.png)
Milí bratia a milé sestry!
Slávime svätodušné sviatky, ktoré nám pripomínajú vznik kresťanskej cirkvi. Zoslaním a pôsobením Ducha Svätého Ježišovi učeníci, a neskôr aj ľudia v Jeruzaleme, prežili radikálnu zmenu životných pomerov. S darom Ducha Svätého prichádza do života ľudí nové porozumenie a z neho rodiaca sa jednota. Ľudia z rôznych krajín, charakterov, veku, pohlavia, národností začínajú hovoriť spoločným zrozumiteľným jazykom – jazykom lásky. Rozptýlení ľudia z rozličných kútov sveta prežívajú v Jeruzaleme jednotu a porozumenie. Je to dar, ktorý nebol dosiahnutý zmenou politických, či spoločenských pomerov, ani vojenským tlakom, nebola v tom ani psychologická manipulácia, ani iné technické výdobytky. Bol to čas milosti, kedy Boh spustil uzdravujúci proces v rozdelenom a rozptýlenom svete. Duch Svätý prináša medzi ľudí a národy porozumenie, aj keď nehovoria tou istou rečou.
Milé sestry a bratia,
žijeme vo svete mnohého rozdelenia a neporozumenia medzi ľuďmi. Napriek jazykovým zručnostiam si ľudia, hovoriaci aj tým istým jazykom, prestávajú rozumieť. Neporozumenie rodí rozdelenie, ktorého deliaca čiara pretína rodiny, politické skupiny, národy, cirkev nevynímajúc. Vojnové konflikty na mnohých miestach sveta sú jasným dôkazom rozdelenia a neporozumenia. Stúpajúci extrémny radikalizmus, strata slušnosti, vulgárna politická kultúra slova, odumierajúca schopnosť rozlišovať dobro a zlo, nejednota, boj o moc sa stávajú bežnou súčasťou dnešného nestabilného sveta. Aj v cirkvi prežívame rôzne podoby názorového rozdelenia a vnútornej nejednoty. Dnešný svet sa podobá svetu ľudí, ktorí sa rozhodli stavať babylonskú vežu. „Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi.“ (1M 11,4) Rozdelenie a rozptýlenie spôsobila túžba: „Poďme... tak si urobíme meno...“ Nie je táto túžba pokušením mocných dnešného sveta, ktorej následkom je krviprelievanie? Nie je zároveň podhubím aj rozdelenia v cirkvi? Problémom ľudí v Babylone bola skutočnosť, že ich meno sa im stalo bohom. Následkom toho boli pomätené jazyky, strata porozumenia a vzdialenie sa od seba. Svet, v ktorom sa stráca Božie meno, rodí vždy neporozumenie a rozdelenie.
Zoslanie Ducha Svätého prináša budovanie novej a jedinečnej Božej stavby, ktorá nestojí na ľudskom mene, ale na mene, pred ktorým sa raz skloní každé koleno. Apoštol Pavel hovorí, že tou stavbou je cirkev, budovaná zo živých kameňov, kde uholným kameňom, na ktorom všetko stojí, je ukrižovaný a vzkriesený Pán. On spája celú stavbu mocou Ducha a silou lásky. On zjednocuje, On premieňa svet chaosu na svet poriadku, On vnáša nový jazyk lásky, ktorý pôsobí zmierenie, porozumenie, prijatie, aj blízkosť.
Svätodušné sviatky sú Božou odpoveďou pre rozdelený svet neporozumenia. „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne...“ (Ján 15,26) Bude svedčiť o láske, odpustení, o pravde, aj o ľudskom hriechu. Ak hľadáme jednotu, porozumenie v dnešnom rozdelenom svete aj cirkvi, Božia odpoveď je v dare Svätého Ducha.
Vo svätodušnú slávnosť chceme myslieť na Izrael, aj na Jeruzalem. Modlíme sa za dar nového porozumenia a pokoja. Modlíme sa za mocných tohto sveta, aby hodnota lásky, ľudskosti a pokory víťazila nad túžbou červenými písmenami zapísať vlastné mená do dejín ľudstva. Modlíme sa aj za dar jednoty uprostred života cirkvi, aby cez porozumenie a službu bola otvoreným spoločenstvom. Nech každý cirkevný zbor je živým kameňom v stavbe našej cirkvi. Nech nie duch dnešnej doby, ale Duch Boží nás spája a uzdraví mnohé rozdelenia medzi nami. Nech naplnení darmi Ducha službou oslávime meno Pána cirkvi.
Príď, Duchu Svätý, do našich sŕdc a daruj nám svoju jednotu, lásku a pokoj!
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
Slávime svätodušné sviatky, ktoré nám pripomínajú vznik kresťanskej cirkvi. Zoslaním a pôsobením Ducha Svätého Ježišovi učeníci, a neskôr aj ľudia v Jeruzaleme, prežili radikálnu zmenu životných pomerov. S darom Ducha Svätého prichádza do života ľudí nové porozumenie a z neho rodiaca sa jednota. Ľudia z rôznych krajín, charakterov, veku, pohlavia, národností začínajú hovoriť spoločným zrozumiteľným jazykom – jazykom lásky. Rozptýlení ľudia z rozličných kútov sveta prežívajú v Jeruzaleme jednotu a porozumenie. Je to dar, ktorý nebol dosiahnutý zmenou politických, či spoločenských pomerov, ani vojenským tlakom, nebola v tom ani psychologická manipulácia, ani iné technické výdobytky. Bol to čas milosti, kedy Boh spustil uzdravujúci proces v rozdelenom a rozptýlenom svete. Duch Svätý prináša medzi ľudí a národy porozumenie, aj keď nehovoria tou istou rečou.
Milé sestry a bratia,
žijeme vo svete mnohého rozdelenia a neporozumenia medzi ľuďmi. Napriek jazykovým zručnostiam si ľudia, hovoriaci aj tým istým jazykom, prestávajú rozumieť. Neporozumenie rodí rozdelenie, ktorého deliaca čiara pretína rodiny, politické skupiny, národy, cirkev nevynímajúc. Vojnové konflikty na mnohých miestach sveta sú jasným dôkazom rozdelenia a neporozumenia. Stúpajúci extrémny radikalizmus, strata slušnosti, vulgárna politická kultúra slova, odumierajúca schopnosť rozlišovať dobro a zlo, nejednota, boj o moc sa stávajú bežnou súčasťou dnešného nestabilného sveta. Aj v cirkvi prežívame rôzne podoby názorového rozdelenia a vnútornej nejednoty. Dnešný svet sa podobá svetu ľudí, ktorí sa rozhodli stavať babylonskú vežu. „Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi.“ (1M 11,4) Rozdelenie a rozptýlenie spôsobila túžba: „Poďme... tak si urobíme meno...“ Nie je táto túžba pokušením mocných dnešného sveta, ktorej následkom je krviprelievanie? Nie je zároveň podhubím aj rozdelenia v cirkvi? Problémom ľudí v Babylone bola skutočnosť, že ich meno sa im stalo bohom. Následkom toho boli pomätené jazyky, strata porozumenia a vzdialenie sa od seba. Svet, v ktorom sa stráca Božie meno, rodí vždy neporozumenie a rozdelenie.
Zoslanie Ducha Svätého prináša budovanie novej a jedinečnej Božej stavby, ktorá nestojí na ľudskom mene, ale na mene, pred ktorým sa raz skloní každé koleno. Apoštol Pavel hovorí, že tou stavbou je cirkev, budovaná zo živých kameňov, kde uholným kameňom, na ktorom všetko stojí, je ukrižovaný a vzkriesený Pán. On spája celú stavbu mocou Ducha a silou lásky. On zjednocuje, On premieňa svet chaosu na svet poriadku, On vnáša nový jazyk lásky, ktorý pôsobí zmierenie, porozumenie, prijatie, aj blízkosť.
Svätodušné sviatky sú Božou odpoveďou pre rozdelený svet neporozumenia. „Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, bude svedčiť o mne...“ (Ján 15,26) Bude svedčiť o láske, odpustení, o pravde, aj o ľudskom hriechu. Ak hľadáme jednotu, porozumenie v dnešnom rozdelenom svete aj cirkvi, Božia odpoveď je v dare Svätého Ducha.
Vo svätodušnú slávnosť chceme myslieť na Izrael, aj na Jeruzalem. Modlíme sa za dar nového porozumenia a pokoja. Modlíme sa za mocných tohto sveta, aby hodnota lásky, ľudskosti a pokory víťazila nad túžbou červenými písmenami zapísať vlastné mená do dejín ľudstva. Modlíme sa aj za dar jednoty uprostred života cirkvi, aby cez porozumenie a službu bola otvoreným spoločenstvom. Nech každý cirkevný zbor je živým kameňom v stavbe našej cirkvi. Nech nie duch dnešnej doby, ale Duch Boží nás spája a uzdraví mnohé rozdelenia medzi nami. Nech naplnení darmi Ducha službou oslávime meno Pána cirkvi.
Príď, Duchu Svätý, do našich sŕdc a daruj nám svoju jednotu, lásku a pokoj!
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu