Milí v Pánovi, sestry a bratia,
Kristovi svedkovia učili, že jednou z oblastí kresťanského života, ktorá je priamo závislá na konaní Ducha Svätého, je oblasť pravého vyznania viery. Duch Svätý dáva schopnosť rozpoznať pravú totožnosť Ježiša a zmysel Jeho diela.
Za všetky ostatné miesta citujme 1K 12, 3: „Nikto nemôže povedať Pán Ježiš!, ak len nie v Duchu Svätom“. Ak človek priradí Ježišovi titul „Pán“, prislúchajúci iba Bohu, nepochádza to z duchovnej múdrosti človeka. Je to výsledok práce Ducha Svätého.
Tohtoročné svätodušné sviatky slávime v roku 1 700. výročia konania prvého zo siedmych ekumenických koncilov starovekej, ešte jednotnej cirkvi. Konal sa v Nicei, v r. 325. Závažná koncilová otázka sa týkala Ježišovej pravej totožnosti: bol iba mimoriadne obdareným človekom, najdôležitejším Božím stvorením? Alebo môžeme dať medzi Ježiša a Boha znamienko rovná sa?
Koncil formuloval vyznanie viery hovoriace, že Boh a Ježiš sú „rovnakej podstaty“. Tento a ďalšie ekumenické koncily definovali pohľad na Ježiša, ktorý súhlasí so skutočným zámerom biblických svedectiev. Naše Symbolické knihy na týchto vyznaniach viery stoja. Na ich základe mohol Martin Luther v Malom katechizme vysloviť, že „Ježiš Kristus je pravý Boh, od Otca od večnosti splodený a tiež pravý človek, z Márie Panny narodený“. A čo sa týka Ducha Svätého vyslovil, že k Ježišovi Kristovi nedokáže prísť a veriť v Neho z vlastného rozumu, iba cez zmocnenie Duchom Svätým.
Drahí v Kristovi, dnes spoločne zdôraznime presvedčenie, že podoba všetkých biblických svedectiev o Ježišovi, teologických diskusií na ekumenických konciloch a vyznaní viery z nich pochádzajúcich, je napokon dielom Ducha Svätého. Duch Svätý zmocňuje cirkev i kresťana, aby porozumel biblickému svedectvu, formuloval a prijal vyznania viery, priradil Ježišovi správnu totožnosť a vzdal Mu pravú úctu.
Toto presvedčenie získava veľkú dôležitosť dnes, keď v rámci postojov pestrosti je spájané všetko so všetkým. Dnešná kultúra už nepopiera Boha, Ježiša, vieru, či vykúpenie. No dáva týmto slovám vlastné ideologické obsahy. Ježiš je verejne spomínaný, ale už nie tak, ako Ho spomínali svedkovia Jeho zmŕtvychvstania, otcovia nicejského koncilu, alebo teológovia evanjelickej reformácie. Stáva sa popkultúrnou ikonou, sociálnym reformátorom, apoštolom tolerancie, inklúzie a tak ďalej.
Ako kresťania nezamieňajme pravdu za lož! Naviac v oblasti, ktorá má priamy súvis s našim spasením.
Spoločne sa spojme v prosbe: Príď, Duchu Svätý, naplň nás! Vovádzaj nás do veľkých právd viery, života a spasenia. Ťahaj nás ku Kristovi! Daj Ho poznať ako Pána čo naj viacerým ľuďom dnešnej doby. Živ svoju cirkev svojou mocou a chráň ju pred mocou bludu.
Spoločne s Vami očakávame na dielo Ducha Svätého medzi nami! Vaši v Pánovi,
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
Kristovi svedkovia učili, že jednou z oblastí kresťanského života, ktorá je priamo závislá na konaní Ducha Svätého, je oblasť pravého vyznania viery. Duch Svätý dáva schopnosť rozpoznať pravú totožnosť Ježiša a zmysel Jeho diela.
Za všetky ostatné miesta citujme 1K 12, 3: „Nikto nemôže povedať Pán Ježiš!, ak len nie v Duchu Svätom“. Ak človek priradí Ježišovi titul „Pán“, prislúchajúci iba Bohu, nepochádza to z duchovnej múdrosti človeka. Je to výsledok práce Ducha Svätého.
Tohtoročné svätodušné sviatky slávime v roku 1 700. výročia konania prvého zo siedmych ekumenických koncilov starovekej, ešte jednotnej cirkvi. Konal sa v Nicei, v r. 325. Závažná koncilová otázka sa týkala Ježišovej pravej totožnosti: bol iba mimoriadne obdareným človekom, najdôležitejším Božím stvorením? Alebo môžeme dať medzi Ježiša a Boha znamienko rovná sa?
Koncil formuloval vyznanie viery hovoriace, že Boh a Ježiš sú „rovnakej podstaty“. Tento a ďalšie ekumenické koncily definovali pohľad na Ježiša, ktorý súhlasí so skutočným zámerom biblických svedectiev. Naše Symbolické knihy na týchto vyznaniach viery stoja. Na ich základe mohol Martin Luther v Malom katechizme vysloviť, že „Ježiš Kristus je pravý Boh, od Otca od večnosti splodený a tiež pravý človek, z Márie Panny narodený“. A čo sa týka Ducha Svätého vyslovil, že k Ježišovi Kristovi nedokáže prísť a veriť v Neho z vlastného rozumu, iba cez zmocnenie Duchom Svätým.
Drahí v Kristovi, dnes spoločne zdôraznime presvedčenie, že podoba všetkých biblických svedectiev o Ježišovi, teologických diskusií na ekumenických konciloch a vyznaní viery z nich pochádzajúcich, je napokon dielom Ducha Svätého. Duch Svätý zmocňuje cirkev i kresťana, aby porozumel biblickému svedectvu, formuloval a prijal vyznania viery, priradil Ježišovi správnu totožnosť a vzdal Mu pravú úctu.
Toto presvedčenie získava veľkú dôležitosť dnes, keď v rámci postojov pestrosti je spájané všetko so všetkým. Dnešná kultúra už nepopiera Boha, Ježiša, vieru, či vykúpenie. No dáva týmto slovám vlastné ideologické obsahy. Ježiš je verejne spomínaný, ale už nie tak, ako Ho spomínali svedkovia Jeho zmŕtvychvstania, otcovia nicejského koncilu, alebo teológovia evanjelickej reformácie. Stáva sa popkultúrnou ikonou, sociálnym reformátorom, apoštolom tolerancie, inklúzie a tak ďalej.
Ako kresťania nezamieňajme pravdu za lož! Naviac v oblasti, ktorá má priamy súvis s našim spasením.
Spoločne sa spojme v prosbe: Príď, Duchu Svätý, naplň nás! Vovádzaj nás do veľkých právd viery, života a spasenia. Ťahaj nás ku Kristovi! Daj Ho poznať ako Pána čo naj viacerým ľuďom dnešnej doby. Živ svoju cirkev svojou mocou a chráň ju pred mocou bludu.
Spoločne s Vami očakávame na dielo Ducha Svätého medzi nami! Vaši v Pánovi,
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu