Drahí, sestry a bratia, milé cirkevné zbory,
prihovárame sa vám v zložitej situácii, ale hneď s prvými slovami chceme zdôrazniť, že radosť Vianoc nám nemôže vziať žiadna pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia. Božia láska k nám, zjavená v Ježišovi Kristovi je svetlom, ktoré prežaruje akúkoľvek temnotu.
Premýšľame nad tým, ako sa zmenil rámec nášho života, témy i rétorika, ktorá Vianoce sprevádzala. Najväčšími problémami Vianoc bývali všadeprítomný zhon a konzumné poňatie sviatkov. Svoje si od nás vypočuli aj tí, ktorí zhromaždenia cirkvi navštívili iba na Vianoce. Stačí však neviditeľný vírus a už druhé Vianoce riešime úplne iné problémy: strach o život, bolesť po strate drahých, všadeprítomnú neistotu, ohrozenie príjmov domácností a mnoho iných. Čo by sme za to dali, keby mohla byť celá komunita našich cirkevných zborov spolu. Keby sme si bez obáv mohli podať ruky, objať sa, želať si požehnané Vianoce. Keby mohli evanjelium o Božej láske skláňajúcej sa k nám v dieťati Ježišovi počuť aj tí, ktorí prídu iba raz v roku. Aké samozrejmé boli pre nás tieto veci. A akými sa stali nesamozrejmými! Vážili sme si ich dostatočne? Vnímali sme ich ako dar, ako milosť? Premýšľajme o tom v pokání pred Bohom.
Zvláštna otázka znie: Priniesla pandémia predsa niečo pozitívne? Na vlastné prekvapenie konštatujeme, že advent i Vianoce urobila osobnejšími, viac idúcimi po podstate. V cirkvi si už nevystačíme s kritikou zhonu, konzumu, reklám, ani s kritikou sekulárneho sveta, ktorému kresťanský obsah Vianoc nič nehovorí. Nemusíme vyzývať, aby ľudia spomalili, stíšili sa, boli viac sami so sebou, s najbližšími, s Bohom. Všetko to tu je. Vôbec neplatí, že pandémia znemožnila slávenie Vianoc. Ona znemožnila iba spoločné slávenie Vianoc tak, ako sme naň boli zvyknutí. Ale radosť ľudskej duše zo sklonenia sa milujúceho Boha k nám v Ježišovi Kristovi, tú pandémia nemôže a nedokáže vziať!
Nechceme zostávať iba pri popisoch našej situácie počas tohtoročných Vianoc. Chceme ako Božie deti urobiť kroky ďalej. Nie z vlastných síl, oduševnenia a hrdinstva, ale z moci vianočného evanjelia. Z moci Boha, ktorý sa skláňa k nám v Ježišovi a napĺňa nás Duchom Svätým. Miluje nás absolútnou láskou, ktorej znamením sú betlehemské jasle, ako i golgotský kríž.
Ako priamu Božiu reč k nám prijmime štyri výzvy z listu Rímskym 12, 12 – 13. Počujeme: „Veseľte sa v nádeji“. Prijmime povzbudenie, nech dusno pandémie neudáva základný tón nášmu životu. Tým nech je nádej, ktorú nám prináša Ježiš a ktorá vyúsťuje vždy do radosti. Počujeme: „V súžení buďte trpezliví“. Prijmime povzbudenie, aby sme v prítomných komplikáciách života zachovali trpezlivosť, boli statoční, potlačili osobné horkosti a prispeli k pokoju. Počujeme: „V modlitbe vytrvalí“. Prijmime povzbudenie, aby sme udržiavali modlitebné spojenie s Bohom, najsilnejší nástroj živého vzťahu s Ním! A napokon počujeme: „K potrebám svätých ochotní“. Prijmime povzbudenie, aby sme v láske boli všímaví voči starším, osamelým, či vystaveným zložitým situáciám vo našom okolí. Prejavme im jednoduchú osobnú diakoniu.
Nádej v Ježišovi, ústiaca do radosti – trpezlivosť v súžení – vytrvalý modlitebný život – a aktívna láska. Z týchto štyroch ingrediencií nech je umiesený ten najchutnejší a najvoňavejší koláč našich tohtoročných Vianoc. V bratskej láske sa cítime byť s Vami spojení; so sestrami a bratmi v duchovnej službe, slúžiacimi dobrovoľníkmi, s roztrúsenou, ale Ježišom Kristom stále milovanou cirkvou, zloženou zo všetkých generácií. Nech nikdy nezamĺkne naša chvála a vďaka! Ani počas tohtoročných Vianoc.
Ivan Eľko, gen. biskup ECAV
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV