... aby, ospravedlnení Jeho milosťou, stali sme sa dedičmi podľa nádeje večného života.
(Titovi 3,7)
Milé sestry a milí bratia, milí spoludedičia odkazu reformácie v našej drahej ECAV na Slovensku,
pri príležitosti vzácneho sviatku Pamiatky reformácie vás chceme srdečne pozdraviť nielen ako členov cirkvi, ale dnes zvlášť ako dedičov odkazu reformácie, ktorá priniesla zmeny vonkajších spoločenských, politických aj cirkevných pomerov. Táto vonkajšia zmena však bola podmienená zmenou zvnútra. Reformácia, obnova sa totiž vždy začína zvnútra. Aj dnes, ak túžime po obnove, zmene, reforme, musíme nájsť správne miesto počiatku všetkých zmien.
Meniť vonkajšie okolnosti totiž dokážu len vnútorne zmenení a reformovaní ľudia. Celý reformačný príbeh Dr. M. Luthera je živým svedectvom o tom, čo dokáže spôsobiť zmena vo vnútri jednotlivca. Ak chceme zmeniť svet, musíme byť najskôr zmenení my. Ak chceme zmeniť pomery v cirkvi, obnoviť jej duchovný život v rodinách, obnoviť jej bohoslužobný život v tejto pandemickej dobe, ak túžime obnoviť nalomené vzťahy, nájsť zmysel života a vnútorný pokoj – nezabezpečí nám to vonkajšia zmena okolností, tá zmena sa musí zrodiť v našom vnútri. Tak ako je každá aktualizácia počítača podmienená reštartom starého systému, aby mohol začať fungovať lepšie a efektívnejšie, tak aj každá obnova spoločenstva cirkvi a spoločnosti je podmienená reštartom jednotlivcov. Preto je odkaz potreby reformácie vysoko aktuálny i dnes. Reformácia nám totiž zanechala vnútorné dedičstvo, ktoré nielen obohacuje život človeka, ale ho aj obnovuje v moci a sile Ducha Svätého.
M. Luther zažil túto vnútornú zmenu, ktorú opisuje ako zážitok vo veži (Turmerlebniss). Jeho vnútra sa dotklo Svetlo, ktoré mnohé zmenilo – vzťah k sebe, blížnym a Bohu. V tomto svetle uvidel deformovaný stav vlastného života, aj deformovaný vnútorný stav vtedajšej cirkvi. Štyri lúče sa stali piliermi reformácie – jedine Písmo, jedine milosť, jedine viera a jedine vykúpenie skrze Krista. Prvý lúč mu odkryl hodnotu slova, ktoré sa stalo zrkadlom poznania duchovných, hodnotových aj medziľudských deformácií. Druhý lúč sa dotkol ľudskej samo-spravodlivosti, ktorá si zakladala na vlastnej zbožnosti a zásluhách. Tretí a štvrtý lúč odhalil tajomstvo Božej lásky, zhmotnenej v Kristovej obeti, ktorou nastala zmena časov. Ospravedlnenie je podľa M. Luthera „Božie dielo v nás, ktoré nás premenilo a znovu-zrodzuje z Boha (J 1,13) a usmrcuje starého Adama, robí z nás celkom iných ľudí, s iným srdcom, mysľou, dušou a všetkými silami“.
Dnes, vystavení lúčom identického Božieho svetla, chceme vidieť osobné životy, život cirkvi aj spoločnosti v novom svetle. Čo všetko je nutné obnoviť vo vzťahu k Bohu, k sebe samým aj blížnym? Deformácií aj dnes nájdeme veľa. Ľudský egoizmus a pýcha, potreba seba-presadzovania prináša ľahostajnosť a nevšímavosť k potrebám iných. Je potrebné obnoviť vo vnútri dar pokory, ktorá nepanuje, ale slúži. Deformujúco pôsobí aj agresivita na sociálnych sieťach, nenávisť a napádanie vedeckých, či zdravotníckych autorít. Toleruje sa ohováranie a klebety, a zdá sa, že etika a rešpektovanie dobrého mena druhého zostávajú opomenuté. Množstvo deformácií prežívame aj vo vzťahoch v cirkvi, keď sa namiesto pokánia volia bulvárne spôsoby ospravedlňovania vlastných zlyhaní. Dnes sa nepredávajú odpustky, ale dobre sa predávajú pikantné a bulvárne, meno poškodzujúce polopravdy a zraňujúce lži. Vytratila sa úcta, bázeň pre Bohom, aj odpúšťajúca láska. V čase pandémie sa nám vytrácajú aj členovia bohoslužobných zhromaždení.
Problémy však nie sú dôvodom na rezignáciu. Dr. Martin Luther nerezignoval pred obrovskými problémami stredovekej cirkvi, ale pustil sa do jej obnovy. Nerezignovať, ale reformovať − to je prejav skutočnej viery. Heslo „ecclesia semper reformanda“ je preto pre nás živým odkazom dneška. Nepodľahnime dezinformáciám a hoaxom, ale držme sa reformačného „ad fontes – späť k prameňom“. Nepodľahnime frustrácii, ale obnovujme duchovný život. Obnova začína premenou vnútra nástrojmi Ducha Svätého, ktorými sú slovo Božie a sviatosti. Hľadajme pravdu, ale s láskou. Obnovujme vzťahy v pravde, ale aj v láske. Obnovujme bohoslužobný život tým, že nebudeme opúšťať vlastné zhromaždenia. Ako dedičia reformácie podieľajme sa na spoločenskej obnove múdrymi, pokornými, triezvymi aj láskavými postojmi. A nezabudnime, svet okolo nás sa zmení len do takej miery, do akej necháme premeniť mocou Ducha svoje vnútro. Nezabudnime, že reformácia, ktorá mení vonkajšie okolnosti života, sa začína vo vnútri každého z nás.
Prajeme vám v moci Ducha Svätého prežitý reformačný čas, aby „Božie dielo v nás, ktoré nás premenilo a znovu-zrodzuje z Boha a usmrcuje starého Adama, robilo z nás celkom iných ľudí, s iným srdcom, mysľou, dušou a všetkými silami“. Aby ospravedlnení Jeho milosťou stali sme sa dedičmi nielen odkazu reformácie, ale aj nádeje večného života.
S bratským pozdravom ostávajú,
Peter Mihoč Ivan Eľko Ján Hroboň
biskup VD ECAV generálny biskup ECAV biskup ZD ECAV