéto a podobné reakcie čítame pri hodnotení Dobšinského rozprávok.
Pavol Dobšinský, rodák z mestečka Slavošovce (okres Rožňava), kde sa narodil 16. marca 1828, študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Levoči, ktorého štúdium ukončil kňazskou skúškou. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Revúcej, Brezne a v Bystrom pri Rožňave. Od roku 1858 bol profesorom slovenského jazyka a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Po roku 1961 pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch, kde žil až do smrti.
Na levočskom lýceu bol predsedom štúrovskej Jednoty mládeže slovenskej, časopisecky publikoval básne, recenzie, životopisné portréty a prekladal tvorbu svetových autorov (Byron, Mickiewicz, Lermontov, Rousseau, Shakespeare). Neskôr v Banskej Štiavnici redigoval časopis pre umenie a literatúru Sokol, ktorý významne ovplyvňoval vtedajší kultúrny život na Slovensku.
Ťažisko jeho činnosti však spočíva vo folkloristike a národopise. Problematikou ľudovej slovesnosti sa zaoberal od študentských čias. V časopisoch uverejňoval články a štúdie o folkloristike, samostatne vydal syntetické dielo Úvahy o slovenských povestiach. Spolu s Augustom Horislavom Škultétym vydal súbor rozprávok s názvom Slovenské povesti (1858-1961). Vrcholom Dobšinského zberateľského úsilia je 8 zväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti (1880-1883). Zbierka obsahuje rozprávky fantastické, zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické.
Prekladal najmä z francúzštiny a angličtiny a v 60. rokoch 19. storočia bol popredným kritikom generácie, čo dokumentoval posudkami literárnych rukopisov.
Knihy s Dobšinského rozprávkami vychádzajúce s rôznymi názvami, v nových vydaniach i v cudzojazyčných prekladoch. S ilustráciami Martina Benku, Ľudovíta Fullu a iných slovenských ilustrátorov patria k základným hodnotám klasického dedičstva slovenskej národnej kultúry a k reprezentatívnym dielam slovenskej folkloristiky. Mnohé rozprávky mediálne spracovali ako filmy, či televízne inscenácie, napríklad Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete, Ružová Anička, Chudobných rodičov syn, alebo sú z nich rozhlasové hry.
Pavol Dobšinský zomrel vo veku 57 rokov 22. októbra 1885 v Drienčanoch, v okrese Rimavská Sobota.

Zdroje: Slovenský biografický slovník. Martin. MS 1986, www.osobnosti.sk, www.hnk-vk.sk, www.mojanajkniha.sk, www.martinus.sk

Vložené 21. 10. 2010