„Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ J 20,15
Drahé sestry a bratia v živom Kristovi,
v tejto veľkonočnej dobe Vás pozdravujeme slovami nádeje a radosti: Kristus vstal z mŕtvych! Haleluja! Veľká noc nám každoročne pripomína, že podobne ako na počiatku Boh slovom tvorí život, tak vo veľkonočnej záhrade prehovoril znova a otvára nový svet vzkriesenia. Veľkonočné ráno teda spája dva svety: starý, poznačený slzami a bolesťou – svet Márie Magdalény; a nový svet, patriaci Vzkriesenému. Tieto dva svety premosťujú prvé veľkonočné slová: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ (J 20,15). Mária plače, lebo stratila Pána, Jeho lásku a prijatie. Ježiš zmenil jej pochybný život. Zo stratenej existencie sa zrazu stala žena, ktorá začala žiť v spoločenstve s Ježišom zmysluplný život. A po Jeho ukrižovaní zrazu to všetko krásne bolo preč. Plače, lebo sa z jej života vytratil Ježiš.
Udalosti posledných dní, tragédia Kvetnej nedele v meste Sumy na Ukrajine, nevinné obete vojen, slzy matiek, otcov, detí – odhaľujú, že slzy a plač stále patria k našej porušenej každodennosti. No zároveň potvrdzujú, že aj dnes sa môže zo života ľudí Niekto dôležitý stratiť.
Milé sestry a bratia, nie je dôvodom k plaču skutočnosť, že sa z našich rečí, skutkov a postojov vytráca Ježiš? Nie je dnešný svet v mnohých oblastiach svedectvom o absencii lásky, súcitu, porozumenia, pokory, ľudskosti a úcty k životu? Márii Magdaléne vzali Pána, preto plače. My sa Ho často vzdávame postupne a dobrovoľne, až nám nakoniec zostávajú len oči pre plač.
Radostná zvesť veľkonočného rána je ukotvená v Božom konaní, s ktorým tak ako vtedy, ani dnes mnohí nerátajú. Kristus vstal z mŕtvych a viac už nezomiera. Smrť nemala posledné slovo v Jeho živote. Posledné slovo má vždy Boh. Preto druhá otázka Vzkrieseného ide ešte hlbšie: „Koho hľadáš?“ Mária hľadala Toho, ktorý jej dal novú hodnotu života. – Na Veľkú noc je Kristus ako ranná hviezda, ktorá nikdy nezapadne, – povedal Luther. On je tým, koho potrebujeme hľadať. On dáva hodnotu veľkonočnému ránu, našej viere, nádeji a budúcnosti. On mení slzy plaču na tichú radosť z nového života a spoločenstva. – Boh zbiera slzy svojich verných a premieňa ich na pramene života, – hovorí Luther na inom mieste. Aby sme zmierení s Bohom prinášali zmierenie svetu. Ako prijatí Kristom vedeli prijímať tých, ktorí trpia. Aby sme ako milovaní vedeli milovať. Modlime sa za všetkých, ktorí dnes plačú. Kristus žije a toto poznanie nám prináša nielen novú skutočnosť, ale predovšetkým radosť života.
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.“ Zjav 21,3-6
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum; ten nech Vás chráni a ostríha Vaše srdcia, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
Drahé sestry a bratia v živom Kristovi,
v tejto veľkonočnej dobe Vás pozdravujeme slovami nádeje a radosti: Kristus vstal z mŕtvych! Haleluja! Veľká noc nám každoročne pripomína, že podobne ako na počiatku Boh slovom tvorí život, tak vo veľkonočnej záhrade prehovoril znova a otvára nový svet vzkriesenia. Veľkonočné ráno teda spája dva svety: starý, poznačený slzami a bolesťou – svet Márie Magdalény; a nový svet, patriaci Vzkriesenému. Tieto dva svety premosťujú prvé veľkonočné slová: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ (J 20,15). Mária plače, lebo stratila Pána, Jeho lásku a prijatie. Ježiš zmenil jej pochybný život. Zo stratenej existencie sa zrazu stala žena, ktorá začala žiť v spoločenstve s Ježišom zmysluplný život. A po Jeho ukrižovaní zrazu to všetko krásne bolo preč. Plače, lebo sa z jej života vytratil Ježiš.
Udalosti posledných dní, tragédia Kvetnej nedele v meste Sumy na Ukrajine, nevinné obete vojen, slzy matiek, otcov, detí – odhaľujú, že slzy a plač stále patria k našej porušenej každodennosti. No zároveň potvrdzujú, že aj dnes sa môže zo života ľudí Niekto dôležitý stratiť.
Milé sestry a bratia, nie je dôvodom k plaču skutočnosť, že sa z našich rečí, skutkov a postojov vytráca Ježiš? Nie je dnešný svet v mnohých oblastiach svedectvom o absencii lásky, súcitu, porozumenia, pokory, ľudskosti a úcty k životu? Márii Magdaléne vzali Pána, preto plače. My sa Ho často vzdávame postupne a dobrovoľne, až nám nakoniec zostávajú len oči pre plač.
Radostná zvesť veľkonočného rána je ukotvená v Božom konaní, s ktorým tak ako vtedy, ani dnes mnohí nerátajú. Kristus vstal z mŕtvych a viac už nezomiera. Smrť nemala posledné slovo v Jeho živote. Posledné slovo má vždy Boh. Preto druhá otázka Vzkrieseného ide ešte hlbšie: „Koho hľadáš?“ Mária hľadala Toho, ktorý jej dal novú hodnotu života. – Na Veľkú noc je Kristus ako ranná hviezda, ktorá nikdy nezapadne, – povedal Luther. On je tým, koho potrebujeme hľadať. On dáva hodnotu veľkonočnému ránu, našej viere, nádeji a budúcnosti. On mení slzy plaču na tichú radosť z nového života a spoločenstva. – Boh zbiera slzy svojich verných a premieňa ich na pramene života, – hovorí Luther na inom mieste. Aby sme zmierení s Bohom prinášali zmierenie svetu. Ako prijatí Kristom vedeli prijímať tých, ktorí trpia. Aby sme ako milovaní vedeli milovať. Modlime sa za všetkých, ktorí dnes plačú. Kristus žije a toto poznanie nám prináša nielen novú skutočnosť, ale predovšetkým radosť života.
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.“ Zjav 21,3-6
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum; ten nech Vás chráni a ostríha Vaše srdcia, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu